Jadrová elektráreň by mohla gréckej ekonomike priniesť miliardy eur

Z celkových investičných nákladov by podľa analýzy mohlo viac ako 40 percent, teda približne 4,6 miliardy eur, zostať v domácej ekonomike. Na dodávkach a realizácii projektu by sa mohli podieľať grécke stavebné, strojárske a elektrotechnické spoločnosti. Priamo na výstavbe elektrárne by v čase najvyššej stavebnej aktivity mohlo pracovať približne 4-tisíc ľudí, ďalších 8-tisíc pracovných miest by projekt nepriamo podporoval v ostatných odvetviach hospodárstva.

Ekonomické účinky by podľa autorov pokračovali aj po dokončení elektrárne. Jej prevádzka by mohla každoročne prispievať k HDP približne 160 miliónmi eur a priamo aj nepriamo podporovať zhruba 1 900 pracovných miest. Štúdia zároveň odhaduje daňové príjmy počas výstavby na 1,2 miliardy eur a po spustení prevádzky na približne 60 miliónov eur ročne.

Autori skúmali aj menší investičný variant založený na malom modulárnom reaktore s výkonom 300 MW. V tomto prípade odhadujú príspevok k HDP počas výstavby na 590 miliónov eur. Projekt by na vrchole stavebných prác mohol podporiť približne 2 100 pracovných miest a počas prevádzky približne 500.

Grécko zatiaľ nemá vlastný jadrový energetický priemysel. Prípadná realizácia projektu by preto vyžadovala prípravu domácich dodávateľov, rozvoj odborných kapacít a vytvorenie podmienok pre výstavbu a prevádzku jadrových zariadení.

Štúdia vznikla v rámci predbežného posudzovania možností výstavby prvej jadrovej elektrárne v krajine, ktorému sa venuje spoločnosť Athlos Energy. Nejde o schválený investičný projekt ani o rozhodnutie gréckych orgánov začať s výstavbou. Uvedené ekonomické prínosy predstavujú odhady založené na modelových scenároch.