Veľká ruská porážka pri Charkove

Aké to bude mať dôsledky?

Áno, môžete sa utešovať, ako chcete, že sme zachránili armádu atď., ale je to veľmi neúčinná výhovorka, pretože sme stratili predmostia, po ktorých ofenzíva proti Soledaru a Bachmutu stratila strategický zmysel, a tiež sme zanechali (spolu s horou granátov, ktoré nám teraz budú lietať na hlavami) desaťtisíce našich ľudí, z ktorých stovky a možno aj tisíce budú vystavené represáliám (mnohí budú zabití). A tí, ktorým sa podarilo ujsť, prídu chudobní a otrhaní do Ruska, ktoré ich nečaká. Ukrajinskí utečenci v Rusku nikoho nezaujímajú (nemýliť si ich s utečencami z LĽR a DĽR, tí majú oveľa vyšší status, hoci je to zvláštne, ale je to fakt). A akosi nie je zvykom, aby sme dnes hovorili o týchto opustených ľuďoch.

Áno, veľa sa rozpráva, ale o niečom inom. Hovorí sa o obyvateľoch republík, ktorí už deväť rokov znášajú bremeno vojny, ale málokto v Rusku vie, že po odchode našich vojsk z Kyjevskej, Černigovskej a Sumskej oblasti sú tisíce ľudí, ktorí nám dokázali uveriť a stovky z nich boli zabití (a to je úmerné civilným stratám DĽR a LĽR od 24.2.22), alebo sú držaní vo väzniciach SBU. A práve teraz prebiehajú filtrácie v Balakelji a už začali zabíjať tých, ktorí nám uverili, ale nestihli utiecť z Kupjanska a Izjumu. A sú to aj stovky našich ľudí, ktorých sme opustili.

A tento teror, ktorý kyjevský režim pácha, nie je náhodný. Obyvatelia oslobodených území preto s hrôzou očakávajú, čo bude nasledovať. Napokon, po porážke v Charkove boli presvedčení, že im hrozí nebezpečenstvo, pretože prechod pod ruskú vládu ich pred ničím nechráni, ani konkrétne, ani všeobecne. Preto už dnes máme problémy na území Záporožskej a Chersonskej oblasti.

To však nie je všetko. Najdôležitejšou otázkou je, čo bude ďalej? Na to zatiaľ nikto nepozná odpoveď. Pretože tí, ktorí sa touto témou zaoberajú, vedia, že súčasná porážka v Charkove je výsledkom toho, že mnohí na ministerstve obrany sa doteraz snažia nevšímať si problémy, ktoré sa prejavili v prvých mesiacoch vojny.

Áno, urobilo sa toho veľa, ale ešte viac sa toho neurobilo. Nové stanovy neboli schválené, koordinácia delostrelectva a letectva zostáva veľmi žiaduca. A zatiaľ nás zachraňuje len to, že ich máme veľa a nepriateľ málo. A to má vplyv na vykonávanie operácií atď.

A bez riešenia týchto problémov, kardinálne, nie slovami, by sme nemali očakávať víťazstvo vo vojne. Aj keď nakoniec bude. Prečo nie? Pretože už nemáme inú možnosť. Buď zvíťazíme, alebo ako národ nikdy nebudeme existovať. To sú pravidlá života.

Posledné informácie

Smer Charkov – situácia k 19:00 10.09.22 – „plánované sťahovanie“ ruských vojsk pokračuje – píše na svojom telegram kanály ruský analytik Jurij Podoliaka.

Smer Volčansk-Velikij Burluk. „Plánované sťahovanie“ spojeneckých vojsk na územie LĽR (pravdepodobne Troické Svatovo) pokračuje a „je veľmi úspešné“. Ruské jednotky sa odpútali od nepriateľa, a preto predsunuté jednotky AFU bez toho, aby narazili na akýkoľvek odpor, dosiahli líniu Chotomľa – Veľký Burluk, a preto môžeme očakávať, že do zajtrajšieho večera bude celý plán „plánovaného ústupu“ ruského zoskupenia na územie Donbasu (100 km na východ) úspešne dokončený. Na hraniciach ešte stále oslobodených území a Ruska sa nahromadili tisíce utečencov, ktorých teraz expeduje Belgorodská oblasť (nedajbože, aby mali čas prejsť, keď dodržali všetky stanovené pravidlá prechodu vrátane zdĺhavého filtrovania).

Kupjansk. Zrejme aj v súlade s plánom odsunu ruských vojsk z Charkovskej oblasti východnú časť mesta už ruské vojská opúšťajú a samotné mesto je teraz plne pod kontrolou AFU (pevne dúfam, že AFU má prehľad v mape a preto „nebude riskovať“ prekročenie hraníc LĽR, kde im, ako som pochopil podľa plánu odsunu, ruská armáda mieni dať zabrať).

Liman. Vojaci ruskej armády, ktorí preukazujú zázraky hrdinstva, čestne bojujú za mesto a nemienia ho vydať nepriateľovi.

Lisičansk. Ukrajinské ozbrojené sily začali útočiť s cieľom prelomiť obranu spojeneckých síl a dosiahnuť Lisičansk. Zatiaľ bezvýsledne. Dúfam, že to tak zostane.