Tak to už v Smere prepuklo. Po Pellegriniho otvorenom vyhlásení vojny asi nebude možný iný scenár, než rozchod

Bratislava 27. mája 2020 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Čo bolo roky len v rovine nepriamych, ukrytých odkazov, vyšlo teraz na povrch. A už asi niet cesty späť: otvorený konflikt, ktorý rebeli v strane Smer odprezentovali takým, miestami až urážlivým spôsobom, sa zrejme musí skončiť odchodom jedného zo súperov

V utorok zvolal predseda strany Smer-SD Robert Fico tlačovú konferenciu, na ktorej sa v nezvyčajne zmierlivom duchu – čo niektorí dokonca vnímali ako podanú ruku – vyjadril aj k vývoju v strane Smer (písali sme o tom TU).

Fico bol aj tentoraz konzistentný v tom, že vnútrostranícke veci neprepiera na verejnosti a konkurenčnému táboru vyslal len nepriamy odkaz: „My potrebujeme nových bojovníkov. Ale bojovníkov: nie teoretikov a slniečkarov. Bojovníkov, ktorí sa jednoducho vedia postaviť na barikádu a pôjdu bojovať.“

Jeho rival Peter Pellegrini na Ficovo vystúpenie zareagoval tak, že aj on zvolal tlačovú konferenciu a na nej v podstate vyzval Fica na otvorený boj. Ťažko povedať prečo práve teraz opustil už definitívne rovinu nejasných odkazov medzi riadkami, ale faktom je, že útočný a miestami vyslovene urážlivý tón vyznel takmer ako ultimátum.

Pokiaľ ide o vyhliadky do budúcnosti, toto otvorené a nenáhodné vypovedanie vojny neprinieslo nič nové – všetky alternatívne riešenia situácie už boli x-krát v médiách prebrané. V tejto chvíli už ani nie je podstatné, ako na ne zareaguje Fico. Rukavica je hodená a iba snem Smeru môže rozhodnúť, kto z dvoch lídrov ostane v čele strany, a kto zrejme odíde. Opačnou možnosťou totiž ostáva, že by sa ten druhý podriadil a na dlhé roky ostal v pozícii poslušného – a to si dnes ťažko vie niekto predstaviť.

Ako sú rozdané karty? Pri Pellegrinim, ktorý dostal vo voľbách takmer dvakrát viac preferenčných hlasov než Fico, stáli počas jeho konfrontačného vystúpenia aj ďalší dvaja podpredsedovia Smeru Peter Žiga a Richard Raši, a tiež členka predsedníctva Denisa Saková, teda podľa preferenčných hlasov v posledných voľbách trojka, štvorka a deviatka poradia. Na strane tejto bystricko-košickej partie je aj silná skupina straníkov z Banskej Bystrice a Košíc, špekuluje sa o Prešove a možno aj o Trnave či Žiline.

Naopak, šestka poradia (Ľuboš Blaha), sedmička (Juraj Blanár) a osmička (Ján Richter) zrejme stoja na Ficovej strane. Otázna je páťka, Erik Tomáš. Ešte dodajme, že okrem „rebelujúcich“ troch podpredsedov (Pellegrini, Raši, Žiga) má Smer ešte ďalších dvoch podpredsedov, Kaliňáka a Blanára, čo sú „Ficovi ľudia“. Politológovia sa zväčša zhodujú v tom, že Fico má väčšinu v trinásťčlennom predsedníctve Smeru a asi by mal väčšinu aj na sneme.

Doslovný prepis Pellegriniho utorkového vystúpenia:

„Pán predseda našej strany dnes vyhlásil, že je za zmeny v Smere, ktoré spravia zo Smeru silnejšiu stranu. Tešíme sa spoločne z toho, pretože v tejto zásadnej otázke sa úplne zhodujeme. Pretože Smer dnes naozaj potrebuje zmenu, ktorá ho posilní, ale hlavne, urobí ho dôveryhodnejším.

Pán predseda zároveň povedal, že Smer potrebuje bojovníkov, a nie ľudí, ktorí sa silou-mocou držia svojej funkcie, a sám pritom priznáva, že sa mu už bojovať nechce – ani v diskusiách, ani v parlamente. Aj v tomto s ním plne súhlasíme: Smer musí viesť líder, ktorý chce bojovať a ľudia mu tento boj aj uveria.

Žiaľ, v mnohých ďalších postojoch sa s pánom predsedom rozchádzame a pán predseda sa často rozchádza aj sám so sebou. Možnosť zmeny k lepšiemu je totiž veľmi jednoduchá a my ju dnes chceme úplne otvorene pomenovať.

Pán predseda hovorí, že Smer si vyrieši svoje vnútorné problémy sám. Pripomínam, že traja podpredsedovia strany deň po voľbách ponúkli svoje funkcie, pretože napriek dobrému výsledku sa nám nepodarilo voľby vyhrať. Zo strany predsedu však prišla jediná reakcia: ja sa nikam nechystám. Zjavne preto si Smer rieši vnútorné problémy tak, že už dva mesiace nerokovalo predsedníctvo a nikto ani netuší, kedy bude snem.

Pán predseda hovorí, že Smer musí ostať protifašistický, a zároveň sa čuduje, keď podpredsedovia strany zásadne nesúhlasia s tým, aby sa Smer v parlamente bratal s fašistami.

Pán predseda hovorí, že Smer musí byť strana, ktorá rešpektuje aj iné názory, a zároveň v liste straníkom píše, že prezentovanie iných názorov hrubo poškodzuje záujmy Smeru.

My tu dnes nahlas hovoríme to, čo si šepkajú všetci naokolo, vrátane mnohých našich straníkov či voličov, no nikto to verejne nevysloví: ak chce pán predseda Fico pomôcť Smeru a sociálnej demokracii na Slovensku, dozrel čas na jeho odchod z čela strany.

Svojím odchodom naplní pán predseda všetky ciele, ktoré dnes na tlačovej konferencii ohlásil. Pomôže Smeru stať sa silnejším, zásadne zvýši jeho koaličný potenciál, dá priestor novej generácii politikov, ktorá je pripravená bojovať a umožní Smeru reagovať na výzvy novej doby.

Pán predseda má dnes poslednú možnosť, aby sa vyhol osudu Vladimíra Mečiara či Mikuláša Dzurindu, ktorému sa vždy vehementne bránil. Ak nechce tragicky naplniť ich heslo – stranu som si založil, stranu si aj zničím – je preňho dnes jedinečná možnosť dať svojím odchodom strane nádej na lepšiu budúcnosť.

Dnes nie je v stávke len samotný Smer, ale budúcnosť celej sociálnej demokracie na Slovensku. Slovensko potrebuje sociálnu politiku pre ľudí, ktorá hľadí na slabých, chorých, starých a utláčaných. A ak má byť takáto politika pre ľudí dôveryhodná, musia ju reprezentovať dôveryhodní lídri. Je preto našou povinnosťou, tak ako tu stojíme, aby takáto politika mala svoje miesto na slovenskej politickej scéne, a aby jej ľudia skutočne mohli aj veriť.“

Čo vlastne Pellegrini povedal?

Poďme sa na to pozrieť bližšie, vetu po vete:

„Pán predseda našej strany dnes vyhlásil, že je za zmeny v Smere, ktoré spravia zo Smeru silnejšiu stranu. Tešíme sa spoločne z toho, pretože v tejto zásadnej otázke sa úplne zhodujeme. Pretože Smer dnes naozaj potrebuje zmenu, ktorá ho posilní, ale hlavne, urobí ho dôveryhodnejším,“ uviedol Pellegrini. Teda naznačil, že Fico je pre časť populácie nedôveryhodný. To je síce pravda, ale otázka je, pre akú časť populácie: zväčša pre voličov dnešnej koalície, ku ktorým by sa Pelegrini chcel priblížiť.

„Pán predseda zároveň povedal, že Smer potrebuje bojovníkov, a nie ľudí, ktorí sa silou-mocou držia svojej funkcie, a sám pritom priznáva, že sa mu už bojovať nechce – ani v diskusiách, ani v parlamente. Aj v tomto s ním plne súhlasíme: Smer musí viesť líder, ktorý chce bojovať a ľudia mu tento boj aj uveria.“ Tu Pellegrini účelovo pospájal Ficove výroky a naznačil nimi, že Fico už nie je schopný bojovať. Toto je však zavádzajúca rétorika, pretože Fico zo svojich ľavicových pozícií sotva ustúpi: na rozdiel od Pellegriniho, ktorý sa kedysi vyjadril, že si vie predstaviť spoluprácu aj s Kiskom.

„Žiaľ, v mnohých ďalších postojoch sa s pánom predsedom rozchádzame a pán predseda sa často rozchádza aj sám so sebou. Možnosť zmeny k lepšiemu je totiž veľmi jednoduchá a my ju dnes chceme úplne otvorene pomenovať.“ Toto je celkom jasne zámerná urážka.

„Pán predseda hovorí, že Smer si vyrieši svoje vnútorné problémy sám. Pripomínam, že traja podpredsedovia strany deň po voľbách ponúkli svoje funkcie, pretože napriek dobrému výsledku sa nám nepodarilo voľby vyhrať. Zo strany predsedu však prišla jediná reakcia: ja sa nikam nechystám. Zjavne preto si Smer rieši vnútorné problémy tak, že už dva mesiace nerokovalo predsedníctvo a nikto ani netuší, kedy bude snem.“ Nuž, opäť falošná karta: predsedníctvo nerokovalo, pretože je koronavírus, a podobne to je aj s určením termínu snemu. V predsedníctve má navyše väčšinu Fico.

„Pán predseda hovorí, že Smer musí ostať protifašistický, a zároveň sa čuduje, keď podpredsedovia strany zásadne nesúhlasia s tým, aby sa Smer v parlamente bratal s fašistami.“ Podpredseda strany Robert Kaliňák toto Pellegriniho vyjadrenie okomentoval: „Nemyslím si, že sa Smer bratá s fašistami. Tam bola v minulosti aj výzva na potrestanie jedného člena Smeru za jeho názor. Pán poslanec Podmanický pritom len urobil nejakú dohodu s nejakým poslancom z klubu ĽSNS, ktorý sa dlhodobo prezentuje ako konzervatívny človek. A nemyslím si, že je možné poslanca Tomáša Tarabu označiť za fašistu. Aj keď kandidoval na kandidátke strany, ktorá takou je.“

Pellegrini ďalej uviedol: „Pán predseda hovorí, že Smer musí byť strana, ktorá rešpektuje aj iné názory, a zároveň v liste straníkom píše, že prezentovanie iných názorov hrubo poškodzuje záujmy Smeru. My tu dnes nahlas hovoríme to, čo si šepkajú všetci naokolo, vrátane mnohých našich straníkov či voličov, no nikto to verejne nevysloví: ak chce pán predseda Fico pomôcť Smeru a sociálnej demokracii na Slovensku, dozrel čas na jeho odchod z čela strany.“ Z tohto tvrdenia už Pellegrini ustúpiť nemôže.

„Svojím odchodom naplní pán predseda všetky ciele, ktoré dnes na tlačovej konferencii ohlásil. Pomôže Smeru stať sa silnejším, zásadne zvýši jeho koaličný potenciál, dá priestor novej generácii politikov, ktorá je pripravená bojovať a umožní Smeru reagovať na výzvy novej doby,“ hovorí Pellegrini. Opäť podsúvanie názoru, že Fico už na to nemá, ale tiež dôležitý signál o tom, že pod Pellegrinim by Smer bol omnoho viac prijateľný pre dnešnú koaličnú partiu, inými slovami, omnoho viac „slniečkarsky“.

„Pán predseda má dnes poslednú možnosť, aby sa vyhol osudu Vladimíra Mečiara či Mikuláša Dzurindu, ktorému sa vždy vehementne bránil. Ak nechce tragicky naplniť ich heslo – stranu som si založil, stranu si aj zničím – je preňho dnes jedinečná možnosť dať svojím odchodom strane nádej na lepšiu budúcnosť.“ Toto je v podstate opäť len zámerná urážka, ktorej cieľom nie je nič iné, len priliať benzín do ohňa.

„Dnes nie je v stávke len samotný Smer, ale budúcnosť celej sociálnej demokracie na Slovensku. Slovensko potrebuje sociálnu politiku pre ľudí, ktorá hľadí na slabých, chorých, starých a utláčaných. A ak má byť takáto politika pre ľudí dôveryhodná, musia ju reprezentovať dôveryhodní lídri. Je preto našou povinnosťou, tak ako tu stojíme, aby takáto politika mala svoje miesto na slovenskej politickej scéne, a aby jej ľudia skutočne mohli aj veriť.“ Týmito slovami zakončil Pellegrini svoje vystúpenie (bolo krátke, netrvalo ani päť minút) a je v nich niekoľko posolstiev.

Tak najprv, je tam odvolávka na sociálnu politiku, na slabých, chorých, starých a utláčaných. No iste, aj ich bolo treba spomenúť, aby sa nezabudlo, na ktorého voliča sa bude zameriavať Pellegriniho strana, či už ako nový Smer, alebo ako iný subjekt. Ale predovšetkým, všimnime si opakované použitie slova „dôveryhodný“. Áno, práve to je rétorika, na ktorej to Pellegrini chce stavať: Fico je nedôveryhodný, kým on, Pellegrini je dôveryhodný, lebo s ním nie sú spojené žiadne kauzy, nič z problematickej minulosti Smeru. Ale naozaj? Budú to chcieť takto čítať aj potenciálni „partneri“ zo „slniečkového“ tábora?

Pellegrini teda urobil ten zásadný krok: otvorene ohlásil skutočnosť, že zmena, či už taká alebo onaká, tentoraz už bude musieť prísť. Zo všetkých scenárov tak ostávajú najpravdepodobnejšie dva: buď Fico odíde do politického dôchodku a Smer Pellegrinimu prenechá, alebo sa na slovenskej politickej mape objaví nová stredoľavá strana.

Čo to bude v politickej praxi znamenať? Nuž, napodiv, možno ani nie tak veľa: dá sa predpokladať, že na trhu je dostatočný priestor pre dve ľavicové strany, ktoré môžu dokonca lepšie pokryť dopyt voličov po takejto politike.

Isteže, malo by to nevýhodu v tom, že vo voľbách by sociálna demokracia už možno nebola víťaznou stranou a neskladala by vládu. Ale na druhej strane, ak pravicovo-liberálne-populistický tábor dokáže efektívne vyzbierať hlasy svojich voličov práve vďaka tomu, že sa skladá z viacerých strán, prečo by to nemohlo fungovať aj v prípade ľavice?

Podstatné je niečo iné: či sa zdravé, národne a sociálne cítiace sily dokážu dohodnúť a spolupracovať, alebo nie. Občanovi aj tak záleží iba na tom, či politici obhajujú jeho záujmy, alebo záujmy niekoho úplne iného. A preto, či jeden Smer alebo dva Smery – na podstate politiky slovenskej ľavice, prípadne „ľavice“, sa toho veľa nezmení.

Ivan Lehotský