Môj profil 
Predplatné
„Vlani na jeseň sme zaznamenali rekordný počet kamzíkov, čo sme po predošlej zime, ktorá bola pre ne obzvlášť náročná, vôbec nečakali. Výsledky nám potvrdili, že netreba robiť unáhlené závery, hoci minuloročné jarné sčítanie evokovalo, že čísla na jeseň budú nižšie. Stal sa však presný opak. Uvidíme, či tento trend podporí aj jarné spočítanie kamzičej zveri, keďže aj táto, na sneh bohatá zima, dala kamzičej populácii poriadne zabrať,“ uviedol Jozef Hybler, zoológ Štátnych lesov (ŠL) TANAPu, ktoré sú hlavným organizátorom pravidelného spočítavania kamzíkov.
Do terénu by okrem zamestnancov Štátnych lesov TANAPu mali už tradične vyraziť aj pracovníci Správy TANAPu, Správy Pieninského národného parku, ako aj ich kolegovia z poľského Národného tatranského parku (Tatrzański Park Narodowy) s ďalšími dobrovoľníkmi.
Sčítanie kamzičej zveri organizujú Štátne lesy TANAPu dvakrát ročne, vždy na jar a na jeseň. Ako informovala koordinátorka vonkajšej komunikácie ŠL TANAPu Martina Petránová, kým jarné spočítanie je zamerané hlavne na zisťovanie počtu nových mláďat, jesenné mapuje početnosť kamzičej populácie pred zimou. Zatiaľ posledná kamzičia inventúra bola na území Tatranského národného parku vlani na jeseň. “Do sčítacích hárkov vtedy zapísali 1 431 jedincov, z toho 1 010 na slovenskej strane. Dovtedy si rekord držal rok 2014, keď na jeseň narátali na slovenskej a poľskej strane Tatier dokopy 1 389 jedincov,” pripomenula Petránová.
Kamzičiu inventúru robia v národnom parku už sedem desaťročí. Spočiatku kamzíky rátali len na území Vysokých a Belianskych Tatier, v roku 1957 k nim pridali aj poľskú časť Tatier. Rok po vzniku TANAP štatistiky na území Vysokých a Belianskych Tatier evidovali približne 160 kamzíkov, v roku 1964 bol ich počet okolo tisíc kusov, avšak tento údaj zahŕňal aj kamzíky žijúce na poľskej strane Tatier. Metódu sčítavania kamzíkov vypracoval ešte v 30. rokoch minulého storočia Jozef Müller, ktorý bol po založení TANAP v roku 1949 aj jeho zamestnancom. V nasledujúcich rokoch počty kamzíkov neustále kolísali. Príčinou bolo najmä pytliactvo, vyrušovanie návštevníkmi v prirodzených lokalitách ich výskytu či prelety vrtuľníkov. Z prírodných vplyvov napríklad neskorý jarný sneh, klimatické zmeny a vplyv ťažkých kovov. Koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia klesol počet kamzíkov až na hranicu dvesto kusov. Zásluhou opatrení, či už to boli vynášky soli, prikrmovanie jarabinou v čase núdze o potravu, alebo pravidelné kontroly zo strany správcov územia, sa ich počty postupne opäť zvýšili až nad hranicu tisíc jedincov, informovala koordinátorka Petránová.
.JPG)
