V rebríčku dôveryhodnosti politických lídrov vedú dvaja opoziční politici, tretí je Milan Uhrík

Respondentom bola položená otázka: „Ako veľmi dôverujete alebo nedôverujete predsedom týchto politických strán?”. Na čele rebríčka sa umiestnil predseda opozičnej strany Sloboda a Solidarita Branislav Gröhling, ktorému celkovo dôveruje 33,1 percenta respondentov (zahŕňa odpovede „úplne dôverujem” a „skôr dôverujem”). Za šéfom liberálov skončil predseda v súčasnosti najsilnejšieho opozičného subjektu Progresívne Slovensko Michal Šimečka. Celkovo mu dôveruje 32,8 percenta opýtaných. Zároveň mu ale „úplne nedôveruje” 47,1 percenta opýtaných, v prípade Gröhlinga túto odpoveď uviedlo 37,4 percenta opýtaných. Tretiu priečku v rebríčku dôveryhodnosti obsadil predseda v súčasnosti mimoparlamentného hnutia Republika Milan Uhrík. Rovnako ako Šimečkovi mu dôveruje celkovo 32,8 percenta opýtaných.

Štvrtým najdôveryhodnejším predsedom politickej strany je podľa prieskumu predseda strany Smer-SD a súčasný premiér Robert Fico. Celkovo mu dôveruje 27,1 percenta opýtaných. Predseda Smeru má ale zároveň najvyšší podiel odpovedí „úplne nedôverujem”, a to 55,6 percenta. Piate miesto obsadil predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič. Skôr alebo úplne mu dôveruje 26,6 percenta opýtaných. Úplne mu nedôveruje 50,8 percenta respondentov. Za Matovičom skončil predseda opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Milan Majerský. Celkovo mu dôveruje 26 percent účastníkov prieskumu, odpoveď „úplne dôverujem” zvolilo 3,6 percenta z nich. V Majerského prípade tiež 13,7 percenta opýtaných odpovedalo, že ho nepozná. Siedme miesto v rebríčku obsadil predseda mimoparlamentných Demokratov Jaroslav Naď, celkovo mu dôveruje 24,7 percenta respondentov. Nedôveruje mu celkovo 62,2 percenta účastníkov prieskumu (zahŕňa odpovede „skôr nedôverujem” aj „úplne nedôverujem”). Za Naďom sa umiestnil predseda koaličnej strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok, ktorému vyjadrilo dôveru celkovo 22,5 percenta opýtaných. Celkovo mu nedôveruje 68,2 percenta respondentov.

Rebríček uzatvára predseda najmenšej koaličnej strany a dvojica predsedov mimoparlamentných subjektov. Tretí od konca skončil predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Dôveruje mu celkovo 17,7 percenta respondentov, kým nedôveru mu vyjadrilo celkovo 74 percent účastníkov prieskumu. Za Dankom skončil šéf mimoparlamentného hnutia Sme rodina Boris Kollár s dôverou 16,8 percenta opýtaných. To, že mu skôr alebo úplne nedôveruje uvádzalo celkovo 77,5 percenta respondentov. Poslednú priečku v rebríčku obsadil predseda Maďarskej aliancie László Gubík, ktorému celkovo dôveruje 4,2 percenta opýtaných a nedôveruje mu 33,2 percenta. V Gubíkovom prípade ale 58,4 percenta respondentov uvádzalo, že ho nepoznajú.

Ako uvádza agentúra NMS Market Research Slovakia, najvýraznejší posun v miere dôveryhodnosti zaznamenali v porovnaní s májovým meraním u predsedu Republiky Milana Uhríka, a to o 3 percentuálne body. „Tento výsledok ide ruka v ruke s rastúcim trendom hnutia, ktorého je predsedom,” uvádza agentúra. Doplnila, že predsedovia SaS a PS majú rovnakú dôveru respondentov i napriek tomu, že voličská podpora pre ich politické subjekty sa výrazne líši, Gröhling má z tohto hľadiska nepomerne silnú pozíciu. V porovnaní so Šimečkom mu tiež vyjadrilo dôveru o čosi viac voličov koalície či nerozhodnutých voličov. „Pri hlbšom pohľade do dát toto zistenie nie je prekvapením. SaS disponuje volebným potenciálom na úrovni 15 percent a takmer každý nerozhodnutý opozičný volič ju má vo svojom balíčku zvažovaných strán,“ vraví spoluautor prieskumu Michal Mislovič. Aj v Uhríkovom prípade možno pozorovať podobné vzorce, jeho dôveryhodnosť stojí najmä na voličoch súčasnej koalície, no v porovnaní s Robertom Ficom mu častejšie dôverujú aj nerozhodnutí voliči či elektorát opozičných strán. Od posledného merania si o 2 percentuálne body pohoršil predseda koaličnej SNS Andrej Danko, no u predsedov ostatných koaličných strán prieskum nezaznamenal podobné posuny v dôvere. „Netreba zabúdať, že práve Smer-SD má pomerne stabilné voličské jadro a jeho volebný potenciál dosahuje približne 20 percent. Zároveň platí, že Robert Fico podobným rebríčkom v minulosti dlhodobo dominoval,“ podotýka Mislovič.

Zo sociodemografického hľadiska potvrdzujú výsledky prieskumu významné rozdiely v predstavách jednotlivých skupín obyvateľstva o fungovaní spoločnosti. Dôveryhodnosť lídrov opozície je založená najmä na voličoch s vysokoškolským vzdelaním a vyšším príjmom, obzvlášť to platí o Šimečkovi, ktorému v celej populácii dôveruje 33 percent účastníkov prieskumu, no medzi vysokoškolsky vzdelanými je to až 48 percent. Vysokú mieru dôvery má aj medzi obyvateľmi Bratislavského kraja (47 percent), a tiež v najvyššej príjmovej skupine (57 percent). Podobne je na tom aj Gröhling, ktorému nadpriemerne často dôverujú vysokoškolsky vzdelaní ľudia (47 percent) a voliči s vyššími príjmami (49 percent). Taktiež požíva vysokú mieru dôvery medzi najmladšími respondentmi, v skupine 18 až 24 rokov mu dôveruje polovica z nich. „Opačný obraz ponúkajú lídri, ktorých dôvera stojí na starších voličoch. Najvýraznejší generačný rozdiel vidíme pri Robertovi Ficovi: zatiaľ čo medzi seniormi (65+) mu dôveruje 44 percent, medzi mladými vo veku 25 až 34 rokov je to len 10 percent. Na dôvere medzi staršími voličmi stavia aj Milan Uhrík (55 a viac rokov, 44 percent),” uvádza agentúra dopĺňajúc, že rovnaké rozdelenie možno pozorovať aj v prípade predsedu strany Hlas-SD a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorému nadpriemerne dôverujú seniori, no podpriemerne mladšie a príjmovo silnejšie skupiny.

„Dôveryhodnosť predsedov strán zostáva relatívne nízka. Najdôveryhodnejší líder stále neprekročil hranicu jednej tretiny populácie a až 13 percent opýtaných nedôveruje ani jednému z nich. Treba tiež pripomenúť, že dôveryhodnosť lídra je len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie voličov. Zároveň však platí, že bez určitej miery dôvery sa volebný potenciál strany len veľmi ťažko premieňa na reálne hlasy vo voľbách,“ uzavrel Mislovič z NMS.