V meste pod Zoborom otvorili nezvyčajnú výstavu. Zvláštni ľudia z vosku

Nitra 7. februára 2017 (HSP/Foto:HSP–Eugen Rusnák)

Do Nitry prišli veľmi zvláštni ľudia. Sú celí z vosku. Dlho nerozmýšľali a ubytovali sa v Ponitrianskom múzeu. Určite je to pre nich oveľa vhodnejšie miesto, ako nejaký hotel. Kto by chcel byť ubytovaný v susedstve s týmito úžasnými príšerami?

Sú to všetko ľudia, ktorí sú niečím výnimoční, ale ich jedinečnosť a zvláštnosť sú skôr negatívneho, dokonca pochmúrneho razu. Ich odlišnosť priťahuje a zároveň odpudzuje, fascinuje a desí, vzbudzuje zvedavosť, ale aj strach. Sú nám dosť podobní, sú vlastne ako my, ale zároveň sú iní, veľmi odlišní. Majú rôzne postihnutia, vady, telesné nedostatky, ktoré doslova bijú do očí. Sú to veľmi zvláštni ľudia…

Tisícročiami sa v ľudskej spoločnosti vyskytovali zvláštni jedinci, ktorí sa výrazne odlišovali od ostatných. Ostatní sa ich balí, stránili sa ich, obávali sa, že im môžu ublížiť, ale zároveň ich títo ľudia priťahovali, zaujímali a fascinovali. Títo zvláštni ľudia často chceli, aby boli takými istými, ako aj všetci ostatná, snažili sa niečo zmeniť alebo sa zbaviť svojho postihnutia a vád, vzopreli sa osudu a pokúšali sa premeniť svoj neobvyklý vzhľad na dar, ktorý im bol poslaný zhora, aby ľudí desili, ale zároveň boli rešpektovaní a obdivovaní…

Pred stáročiami neexistovali vedecko-výskumné alebo liečebné zariadenia, kde by týchto ľudí mohli vyšetriť a možno aj vyliečiť a preto často svoje neobyčajné schopnosti nadobudnuté rokmi tvrdých tréningov, predvádzali v rôznych divadielkach, cirkusoch a panoptikách. Mnohí ovládali neuveriteľné kúsky a vyvolávali úžas a nadšenie divákov.

Zvláštni voskoví ľudia, ktorí prišli do Nitry, cestujú po celom svete už dávnejšie. Naposledy sa zastavili v našom hlavnom meste a celý január strávili v Stredisku kultúry na Vajnorskej ulici. Odteraz zakotvili v Ponitrianskom múzeu hneď na začiatku pešej zóny v Nitre. Dnes sa tam otvorila výstava „Zvláštni ľudia. Katastrofy ľudského tela“. Táto výstava potrvá v Nitre do 12. februára a bude otvorená od 9. do 18. hodiny.

Ale domovom týchto „zvláštnych ľudí“ je ruská severná metropola – Petrohrad, kde sa nachádza hneď niekoľko múzeí voskových postáv. Najväčšie z nich sa nachádza v Stroganovskom paláci, na Nevskom prospekte, dom 17. Je tu viac, ako 1000 exponátov. Toto múzeum má dve filiálky v samotnom Petrohrade – v smutne slávnej Petropavlovskej pevnosti a v historickej budove na Alexandrovskej ulici, dom 4.

Ale títo „nitrianski“ postavy neprišli z najväčšieho petrohradského múzea, ale do mesta pod Zoborom pricestovali zo svetoznámej petrohradskej Kunstkamery – Múzea antropológie a etnografie Petra Veľkého Ruskej akadémie vied. Mimochodom, je to vôbec najstaršie ruské múzeum, ktoré ešte pred takmer 300 rokmi založil ruský cár Peter Veľký. Petrohradská Kunstkamera je to múzeum s viacerými oddeleniami a antropologické oddelenie je iba jedna jeho časť. Prvú časť kolekcie múzea – približne 2 tisíc exponátov ruský cár Peter Veľký v r. 1717 kúpil od holandského anatóma, profesora Frederika Ruyscha za vtedy obrovskú sumu – 30 tisíc holandských guldenov.

Voskové postavy vyzerajú úplne ako živé. Sú v životnej veľkosti, v dobovom oblečení a vyzerajú ako obyčajní ľudia, ktorých fotograf upozornil na to, že sekundu musia byť ticho a nehýbať sa… Tieto figuríny poukazujú na to, že občas sa príroda kruto pohrá s ľuďmi a splodí nešťastné príšery, ktoré strašia ostatných ľudí. Na výstave voskových postáv sú figuríny s dvomi hlavami, dvomi tvárami, štyrmi očami, je tam niekoľko siamskych dvojčiat, neuveriteľne tučná žena a skutočná „bosorka“, muž s vlčím syndrómom a iné príšery.

Presne v súlade s historickými zdrojmi skutoční umelci v petrohradskej Kunstkamere  vytvorili množstvo napodobenín z vosku, do ktorých použili lekárske očné a zubné implantáty a do vosku umiestnili pravé ľudské vlasy. Sú tam aj iné triky, vďaka čomu voskové figuríny vyzerajú ako živé a dokonale pôsobia živým dojmom.

Najpozoruhodnejším a najprekvapivejším „exponátom“ sú možno bratia Giacomo a Giovanni Battista Tocciovci. Boli to boli siamske dvojčatá pochádzajúce z talianskej Locany. Presný rok ich narodenia nie je známy, je to niekde medzi r. 1875-1877.  Rovnako nie je známy ani dátum ich smrti… Mali dve hlavy, dva krky, dve srdcia i dvojité pľúca, štyri ruky a dve nohy, spoločné hrubé i tenké črevo, konečník a penis. Už v detstve precestovali s cirkusovými predstaveniami veľkú časť Európy. Neskôr sa dostali aj do USA, kde zarábali na svojom vzhľade a svojich kúskoch obrovské peniaze. Nikdy sa však nenaučili chodiť. Vedeli sa dohovoriť po taliansky, nemecky i francúzsky.

Sú tu aj neordinárne dvojičky – bratia Eckovci. Narodili sa v roku 1911 v americkom Baltimore. Jeden z dvojičiek – Robert bol zdravý, ale Johnny bol bez vyvinutých dolných končatín a rovnako sa živil ako cirkusový umelec, dokonca si zahral vo filmoch. Dožil sa vysokého veku a zomrel v spánku na infarkt ako 79-ročný. Jeho dvojča zomrelo o štyri roky neskôr. Spolu sú pochovaní v hrobke v Baltimore, kde sa narodili.

Mnohí návštevníci tejto výstavy, ktorá putuje po mnohých krajinách, často sa zastavia pri jednej figuríne – hlavne, muži. Fascinuje ich vosková Lolo Ferrariová, ktorá zomrela v roku 2000 ako 37-ročná a bola rekordérkou v počte plastických operácií. Vraj ich absolvovala až 20 – 30 razy. Objem jej hrudníka dosiahol neuveriteľných 180 cm, čo vždy vzbudzovalo zvedavosť, obdiv, ale i odpor. Prezradila, že mala ťažké detstvo, pretože otec neustálymi neverami ponižoval mamu a jej mama sa zase pomstila na dcére, ktorej denne prízvukovala, aká je škaredá. Možno práve odtiaľ pramenila jej  túžba po neustálej zmene tela, v ktorej ju podporoval aj jej manžel. Nakoniec sa pravdepodobne predávkovala liekmi, čo jej spôsobilo skorý odchod z tohto sveta.

Asi najtučnejší človek na svete – Buster Simcus. Narodil v roku 1959, stále žije a do Guinnessovej knihy rekordov sa zapísal váhou úctyhodných 610 kg v roku 1995. Podstúpil množstvo odtučňovacích kúr, čo mu predsa pomohlo. Jeho súčasná váha sa pohybuje okolo 97 kg a žije v Colorade.

Edward Mordrake má dve tvare. Prvá zmienka o tomto človeku, dedičovi anglického šľachtického stavu, sa datuje do roku 1895 a preslávil sa tým, že na zátylku hlavy mal druhú tvár. Prosil lekárov, aby mu ju odstránili, žiaľ, nešlo to a schizofrénia dvoch tvárí ho ako 23-ročného dohnala k samovražde.

Fedor Jevtiščev mal celé telo a tvár zarastené srsťou. Narodil sa v Petrohrade v 19. storočí. Putoval po celom svete s rôznymi cirkusmi a vystupoval ako „psí“ alebo „vlčí“ muž. Stál sa obľúbeným v USA, kam ho priviezol známy podnikateľ Barnum. Zomrel počas turné po Grécku.

Na tejto výstave je prezentovaných celkovo 25 voskových figurín, každá z ktorých niečím  vzbudzuje pozornosť, možno obdiv, dokonca nemý úžas alebo aj strach. Popísali sme iba  zopár z 25 exponátov žijúcich i nežijúcich zvláštnych ľudí, ktorí slúžili ako predloha na vytvorenie voskových figurín a ktorí oddnes „zakotvili“ v Ponitrianskom múzeu v Nitre.

Celú výstavu nám prezentovala a veľa zaujímavých faktov porozprávala manažérka pre marketing a styk s verejnosťou Ponitrianskeho múzea Mgr. Ľubica Packová-Zahradárová, ktorú potešil fakt, že už od samotného otvorenia výstavy Nitrania a hostia mesta pod Zoborom v hojnom počte prichádzali do priestorov múzea, aby si pozreli na dosť neobvyklé exponáty.

Riaditeľ Ponitrianskeho múzea v Nitre Mgr. Anton Števko nám prezradil, že to nie je prvá výstava podobného druhu v Ponitrianskom múzeu. Porozprával, že podobná výstava putuje po celom svete už 12 rokov a presne pred 10 rokmi sa už konala v Nitre a vtedy vyvolala veľký záujem verejnosti. Aj tento raz, keď organizátori výstavy navrhli, aby expozícia zasa zavítala do mesta pod Zoborom, Ponitrianske múzeum ochotne podporilo túto iniciatívu.

Vysvetlil, prečo „seriózne“ Ponitrianske múzeum usporiadalo takú trochu „neserióznu“  výstavu. Domnieva sa, že podobné spestrenie „repertoáru“ určite záujme návštevníkov Ponitrianskeho múzea, ktorí si môžu pozrieť aj dosť netradičnú výstavu s exponátmi, na ktoré treba mať aj „trochu silnejšie nervy…“

Ďalšia podobná výstava sa uskutoční už onedlho a zasa v Nitrianskom kraje. Z Nitry poputuje do susedných Zlatých Moraviec, kde pozoruhodné figuríny návštevníci výstavy uvidia v Mestskom múzeu a v podzemných priestoroch Mestského strediska kultúry a športu v dňoch 27. februára – 5. marca.

Eugen Rusnák