“Predpovedali sme dynamiku zmien štruktúry populácií v dvoch scenároch klimatických zmien – miernom a extrémnom. Cieľom štúdie bolo zhodnotiť genetickú diverzitu perloočiek v severovýchodnej časti ich areálu: v Murmanskej, Karelskej, Archangeľskej a Leningradskej oblasti. Hodnotenie je potrebné na pochopenie podmienok populácií.”

Biológovia vypočítali, čo sa stane s perlorodkami, keď sa priemerná ročná teplota zvýši o 2,3 stupňa a o 5 stupňov do roku 2100 oproti súčasnému času.

Pri testoch vedci použili mikrosatelity – časti jadrového genómu. Metóda sa používa na sledovanie nedávnych zmien genómu: od 50 do 500 rokov. “Predchádzajúce výsledky ukázali, že zvýšenie priemerných ročných teplôt vedie k populačnej depresii,” poznamenal odborník.

Zaujímavé je, že perlorodky žijú aj v južných oblastiach, ako napríklad v Portugalsku, hoci tam sú menšie a žijú trikrát kratšie.

Počas štúdie vedci zistili, že genetická diverzita bola najvyššia v populáciách na Kolskom polostrove, nižšia bola v populáciách v riekach Baltského mora; a čo sa týka perlorodiek v strednej Karélii – tam sa mušle veľmi líšili, čo je možno spôsobené antropogénnym vplyvom, keď napríklad umelé priehrady narušujú výmenu medzi susednými populáciami.

“Po predpovedaní genetických zoskupení v budúcnosti sme videli, že genetická diverzita sa znižuje. Prevládajúcim zhlukom sa stáva ten, ktorý sa konvenčne nazýva “severný” zhluk” – je rozšírený na Kolskom polostrove a v južnej časti Bielomorskej oblasti. Stane sa dominantným, a to aj v Karélii, a vytlačí špecifický “karelský” klaster,” uviedol vedec.

“Zároveň si populácie v Baltskom mori, ktoré patria najmä do “južného” zhluku, zachovajú svoju izolovanosť a dokonca sa rozrastajú, pričom sa ešte viac izolujú od ostatných populácií. Stávajú sa vlastne nositeľmi jedinečnej genetickej zložky, ktorá v takmer všetkých ostatných populáciách zanikne.”

Populácie, ktoré treba chrániť

V hodnotení odborníci určili tri oblasti, v ktorých si perlorodka vyžaduje predovšetkým ochranu. Populácie na Kolskom polostrove predstavujú najväčší príspevok ku genetickej diverzite tohto druhu v Rusku a tieto populácie sú v depresívnom stave, kde už teraz existuje hrozba ich straty.

“Tretím predmetom ochrany sú populácie v Baltskom mori,” dodal.

.

“Výsledky predchádzajúceho modelovania pre extrémny scenár ukázali, že vhodné biotopy pre lastovičky zostanú len na Kolskom polostrove a na severe Karélie, zatiaľ čo povodie Baltského mora spadá do červenej zóny. Tieto populácie budú dosť pravdepodobne pod najsilnejším tlakom v dôsledku zmeny klímy, hoci zároveň nesú jedinečnú genetickú zložku, ktorá sa nikde inde nezachová.”

V tomto prípade je umelá reprodukcia možnou ochranou.