Môj profil 
Predplatné
Z troch spomenutých lietadiel sú dva originály – Caproni Ca. 36 vyrobený v Taliansku po prvej svetovej vojne s imatrikulačným číslom 23.174, ktorý patrí do zbierok talianskeho Historického múzea vojenského letectva vo Vigna di Valle, severne od Ríma. Druhý zase vyrobený v USA v roku 1925 s imatrikulačným číslom 2581, je prezentovaný v Národnom múzeu Letectva Spojených štátov amerických na Wrightov–Pattersonovej základni (Dayton, Ohio). Posledné z trojice lietadiel tohto typu vo verzii Caproni Ca.33, respektíve jeho replika, je od júna 2012 až doposiaľ umiestnená vo vstupnej hale medzinárodného letiska M. R. Štefánika v Bratislave.
“Vystavovaná replika lietadla bola vyrobená v Leteckých opravovniach (LO) Trenčín. Myšlienka postaviť repliku lietadla Caproni Ca.33 tu vznikla už v roku 1986. Vlastná stavba repliky lietadla sa začala až v septembri 1994, a to predovšetkým zásluhou Rastislava Ferlicu. V roku 1996 sa vedúcim realizačného tímu stavby repliky lietadla stal známy letecký akrobat Pavol Čičo. Po jeho tragickej smrti úlohu vedúceho konštrukčnej skupiny História prevzal Ján Opatovský. Po prvýkrát bola replika lietadla verejnosti predstavená ešte v nedokončenom stave dňa 2. mája 2003 v priestoroch LO Trenčín. Práce boli dokončené asi o dva roky neskôr. V tom roku, konkrétne 29. októbra 2004, bola replika ako cenný zbierkový predmet odovzdaná VHÚ,“ pripomenul ďalej Šumichrast.
Široká verejnosť sa s replikou “Štefánikovho” Caproniho po prvýkrát zoznámila v júni 2005, keď bolo toto lietadlo prezentované v areáli Bratislavského hradu v rámci výstavy s názvom Obrazopis sveta objektívom M. R. Štefánika. Po ukončení výstavy sa zbierkový predmet – replika lietadla vrátila do expozície VHM v Piešťanoch. V júni 2012 bolo lietadlo Caproni Ca.33, s úmyslom jeho prezentácie pre čo najširšiu domácu, ale aj zahraničnú verejnosť, umiestnené do vstupnej haly medzinárodného letiska M. R. Štefánika v Bratislave.
V prípade stroja Caproni Ca.33 ide o ťažké bombardovacie trojmotorové, dvojplošné lietadlo s dvojlistovými vrtuľami, ktoré poháňali motory Issotta Fraschini V4B (každý 150k). Lietadlo má drevenú konštrukciu potiahnutú leteckým plátnom. Strednú kabínu má osadenú spolu s bočnými trupmi na hornej časti spodného krídla. V prednej časti bočných trupov sú namontované motory. Bočné trupy sú vzadu spojené výškovým kormidlom. Tretí motor, určený na pohon tlačnej vrtule, je umiestnený v zadnej časti strednej kabíny. Pristávacie zariadenie s čelovým podvozkom je doplnené dvoma chvostovými ostrohami na zadných častiach bočných trupov.
“Osádka lietadla bola štvorčlenná. Do prednej časti lietadla je zabudované sedadlo pre strelca – navigátora, za ním sú dve sedadlá vedľa seba pre pilotov a vzadu za palivovými nádržami je miesto pre mechanika – strelca. Výzbroj lietadla štandardne tvorili dva 6,5-mm alebo 7,7-mm guľomety FIAT-Revell a bomby zavesené pod strednou kabínou do celkovej hmotnosti 200 kg. Lietadlo bolo určené na ničenie živej sily a málo zodolnených pozemných cieľov do hĺbky protivníka až 200 km,” objasnil ďalej Šumichrast.
Lietadlá Caproni Ca.33 okrem talianskeho vojenského letectva prevádzkovalo Francúzsko, Veľká Británia a USA. Vyrábali sa v Taliansku a licenčne aj vo Francúzsku a v USA.
Generál M. R. Štefánik v ňom letel po prvý raz osudného dňa 4. mája 1919. Lietadlo štartovalo z letiska Campoformido pri Udine v Taliansku. Všetci členovia osádky, vrátane generála M. R. Štefánika, pri tragickej leteckej nehode zahynuli.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
