Môj profil 
Predplatné
Kampaň, ktorá vyzýva Čiernohorcov a Černohorky, aby slúžili vlasti, prebieha v šiestich čiernohorských mestách: Berane, Bijelo Polje, Tivat, Bar, Nikšić a Pljevlja. Mladí patrioti a záujemcovia sú agitovaní pomocou reklamných štítu s kamuflážou a autobusov so sloganom “Staň sa súčasťou nás”. Aby bolo odhodlanie brancov podporené, ponúka im ministerstvo obrany “stimulačné” platy – 250 až 300 eur mesačne.
Časť obyvateľov Čiernej Hory taká aktivita úradov udivuje, pretože pred zapojením krajiny do NATO v roku 2017 miestni politickí predáci tvrdili, že členstvo v aliancii je samo o sebe dostatočnou zárukou bezpečnosti Čiernej Hory, po jej vstupe do NATO sa postarajú o jej ochranu noví silní partneri, vlastnú armádu už ani nebude krajina prakticky potrebovať.
Je dôležité podotknúť, že súčasne s myšlienkou obnovenia praxe brannej povinnosti prišlo Ministerstvo obrany Čiernej Hory so zákonodarnou iniciatívou, podľa ktorej bude účasť v medzinárodných misiách NATO pre čiernohorských vojakov, a to ako profesionálov, tak aj brancov, povinnou. O osude tohto návrhu zákona sa snažia rozhodnúť od vlaňajšieho decembra, keď nedokázali získať potrebné dve tretiny hlasov kvôli bojkotu opozície. V danom okamihu zostáva účasť v zahraničných misiách pre čiernohorských vojakov dobrovoľnou.
V rozhovore pre Sputnik čiernohorský publicista Marko Vešovič podotýka, že spokojnosť ministerstva obrany s výsledkami vlastnej kampane sa odôvodňuje mimoriadne ťažkou hospodárskou situáciou, v ktorej zostáva Čierna Hora v priebehu mnohých rokov a dokonca aj desaťročí. Podľa jeho slov žijú ľudia tak zle, že sa chytajú možnosti zárobku, ktorú im poskytuje armáda a účasť v bojových akciách po celom svete ako žoldnierov.
Vešovič pripomína, že pred rozpadom Juhoslávie mala Čierna Hora pre tak malú krajinu dosť vyvinutú vojenskú infraštruktúru a celkom dobrý vojenský potenciál. Avšak po roku 1999 to bolo všetko cieľavedome zničené.
“Potom, čo sa Čierna Hora stala nezávislým štátom, prijala jej politická elita rozhodnutie o prakticky úplnej likvidácii obranného potenciálu krajiny. Bolo zriadené absolútne karikatúrne ministerstvo obrany s personálom čítajúcim 2 500 ľudí, z toho nanajvýš 500 aktívnych vojakov. Vyzeralo to dosť smiešne. To všetko bolo odôvodnené tým, že naším strategickým cieľom bolo členstvo v NATO, a NATO nám vraj poskytne viac než dostatočné záruky bezpečnosti, takže tú armádu už akoby vôbec nepotrebujeme,” podotýka Vešovič.
“A teraz dochádza k niečomu úplne protikladnému tejto rétorike. Čiernohorská armáda sa znovu stáva čímsi potrebným a žiaducim. Začína sa pomaly hovoriť o obnovení vojenského potenciálu krajiny. Pracuje sa na zákonodarných aktoch, ktoré ľuďom vnútia povinnosť zúčastniť sa medzinárodných misií NATO, budú sa teda musieť zúčastniť bojových akcií na cudzom území ako žoldnieri,” hovorí Vešovič a zdôrazňuje nečakanú zmenu línie čiernohorských úradov.
“To je pokrytecká politika vlády Čiernej Hory. A vzhľadom na zložitú sociálno ekonomickú situáciu v krajine nepochybujem o tom, že sa nájde určitý počet ľudí ochotných podobnú prácu robiť,” je presvedčený čiernohorský odborník.
Podľa jeho slov sa v súčasnosti deje práve to, o čom nám predstavitelia vládnucej špičky hovorili, že k tomu nikdy nedôjde, a to, že sa vojaci z Čiernej Hory stanú aktívnymi účastníkmi najnebezpečnejších a nejhazardnejších misií NATO po celom svete.
Nebojša Popovič
.JPG)
.jpg)
.jpg)
