Ústavný súd SR by sa mohol odbremeniť od tzv. prieťahovej agendy. Ministerstvo zavádza aj ďalšie reformy

Podľa Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktoré je predkladateľom návrhu, vyplýva potreba novelizácie z aplikačnej praxe, ako aj zo špecifického postavenia a úlohy ÚS v slovenskom ústavnom systéme. „Do každodennej agendy Ústavného súdu patrí rozhodovanie o dôležitejších veciach pre štát a občanov, než akým je rozhodovanie o sťažnosti na prieťahy v konaní,“ uviedol rezort.

Ministerstvo pripomína, že v súčasnosti je ÚS de facto jediným súdnym orgánom oprávneným záväzne rozhodovať o ochrane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj jemu zodpovedajúcemu právu na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Konaniu o ústavnej sťažnosti nepredchádza žiadne iné súdne konanie, čo znamená, že sťažovatelia sa priamo obracajú na ÚS.

„Zo štatistických údajov Ústavného súdu dlhodobo vyplýva, že sťažnosti na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tvoria až 30 percent jeho agendy, čo negatívne ovplyvňuje efektívnosť jeho výkonu. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa Ústavný súd nezbavuje právomoci rozhodovať o sťažnostiach na prieťahy, ale konaniu pred Ústavným súdom bude predchádzať konanie na všeobecnom súde alebo správnom súde,“ uviedlo MS v predkladacej správe.

Navrhovaná účinnosť právnej úpravy je 1. januára 2027.

Do právneho poriadku by sa mal opäť zaviesť inštitút justičného čakateľa

Do právneho poriadku by sa mal opäť zaviesť inštitút justičného čakateľa. Upraviť by sa mali aj s tým súvisiace otázky týkajúce sa obsadzovania voľných miest sudcov. Vyplýva to z návrhu zákona o justičných čakateľoch a zmene ďalších zákonov, ktoré v stredu schválila vláda.

„Na dosiahnutie uvedeného cieľa predkladateľa sa navrhuje nastaviť taký zákonný rámec úpravy justičných čakateľov, ktorý zabezpečí, aby justiční čakatelia prechádzali systematickou odbornou prípravou, ktorá im umožní získať potrebné praktické skúsenosti pre výkon funkcie sudcu pod dohľadom skúsených odborníkov,“ vysvetlilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR. Navrhovaná právna úprava preto ustanovuje podmienky ich prípravy a vzdelávania.

Návrh zákona upravuje postavenie a činnosť justičného čakateľa, pričom upravuje najmä predpoklady pre prijatie do funkcie vrátane výberového konania, prípravu čakateľa zakončenú odbornou justičnou skúškou a ďalšie pôsobenie čakateľa na súde do obsadenia voľného miesta sudcu. Takisto čerpá z doterajších úprav justičných čakateľov, ale súčasne prichádza aj s novými prvkami v právnej úprave, ktoré sú odôvodnené okrem iného aj duálnym usporiadaním súdnictva – všeobecné súdy a súdy správneho súdnictva.

Preberajú sa tie doterajšie právne normy pôvodnej úpravy justičných čakateľov, ktoré sa osvedčili v praxi a sú stále aktuálne aj pre novú právnu úpravu. Návrhom zákona súčasne dochádza k zrušeniu právnej úpravy odborných justičných stážistov, pretože táto po znovuzavedení justičných čakateľov stráca podľa MS svoje opodstatnenie.

Návrh zákona zahŕňa napríklad novelizáciu zákona o sudcoch a prísediacich. Tá okrem zohľadnenia opätovného zavedenia justičných čakateľov mení spôsob obsadzovania voľných miest sudcov tak, že voľné miesto sudcu okresného súdu sa nebude obsadzovať na základe hromadného výberového konania tak ako doteraz, ale primárne justičným čakateľom. Ten musí spĺňať zákonom vyžadované predpoklady a iba ak voľné miesto sudcu nebude možné obsadiť justičným čakateľom, uplatní sa procedúra otvoreného výberového konania.

„To bude platiť aj pre obsadzovanie voľného miesta hosťujúceho sudcu a voľných miest sudcov na správnych súdoch. Voľné miesta sudcov na krajských súdoch, Špecializovanom trestnom súde a najvyšších súdoch sa budú obsadzovať výlučne zo sudcov, a to na základe výberového konania, a teda vstup iných profesií na voľné miesto sudcu na súde vyššieho stupňa je vylúčený,“ ozrejmilo MS.

Návrh zákona má nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2027.

Nástroje restoratívnej justície by sa mohli zefektívniť

Nástroje restoratívnej justície najmä v prípravnom konaní v nadväznosti na už prijaté zmeny by sa mohli upraviť a zefektívniť. Vyplýva to z návrhu novely Trestného poriadku, ktorý v stredu schválila vláda SR.

Návrh zákona sa zameria na dosiahnutie účelu trestného konania za súčasnej nápravy škôd spôsobených trestným činom, obnovy narušených vzťahov a zmierenia medzi poškodeným a obvineným postupmi restoratívnej justície, najmä mediáciou, restoratívnou konferenciou alebo inými obdobnými postupmi. Tieto postupy musia podľa predkladateľa novely Ministerstva spravodlivosti (MS) SR rešpektovať základné princípy dobrovoľnosti, dôstojnosti a rovnosti strán, pričom nesmú byť na ujmu základných práv a slobôd zúčastnených osôb.

„Aplikácia princípov restoratívnej justície predpokladá aj zapojenie komunity a záujmových združení občanov do týchto procesov, ktoré môžu byť taktiež negatívne dotknuté trestným činom a môžu prispieť k náprave páchateľa. Týmto sa posilní dôvera v justičný systém a prispeje k celkovej bezpečnosti a stabilite komunity,“ vysvetlilo MS v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Uvedené postupy je podľa MS možné realizovať iba za súčasného zabezpečenia ochrany práv poškodeného v trestnom konaní spôsobom, ktorý umožní poškodenému aktívne participovať na dosiahnutí restoratívnych cieľov trestného konania.

Ďalším cieľom novely zákona je upraviť a doplniť úpravu týkajúcu sa práv podozrivej osoby v trestnom konaní v súlade s právom Európskej únie. Cieľom návrhu zákona je aj odstrániť niektoré aplikačné problémy právnej a zdravotníckej praxe v otázkach ochranného liečenia a detencie.

Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2027.