Vagnerovci, žoldniersky štít a meč Ruska

Sýria 19. februára 2018 (HSP/Publizist/Foto:PrintScreen:Publizist.ru)

Portál Publizist publikoval zaujímavý článok o ruských žoldnieroch, bojujúcich v Sýrii. Autorom je Ivan Lapin, jeden z ruských vojnových veteránov, ktorý sa zúčastnil čečenských vojen.

V spoločnosti rezonuje otázka v súvislosti so stratami ruských žoldnierov Vagnera v Sýrii. Poviem vám, čo si o tom myslím.

Neumrelo tam žiadnych 600 ruských žoldnierov (to by bola približne polovica Vagnera), zatiaľ zahynulo od začiatku roka 14 Vagnerovcov, sú aj ranení.

Ľudia si kladú otázku, prečo Rusko o smrti Vagnerovcov mlčí. No preto mlčí, že žoldnierske zoskupenie Vagnera vzniklo preto, aby vlasť mohla mlčať. Vagnerovci, ISIS Hunters a chlapci z iných oddielov bojujú po celom svete. Nie sú jediní, bojujú tak aj americkí, britskí či francúzski žoldnieri.

Počuli ste niekedy o stratách amerických alebo britských žoldnierov v Sýrii? Nepočuli a môžem všetkých ubezpečiť a straty boli poriadne. Naše Kalibre spôsobili spúšť medzi americkými a západnými žoldniermi a špecialistami  vo veliteľských centrách ISIS a zlomili ozbrojenú moc teroristov.

Ale poďme k oficiálnym prameňom. Blackwater/Academi, ktorý okrem iného bojuje od roku 2001 v Afganistane už stratil takmer 1400 svojich členov. Američania do Blackwateru berú často Juhoameričanov, bývalých členov špeciálnych jednotiek z Kolumbie, Čile, Bolívie, tí bojujú aj v Jemene. Bojujú dobre a keď padnú, pre Američanov je dôležité, že nepadli Američania. Navyše títo špecialisti z Latinskej Ameriky nežiadajú občianstvo, zaujímajú ich len USD, raj na zemi si za USD dokážu urobiť aj doma v Kolumbii v Čile.

Ešte pred niekoľkými rokmi, keď zúrila vojna v Čečensku liberáli vrešťali – nemajú bojovať vojaci základnej služby, je potrebné, aby bojovali profesionáli. A dnes, keď už existujú profesionáli tak zase vreštia – aká hrôza, u nás existujú a bojujú profesionáli, čo to má znamenať?

Prečo naši poskytujú len kusé informácie o žoldnierskych oddieloch? Pretože práve preto sa vytvárajú žoldnierske jednotky, aby sa o nich mohlo mlčať a mohli sa viesť utajené operácie. Žoldnierske skupiny sú súčasťou hybridnej vojny. Prví žoldnieri na americkej strane sa objavili v roku 2001 v Kábule, od roku 2003 pôsobia v Iraku. Ani sami Američania nevedeli v tom období, o koho ide. Mne Američania v Bagdade hovorili, že členovia žoldnierskych skupín, ktorých v meste videli sú určite členovia vojenskej rozviedky, alebo špeciálnych jednotiek.

Ani smrť členov Blackwater vo Falúdži Američania nepotvrdili. Vtedy sa 4 členovia Blackwateru dostali vo Fallúdži do pasce, Iračania ich auto rozstrieľali, ranených zaživa obliali benzínom a zapálili. Mŕtvoly potom zavesili na pilieroch mosta. A v roku 2007 zase americkí žoldnieri rozstrieľali v Bagdade skupinu civilistov a až vtedy v americkej spoločnosti ľudia reálne prijali informáciu, že za Američanov bojujú žoldnieri.

Tí čo dnes vykrikujú, že naša vlasť mlčí o smrti našich v Sýrii proste nechápu, podľa akého algoritmu pracujú žoldnieri a prečo sa vytvárajú žoldnierske skupiny.

Položme si otázku. Prečo Američania zaútočili na sýrske oddiely, v rámci ktorých sa nachádzali aj naši žoldnieri z Vagnera?

Pretože dnes už sme v 3. svetovej vojne. Zatiaľ sa táto vojna nachádza vo fáze hybridnej vojny, no už to je svetová vojna. Sýria je jedným z frontov 3. svetovej vojny. V tejto vojne nebojujeme len my a Američania, bojujú v nej pomocou žoldnierov aj Francúzi a Angličania, Iránčania, Turci, Izraelci. Skôr alebo neskôr sa stretneme s našimi “západnými partnermi v priamom boji”. Stratfor otvorene už štyri roky dozadu hovori, že Sýriu a Ukrajinu Washington vníma ako jedno bojisko svetového konfliktu.

V Sýrii nebojujeme len za Asada, ale aj za budúcnosť našej krajiny. Ak by tam naši žoldnieri nebojovali, tak Američania by celú tú teroristickú háveď už po zničení Sýrie nasmerovali cez Afganistan na stredoázijské republiky, Kaukaz a na juh Ruska. Naši žoldnieri tam bojujú preto, aby sa táto militantná chamraď nedostala ku nám. Pre mňa sú naši chlapci z Vagnera a ISIS Hunters rovnakí hrdinovia, ako ruskí piloti, parašutisti a členovia námornej pechoty, ktorý oficiálne pôsobia v Sýrii.

Na rozdiel od Prochorenka, Filipova alebo Peškova sú však naši chlapci z Vagnera bezmenní hrdinovia. Dozvieme sa akurát tak ich prezývky, oni sami necítia potrebu do sveta vytrubovať svoje mená. My však chápeme, že práve oni nám svojím bojom umožňujú mierový život. Spokojne chodíme pracovať, zabávať sa, vychovávame svoje deti. Vďaka nim, obyčajným Rusom, ktorých profesiou sa stala vojna. Vojna proti tým zmrdom, ktorí sú rozhodnutí zničiť našu krajinu, zobrať nám naše zdroje, vrátiť nám gorbačovsko-jeľcinovské obdobie temna, v ktorom drzo kradli naše bohatstvo a zdroje.

Vagnerovci, ISIS Hunters a iní ruskí žoldnieri bojujú v prvom rade za peniaze. Vojaci majú svoju prísahu, svoju zástavu, žoldnieri nie. Žoldnieri nie sú proste stavaní na to, aby pracovali 8 hodín denne a viedli relatívne nudný život. Potrebujú viac peňazí, potrebujú adrenalín. Hovoriť však o nich že nie sú patrioti ale nemožno. Nič by im nebránilo nechať sa najať Američanom a bojovať za americké záujmy, bojové skúsenosti ktoré majú z Čečenska sú vysoko žiadané a hodnotené. No oni sa rozhodli bojovať v ruských žoldnierskych skupinách a za Rusko. Odišli bojovať do Sýrie, aby sa teroristi podporovaní západnými partnermi nedostali do Ruska a nezačali vraždiť u nás, rovnako ako v minulosti vraždili čečenskí teroristi napríklad v Beslane. Preto tvrdím, že členovia Vagnera chránia Rusko, rovnako ako naša armáda.

Takže nakoniec. Pre mňa sú títo chlapci z Vagnera hrdinovia. ich prácou je vojna, ich smrť je tragédia. Viem však, že neostanú nikomu nič dlžní a za svojích mŕtvych sa tvrdo pomstia. Nielen na arabsky hovoriacich členoch ISIS a umiernených bánd, pomstia sa všetkým, ktorí sa ocitnú pred ich hlavňami. Neviem či na nich zabudnú naši politici, alebo nie. Ale naša vlasť na nich nezabudne. A naša vlasť to sme my, bežní ľudia. Preto nezabúdajtme na ruských žoldnierov, ktorí zahynuli za Rusko.

Večná sláva ich pamiatke.