V každom z ôsmich krajov Slovenska odpovedalo 500 opýtaných. Respondenti v prieskume odpovedali v čase, keď sa medzi koaličnými stranami rokovalo o tom, či tento návrh bude alebo nebude predmetom rokovania aktuálnej schôdze Národnej rady SR. Ukázalo sa, že návrh na stiahnutie týchto bodov z programu pomerne jasne kopíruje spoločenskú náladu vo vzťahu k tomuto návrhu, vrátane nálady medzi voličmi koalície.

V prípade strán Smer-SD a Hlas-SD novelu odmietla jasná väčšina ich voličov. Medzi sympatizantmi SNS boli názory takmer presne rozdelené v pomere 50 ku 50. „Pri takýchto číslach to nemohlo dopadnúť inak ako stiahnutím týchto bodov z programu rokovania Národnej rady SR,“ uviedol hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus. Podľa neho návrh síce vyvolal výraznú verejnú pozornosť, no zároveň išiel proti prevažujúcej nálade voličov vrátane podporovateľov koaličných strán. „Ak bolo cieľom vyvolanie veľkej pozornosti, to sa predstaviteľom Slovenskej národnej strany nepochybne podarilo. Aj oni si však museli byť vedomí, že v tomto prípade idú proti sebe aj proti svojim koaličným partnerom. Nehovoriac o druhej, dnes väčšinovej časti rozhodnutých voličov podporujúcich nekoaličné strany,“ doplnil Klus.

Za pozornosť podľa neho stojí aj postoj voličov hnutia Republika, keďže väčšina jeho sympatizantov návrh taktiež odmietla. Jedinou skupinou, kde mal návrh aspoň miernu väčšinovú podporu, boli priaznivci projektu Právo na pravdu Zoroslava Kollára. Prieskum tak naznačuje, že téma znižovania trestov za extrémistické trestné činy nemá v súčasnosti širšiu spoločenskú podporu naprieč politickým spektrom.