Profesor politológie a medzinárodných vzťahov John Mearsheimer pred ôsmimi rokmi predpovedal, že snaha „primknúť” Ukrajinu viac k Západu bude mať pre ňu tragické následky. Jeho najnovší odhad budúcnosti, sa zameriava na prebiehajúci ozbrojený konflikt na Ukrajine.

„Jednoducho hovorím, čo si myslím, že sa stane, ako sa bude vojna vyvíjať. A napokon, neospravedlňujem ruské správanie alebo akcie štátov zapojených do tohto konfliktu. Len ich činy vysvetľujem,” uvádza profesor vo svojej prednáške a zároveň podotýka, že keď hovorí o Západe, myslí tým prevažne USA „lebo ich európski spojenci prijímajú rozkazy z Washingtonu, pokiaľ ide o Ukrajinu”.

Profesor poukazuje aj na snahu Západu Rusko poraziť, vyradiť ho z rebríčka veľkých mocností či dokonca dosiahnuť zmenu režimu alebo rozdelenie Ruska tak, ako sa to stalo Sovietskemu zväzu. Pretože si Rusko myslí, že v tejto vojne bojuje o prežitie, musí ju podľa svojho súdu vyhrať, myslí si profesor. Kyjevský režim podľa Mearsheimera ruskí lídri vnímajú ako hrozbu a pokračovanie fašistických síl Ukrajiny, ktoré spolupracovali s nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny.

Úplné obsadenie Ukrajiny však profesor neočakáva. „Ruská armáda nie je na tento účel dostatočne veľká, bolo by treba aspoň dva milióny mužov.” Podľa profesora, Rusko chce zabrať a anektovať veľkú časť územia Ukrajiny a vytvoriť zo zvyšku nefunkčný zvyškový štát. Schopnosť viesť vojnu proti Rusku by potom bola pri Ukrajine drasticky znížená, nehovoriac o tom, že potom by Ukrajina len ťažko vstúpila do NATO či EÚ a tamojšia politika by bola veľmi náchylná k ruským zásahom.

Rusko nebolo schopné nič urobiť s prvými dvoma expanziami NATO v rokoch 1999 a 2004. Táto slabosť bola dôvodom, prečo si podľa Mearsheimera prezident Bush myslel, že Rusko môže byť dotlačené k tomu, aby sa zmierilo s tým, že do aliancie budú prijaté Gruzínsko a Ukrajina. Lenže táto predstava bola mylná a keď vypukla ukrajinská kríza, tak Západ „zrazu” začal vykresľovať Rusko ako nebezpečného nepriateľa, ktorého je nutné potlačiť, vysvetľuje profesor.

Mearsheimer pripomína, že USA a ich spojenci sú teraz na Ukrajine zapojení tak hlboko, že jediné, čo chýba, je, aby začali stláčať gombíky a spúšte. Prehrať vojnu by malo veľmi negatívne následky pre Washington aj pre NATO. Reputácia USA by bola poškodená. Cieľom Západu teda je, aby Rusko prišlo o dobyté územia a jeho ekonomika sa zrútila pod váhou sankcií. Úspechom by bolo, keby Rusko už naďalej nebolo svetovou mocnosťou a nemohlo už ďalej ohrozovať Ukrajinu.

Mearsheimer taktiež konštatuje, že z konfliktu sa stala tzv. atričná vojna, teda vojna, kde sa aktéri snažia vyčerpať schopnosti protivníka, a tým ho donútiť sa vzdať. Obe strany sa tiež snažia zabrať územie, ale to je druhoradý cieľ oproti vyčerpávaniu protivníka. Ukrajinci dnes však už útočia na dobre pripravenú ruskú obranu. A aj keby ju prerazili, Rusi podľa jeho názoru front čoskoro stabilizujú a opotrebovávací boj bude pokračovať. S nevýhodou pre Ukrajincov, pretože Rusko má značnú palebnú prevahu.

Mearsheimer prognózuje, že vojnu vyhrá Rusko, teda obsadí značnú časť ukrajinského územia a zo zvyšku bude nefunkčný zvyškový štát. „Ak mám pravdu, bude to vážna prehra pre Ukrajinu a Západ,” hovorí. Ako malé pozitívum vidí, že ruská výhra zníži pravdepodobnosť jadrového konfliktu, ktorý by naopak hrozil, ak by Ukrajina začala víťaziť.

Mearsheimer pripomína, že asi osem miliónov Ukrajincov z krajiny utieklo, čo odpočíta z ukrajinskej populácie. Asi tri milióny z nich išli do Ruska, čo posilňuje ruskú populáciu. Okrem toho, na územiach, ktoré Rusko kontroluje, žijú 4 milióny ukrajinských občanov, čo ďalej posilňuje Rusko. V súčte to dáva Rusku výhodu približne 5 ku jednej vo veľkosti populácie,” vysvetľuje.

Profesor upozorňuje, že v prípade opotrebovávacej vojny, ktorá prebieha je Ukrajina v nevýhode. „Jednoducho, vzhľadom na zúbožený stav ukrajinského priemyslu, nie je Ukrajina v pozícii, aby mohla opotrebovávací konflikt viesť sama. Môže ho viesť iba s podporou Západu. Ale aj potom je odsúdená na prehru,” hodnotí profesor.

Ako najlepší scenár vidí zamrznutý konflikt, ale obe strany sa budú snažiť tú druhú oslabiť a bude stále hroziť, že sa boje obnovia. „Na tej úplne základnej úrovni nie je mier možný, pretože obe strany berú tú druhú ako smrteľné ohrozenie, ktoré musí byť v boji porazené. V takom prípade je len veľmi malý priestor na kompromis,” vyhlasuje profesor.

Profesor nevidí veľký priestor na mierové riešenie, keďže Rusi stratili dôveru k tomu, že Ukrajina a Západ vyjednávajú v dobrej viere. Naráža tým na Minské dohody a vyhlásenia tých, ktorí ich pomáhali schváliť, že išlo len o zdržiavaciu taktiku, aby Ukrajina mohla posilniť svoje vojenské schopnosti a dobyť Donbas.

Nielenže budú vzťahy medzi Ruskom a Západom v budúcnosti jedovaté, budú aj nebezpečné, pretože tu bude hroziť jadrový konflikt alebo konflikt mocností medzi Ruskom a Spojenými štátmi,” varuje profesor.

„Malo by byť jasné, že vojna na Ukrajine je obrovská pohroma, pri ktorej nie je pravdepodobné, že by skončila v blízkej dobe, a až skončí, tak mier nebude trvalý,” uzavrel profesor. Znovu zopakoval slová zo svojej prednášky z roku 2015, teda že západné uvažovanie o Rusku je mylné. „Niet pochýb o tom, že Rusko napadlo Ukrajinu, ale prapôvodom tejto vojny je, že sa Západ – a tu hovoríme najmä o Spojených štátoch – snažil z Ukrajiny vytvoriť západný „výbežok” na ruských hraniciach. Základom tejto stratégie bolo včlenenie Ukrajiny do NATO, čo nielen Putin, ale aj celý ruský establishment, vnímal ako existenčnú hrozbu, ktorej treba zabrániť,” uzavrel profesor.

PREČÍTAJTE SI EŠTE

Ukrajina nemá šancu – musíme zaútočiť

Vojna sa neskončí, kým nedosiahneme toto, tvrdí Zelenskyj