Verejnobezprávna služobníčka pred logickými zmenami

Bratislava 25. marca 2024 (HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)

Naozaj až príliš trpko pôsobia aktuálne reči tých, ktorí nám tu diktátorskými spôsobmi prevažne modrých vlád vnucovali presvedčenie, že verejnoprávnosť je právo na šírenie výhradne ich propagandy. Niečo ako právo prvej noci v stredoveku. Verejnoprávnosť však neznamená obsadiť inštitúciu svojim riaditeľom, ktorý svojimi ľuďmi sprivatizuje všetky jej rozhodovacie útvary

Začína sa ďalšia fáza  boja o politicky slobodný telerozhlas, informačné monštrum, ktoré ako vážená inštitúcia z pohľadu histórie nie až tak dávno požívalo v rámci mediálnej ponuky na Slovensku najvyššie percentá dôveryhodnosti. Kedysi Slovenská televízia a kedysi Slovenský rozhlas takými boli ešte roky po prijatí zákona o verejnoprávnom vysielaní. Ten inštitúcii zákonom pridelil určité povinnosti.

Pripomeňme si

Väčšina politikov, najmä zo samozvaného „demokratického politického spektra“ ani len netuší, o čom verejnoprávnosť je. Dôkazom je novozvolený Sulíkov klon na predsedníckej stoličke SaS Branislav Grohling. Toho, podľa jeho najnovších vyhlásení, zaujíma najmä spôsob výmeny budúceho vedenia RTVS a jeho politická príslušnosť. Asi žije ešte v časoch Daniela Krajcera, v ktorých politické vlastníctvo ministerstva kultúry SaSkou automaticky patrilo jemu a jeho  súdruhom a dosadili si preto na čelo verejnoprávnej inštitúcie svoju Zemkovú. Urobili to však hneď tak, že jej zákonom vytvorili dvojtrón panovníka hneď aj nad STV a aj nad SRo spolu. Narýchlo, za mesiac.

Čo je to verejnoprávnosť

Ide napríklad (podľa ešte stále platného zákona) o rozvíjanie národného povedomia a kultúrnej identity obyvateľov Slovenskej republiky. Taktiež o rozhlasové vysielanie kultúrnych a informačných programov do zahraničia, zabezpečovanie činnosti archívu Rozhlasu a televízie Slovenska, zabezpečovanie ochrany diel a umeleckých výkonov podľa osobitného predpisu, zriaďovanie a riadenie umeleckých telies a súborov, utváranie siete stálych spravodajcov a osobitných spravodajcov v Slovenskej republike a v zahraničí, vysielanie väčšinového podielu programov vo verejnom záujme vo vysielaní každej programovej služby, zabezpečovanie regionálneho vysielania prostredníctvom rozhlasových a televíznych štúdií; regionálne vysielanie každého štúdia musí vyvážene obsahovať príspevky z celého územia jeho pôsobnosti, uskutočňovanie prenosov a záznamov z vybraných spoločensky významných udalostí politického, kultúrneho, náboženského, umeleckého a športového zamerania, ako aj vytvárať podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti.

V intenciách zákona?

Už generálna riaditeľka Zemková z toho hneď po politickom dosadení takmer polovicu odignorovala a druhú polovicu zrušila. Mimochodom, na Slovensku máme vlastne na čo zákony? Nielen ten o verejnoprávnej inštitúcii ale aj ten o ochrane štátneho jazyka? Veď práve RTVS je vo svojom vysielaní vzorom, ako sa na takú drobnosť, akou je spisovná slovenčina, možno vykašľať úplne flagrantne.

Ako dlhoročný zamestnanec (dnes, samozrejme už len bývalý), si pamätám vnútorné pomery po každej výmene vedenia už od čias skončenia mandátu generálneho riaditeľa Jána Tužinského a to je dnes tridsať rokov.

Nejaká strana, ktorá bola práve pri moci a „vlastnila“ vládu, aj Dzurindova, aj Radičovej, aj Matovičova, vždy menila pod najrôznejšími zámienkami vedenie verejnoprávnej inštitúcie tak rýchlo, ako sa len dalo.

Nikdy to nebolo podľa nich nedemokratické, nikdy proti tomu neprotestovala Európska únia. Dnešní opoziční politici majú účelovo zázračne veľmi krátku pamäť. A mladý Šimečka zrazu pácha rituálne sebažertvy v Bruseli.

Áno, o tom možno diskutovať

Ide o formu, ako dosiahnuť v takzvanej papierovo verejnoprávnej inštitúcii verejnoprávnosť reálnu. Vo vládnej koalícii sú dva názory. Jeden je za skrátené legislatívne konanie. Lenže, z toho by zas liberálni progresívci, výhradní majitelia jedinej povolenej pravdy, urobili určite najmenej trojmesačný parlamentný cirkus, skúsenosti máme z procesu novelizácie Trestného zákona.

Druhým trendom je „normálny“ parlamentný legislatívny proces. Lenže ten, ak by sa mal dodržať aj s kreovaním všetkých nových orgánov a súvisiacich inštitúcií, by mohol pri dnešnej opozičnej obštrukčnej politike opozície v duchu hesla „čo najhoršie pre Slovensko, to najlepšie pre nás“,  znamenať, že súčasný riaditeľ Machaj odíde z RTVS až niekedy v rámci svojho evolučného biologického cyklu. Nehovoriac o tom, že najdokonalejším riešením by bolo opäť inštitucionálne oddeliť televíznu zložku od rozhlasovej.

Národ už má propagandy po krk

Slovensko si zaslúži aj „inteligentné“ médiá, Slovensko si zaslúži informácie aj o Slovensku, o živote na Slovensku, o problémoch Slovákov a ich možnom riešení. Slovensko nadovšetko potrebuje aj cestou verejnoprávneho média archivovať národné umenie, nielen  opakujúce sa bezduché exhibície celebritných klanov či akési štvrté kópie desiatych licencií akože zábavných zahraničných programov. Slovensko potrebuje nepropagandistické nekomentované spravodajstvo, potrebuje informácie a nie kázne o jedinej politicky akceptovateľnej pravde. Nuž a napokon, naša verejnoprávna inštitúcia potrebuje aj tvorcov profesionálov, vzdelaných, rozhľadených, nadstraníckych a najmä inšpiratívnych. Nie žoldákov, ale vykonávateľov poslania.

Prečítajte si tiež:

• Návrh zákona meniaci RTVS: Šimkovičová reaguje na pripomienky
• Hrabko: V TV Markíza Pellegrini dominoval, ale v RTVS bude mať deväť súperov