Krakov, Gdansk a Kielce budú mať za starostov opozičných kandidátov

Varšava 5. novembra 2018 AKTUALIZOVANÉ  (SITA/TASR/AP/Foto: Pixabay)

Poľskej vládnej strane Právo a spravodlivosť (PiS) sa v druhom kole komunálnych volieb pravdepodobne nepodarilo získať starostovské kreslá v kľúčových mestách, ako sú napríklad Krakov či Gdansk

Podľa exit pollu agentúry Ipsos si v Krakove svoj mandát obhájil Jacek Majchrowski s takmer 65 percentami hlasov a porazil tak kandidátku PiS Malgorzatu Wassermann.

V Gdansku do šiesteho funkčného obdobia zvolili Pawla Adamowicza z Občianskej platformy (PO). Adamowicz, ktorému tiež vyslovilo podporu skoro 65 percent voličov, sa o starostovské kreslo uchádzal spolu s Kacperom Plazynskim z PiS.

Podľa Ipsosu tiež budú mať starostu z opozície v meste Kielce, kde zrejme vyhral niekdajší hádzanár a tréner poľského národného hádzanárskeho tímu Bogdan Wenta.

Druhé kolo komunálnych volieb 4. novembra rozhodlo o starostoch 649 miest a obcí a konalo sa v tých obciach a mestách, kde v prvom kole 21. októbra nezískal ani jeden kandidát nadpolovičnú väčšinu hlasov.

Jednoznačné výsledky boli už v prvom kole hlasovania dosiahnuté v 1800 obciach a mestách. V prvom kole zvíťazila PiS, ktorá získala 254 kresiel. Opozícia vedená PO zas 194 kresiel. Oficiálne výsledky nedeľného hlasovania by mali byť známe najskôr počas pondelka.

Denník Gazeta Wyborcza v pondelok pripomenul, že strana PiS utrpela “senzačnú porážku” už v prvom kole volieb, keď boli jej kandidáti porazení vo Varšave i väčšine ďalších väčších miest.

Výsledky prvého kola volieb ako aj exit poll z nedeľného hlasovania podľa agentúry AP naznačujú, že populistický prístup PiS, ktorá zaujala tvrdý postoj voči migrácii a dostala sa aj do sporu s Európskou úniou, odmietli voliči vo veľkých mestách. Už v prvom kole proeurópska opozícia vedená Občianskou platformou vyhrala vo veľkých mestách ako Varšava, Poznaň alebo Lodž. PiS si však udržiava značnú podporu v menších mestách a na vidieku.

Komunálnym voľbám v Poľsku bola vo svete venovaná väčšia pozornosť aj v dôsledku nárastu populizmu v iných častiach Európy a sveta. Poľská vládna strana PiS totiž zaujíma tvrdý postoj proti migrácii – podobne ako americký prezident Donald Trump, maďarský premiér Viktor Orbán či koaličná vláda v Taliansku.

PiS sa tiež sporí s Európskou komisiou ohľadom svojich krokov v oblasti súdnictva, ktoré podľa kritikov obmedzujú nezávislosť súdov v Poľsku a môžu viesť k ich kontrole výkonnou mocou.

Výsledky komunálnych volieb podľa AP svedčia o rozkole v názoroch na politiku medzi obyvateľmi poľských miest, ktoré boli v uplynulých mesiacoch dejiskami masových protestov proti vláde pod vedením PiS, a vidiekom, kde napriek konfliktom Poľska s EÚ naďalej pretrváva podpora pre PiS a jeho vládu.

Komunálne voľby sú prvými z radu kľúčových volieb, ktoré Poľsko čakajú v priebehu najbližšieho roka a pol. V máji 2019 budú nasledovať voľby do Európskeho parlamentu, koncom roku 2019 parlamentné voľby a na jar 2020 prezidentské voľby.