Ústavný súd vyslovil v roku 2016 v 75 nálezoch porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

Košice 10. marca 2017 (HSP/Foto:TASR-František Iván)

Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil v roku 2016 v 75 nálezoch porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1  Dohovoru o  ochrane  ľudských  práv a  základných  slobôd 

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na spravodlivé súdne konanie podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Vychádzajúc z delenia štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, v prípade súdnej moci na seba štát preberá úlohu arbitra v prípade sporov a iných právnych vecí. Súdne a iné orgány verejnej moci zabezpečujú nezávislé a spravodlivé prerokovanie a rozhodnutie prípadu.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) je garantom práva na súdnu a inú právnu ochranu a svojimi meritórnymi rozhodnutiami (nálezmi) prispieva k posilňovaniu právneho štátu a dôvery občanov v spravodlivý súdny proces v prípadoch, keď súdy a iné orgány verejnej moci pri napĺňaní tohto práva zlyhávajú.

Nálezy, v ktorých ústavný súd vyslovil porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sú zároveň aj určitým návodom pre všeobecné súdy a ostatné orgány verejnej moci, ktoré poskytujú súdnu a inú právnu ochranu, ako aj spravodlivé súdne konanie, vo vzťahu k ich budúcej rozhodovacej činnosti.

Tabuľka 1: Nálezy ústavného súdu vyslovujúce porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a  čl. 6 ods. 1  dohovoru

Zdroj: vlastné spracovanie

„Konanie vedené na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 540/2016 bolo špecifickým prípadom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv. Ústavný súd v danom rozhodnutí taktiež deklaroval, že pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 6 Co 162/2016 z 30. mája 2016 zrušil a  vec vrátil na ďalšie konanie,“ objasňuje okolnosti prípadu predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.

V roku 2016 ústavný súd rozhodol o 17 573 sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom ústavný súd vyslovil porušenie označených práv v 75 nálezoch.

Pre porovnanie v predošlých rokoch ústavný súd vyslovil porušenie už uvedených práv nasledovne:

– v roku 2012      ̶      v   71 nálezoch,

– v roku 2013      ̶      v   76 nálezoch,

– v roku 2014      ̶      v   73 nálezoch,

– v roku 2015      ̶      v 102 nálezoch. 

Z vyššie uvedených štatistických údajov, ktoré ústavný súd spracúva v rámci projektu predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej „Efektívnosť výkonu rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb“, možno konštatovať, že počet nálezov, v ktorých ústavný súd v roku 2016 vyslovil porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy alebo porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa v porovnaní z predchádzajúcimi rokmi udržuje na hranici priemeru s výnimkou roka 2015, keď ústavný súd konštatoval porušenie označených práv až v 102 nálezoch.

„Na druhej strane treba zdôrazniť, že ústavný súd v prípadoch, keď po právnej a faktickej stránke boli rozhodnutia všeobecných súdov legitímne, už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavnú sťažnosť odmietol a potvrdil rozhodnutia všeobecných súdov.

Potvrdilo to aj konanie vedené pod sp. zn.  I. ÚS 692/2016, ktorou  sťažovateľ MUDr. A. J. namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom Krajského súdu v Košiciach.

V konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7 S 95/2014 sa sťažovateľ ako navrhovateľ v danom konaní domáhal, aby súd zakázal Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pokračovať v porušovaní práva na vydanie dokladov o absolvovaní štúdia. Rektor univerzity sťažovateľovi oznámil, že mu diplom v zákonnej lehote nevydá, a to vzhľadom na prebiehajúce šetrenie podanej sťažnosti proti spôsobu jeho štúdia a z dôvodu nesplnenia predpísaných požiadaviek na riadne skončenie štúdia. Rektor univerzity vo svojom liste zároveň dodal, že za preukázané pochybenie nesie plnú zodpovednosť sám sťažovateľ.

Na žiadosť sťažovateľa sa správnosťou postupu rektora univerzity zaoberalo aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré konštatovalo, že postup rektora považuje za primeraný. Krajský súd v Košiciach návrh sťažovateľa zamietol.

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal aj otázkou, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená, a vzhľadom na skutočnosti zistené  po vykonaní nevyhnutných procesných úkonov sťažnosť odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní, a tým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach,“ vysvetľuje predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.

Redakciu informoval Tlačový a informačný odbor, Ústavný súd Slovenskej republiky.