Podľa rozpočtovej rady zostáva stav verejných financií nepriaznivý a bez dodatočných opatrení by sa Slovensko v nasledujúcich rokoch vzďaľovalo od udržateľného hospodárenia. Hoci sa deficit v roku 2026 dočasne zníži, už od nasledujúceho roka by sa opäť dostal nad hranicu piatich percent HDP. Do roku 2029 by mohol dosiahnuť 5,7 percenta HDP, čo predstavuje takmer 9,3 miliardy eur.

Súčasne bude pokračovať aj rast verejného dlhu. RRZ odhaduje, že už počas roka 2027 sa jeho nominálna hodnota priblíži k hranici 100 miliárd eur. Na konci prognózovaného obdobia by hrubý dlh mohol dosiahnuť 74 percent HDP, čo by bolo historicky najvyššie zadlženie Slovenska. Na konci roka 2025 pritom predstavoval 61,4 percenta HDP.

Rozpočtová rada upozorňuje, že na splnenie rozpočtových cieľov vlády bude potrebné prijať ďalšie výrazné konsolidačné opatrenia. Vláda počíta s deficitom vo výške 4,2 percenta HDP v roku 2027 a 4,1 percenta HDP o rok neskôr. Podľa aktuálnej prognózy RRZ však pri nezmenených politikách budú schodky výrazne vyššie. Po zohľadnení krátkodobých negatívnych ekonomických dopadov konsolidácie odhaduje rada potrebu nových opatrení vo výške približne 1,2 miliardy eur pre rok 2027 a ďalšej jednej miliardy eur pre rok 2028.

K zhoršovaniu hospodárenia podľa RRZ prispieva viacero faktorov. Významnou položkou sú rastúce úrokové náklady na obsluhu štátneho dlhu, ktoré sa budú v rokoch 2026 až 2029 každoročne zvyšovať približne o 0,2 percenta HDP. Výdavky zvýši aj návrat obranných výdavkov na úroveň dvoch percent HDP či náklady súvisiace s reformou dlhodobej starostlivosti. V roku 2028 sa navyše prejaví vypršanie viacerých dočasne zvýšených daní a odvodov, ktoré v súčasnosti pomáhajú zlepšovať príjmovú stránku rozpočtu.

V porovnaní s predchádzajúcou prognózou z mája očakáva RRZ horší vývoj verejných financií počas celého sledovaného obdobia. Dôvodom sú najmä vyššie výdavky na mzdy vo verejnom sektore a zdravotníctvo, vyššie náklady na nové opatrenia vrátane dotácií Environmentálneho fondu pre veľké podniky, ako aj vyššie výdavky na už schválené programy, medzi ktoré patrí napríklad podpora výskumu a vývoja. Časť negatívnych vplyvov podľa rady kompenzujú vyššie očakávané daňové a odvodové príjmy vyplývajúce z rýchlejšieho rastu nominálnych miezd, ako aj úspory vo výdavkoch na tovary a služby.

Rast nominálnych schodkov sa zároveň premieta aj do zhoršovania štrukturálneho deficitu, ktorý podľa RRZ lepšie odráža dlhodobý stav verejných financií. V roku 2027 by mal dosiahnuť 4,9 percenta HDP a do roku 2029 sa zvýšiť na 5,8 percenta HDP. K jeho rastu prispievajú nielen vyššie úrokové náklady a postupné vypršanie dočasných daňových opatrení, ale aj nové výdavkové opatrenia prijaté v poslednom období.

Rada zároveň upozorňuje, že bez ďalšej konsolidácie bude Slovensko naďalej výrazne prekračovať limity dlhovej brzdy. Hoci sa pokles zákonných hraníc zadlženia v roku 2027 zastaví, úroveň verejného dlhu ich bude podľa prognózy počas celého obdobia výrazne prevyšovať. V roku 2029 by mal dlh prekročiť horný limit dlhovej brzdy až o 24 percentuálnych bodov HDP. Slovensko už zároveň na konci roka 2025 prekročilo aj maastrichtské kritérium maximálneho verejného dlhu vo výške 60 percent HDP.

Aktuálna prognóza RRZ tak naznačuje, že bez prijatia ďalších trvalých konsolidačných opatrení bude vývoj verejných financií naďalej neudržateľný. Rastúce deficity, vyššie náklady na financovanie dlhu a pokračujúce zadlžovanie budú podľa rozpočtovej rady predstavovať jednu z hlavných výziev pri príprave štátneho rozpočtu na budúci rok.