V Srebrenici pochovali ďalších 409 identifikovaných obetí masakry z roku 1995

Brusel/Štrasburg/Srebrenica 11. júla (TASR) – Tisíce ľudí sa dnes zišli v Bosne na pochovaní telesných pozostatkov 409 nedávno identifikovaných obetí masakry v Srebrenici. Obrad sa uskutočnil pri príležitosti 18. výročia najväčšieho vojnového zločinu v Európe od konca druhej svetovej vojny.

V srebrenickej enkláve, ktorú OSN označila za bezpečnú zónu, žilo asi 45.000 moslimov, z čoho polovicu tvorili utečenci z okolitých obcí. Obyvateľstvo enklávy chránili slabo vyzbrojení holandskí vojaci OSN. Celú oblasť obliehali bosnianskosrbské jednotky na čele s generálom Ratkom Mladičom. Srbskí vojaci Srebrenicu dobyli 11. júla 1995 a napriek prítomnosti holandských vojakov postupne pozabíjali asi 8000 mužov a chlapcov. OSN označila túto tragédiu za genocídu.

Medzi dnes pochovanými obeťami je aj 43 chlapcov a jeden novorodenec. Všetky telá pochovali dnes na cintoríne vyhradenom pre postupne identifikované telesné pozostatky z masových hrobov. Do dnešného dňa sa podarilo nájsť 6.066 tiel, pozostatky 2306 obetí sú zatiaľ nezvestné.

Komisár Rady Európy (RE) pre ľudské práva Nils Muižnieks, ktorý sa v mene celoeurópskej organizácie zúčastnil na ceremoniáli na počesť pamiatky genocídy v Srebrenici, dnes uviedol, že spravodlivosť v prípade obetí masakry zo Srebrenice musí byť vykonaná.

"Pred osemnástimi rokmi bolo asi 8000 ľudí popravených v Srebrenici a v okolí, zatiaľ čo okolo 30.000 žien, detí a starých ľudí bolo vyhnaných zo svojich domovov. Obete a ich príbuzných ešte stále prenasleduje tento akt genocídy, rovnako ako pomalé tempo hľadania pravdy a zodpovednosti. Nemôžeme už dlhšie čakať. Spravodlivosť musí byť vykonaná," povedal Muižnieks počas pietnej akcie.

Komisár Rady Európy – organizácie, ktorá je zameraná na ochranu ľudských práv – upozornil, že v prípade srebrenickej genocídy ide o závažné porušovanie ľudských práv, o zverstvá, ktoré nemôžu zostať nepotrestané.

"Nemôžeme dovoliť uniknúť spravodlivosti ani jednej zo zodpovedných osôb. To je minimum, ktoré môžeme urobiť na pomoc všetkým obetiam a ich rodinám, aby našli pokoj a aby sme im prinavrátili ľudskú dôstojnosť," uviedol Muižnieks.

Komisár zdôraznil, že je potrebné identifikovať všetky obete genocídy a objasniť osud všetkých nezvestných. Aj preto vyzval vlády krajín v tomto regióne, aby preukázali dostatok odhodlania a vybudovali otvorenejšiu a tolerantnejšiu spoločnosť, poučenú z lekcií minulosti.

"Vlády musia hľadieť do budúcnosti a musia viac investovať do vzdelania, najmä mladej generácie, s cieľom zabezpečiť trvalý mier bez etnických, náboženských či iných rozdielov v tomto kúte Európy," uviedol Muižnieks.