Ústavný súd sa obrátil na Európsky súdny dvor s prejudiciálnou otázkou, týka sa manželstiev osôb rovnakého pohlavia

„Má sa článok 21 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bráni takému výkladu vnútroštátneho ustanovenia, podľa ktorého občan Európskej únie stráca štátne občianstvo, a teda aj občianstvo Európskej únie, ak uzavrie manželstvo s osobou rovnakého pohlavia v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, z dôvodu nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle, pričom podľa vnútroštátneho práva by k strate občianstva nedošlo, ak by išlo o uzavretie manželstva medzi osobami rôzneho pohlavia?“ znie daná prejudiciálna otázka. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol predložený Súdnemu dvoru EÚ 12. augusta tohto roka.

Z ústavného súdu spresnili, že konanie sa týka sťažovateľa narodeného na Slovensku, ktorý v súčasnosti žije a pracuje v Londýne. Vo Veľkej Británii sa aj zosobášil so svojím dlhoročným partnerom, v dôsledku čoho sa stal naturalizovaným občanom Veľkej Británie. „Túto skutočnosť oznámil Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Londýne, pričom zároveň uviedol, že keďže získal štátne občianstvo svojho manžela počas trvania ich spoločného manželstva, nestráca občianstvo Slovenskej republiky a ani ho nechce stratiť. Sťažovateľovi bolo doručené oznámenie o strate štátneho občianstva Slovenskej republiky spolu s výzvou na odovzdanie dokladov totožnosti Slovenskej republiky,” ozrejmili z ÚS SR. Dodali, že slovenský právny poriadok priznáva výnimku zo straty štátneho občianstva v situácii, keď bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté prostredníctvom manželstva, no v danej veci sťažovateľa táto výnimka aplikovaná nebola. Jeho manželstvo je totiž uzavreté podľa práva Veľkej Británie ako manželstvo osôb rovnakého pohlavia, slovenský právny poriadok ale takýto inštitút nepozná.

„Podstata posudzovanej veci spočíva v otázke, či ministerstvo mohlo na prípad sťažovateľa aplikovať právny následok straty štátneho občianstva Slovenskej republiky (a tým aj straty občianstva Európskej únie) bez toho, aby posúdilo osobitné okolnosti veci, otázku rovnosti, dôvod nadobudnutia cudzieho občianstva, povahu jeho manželstva uzavretého podľa práva Veľkej Británie a predovšetkým dôsledky straty slovenského štátneho občianstva na jeho postavenie občana Európskej únie,” uviedli z ÚS SR. Doplnili, že ústavný súd osobitne poukazuje na to, že predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru nie je otázkou toho, či ústavný súd dokáže alebo nedokáže podať výklad v určitej otázke. „V určitých prípadoch totiž nejde o možnosť podať prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru, ale o povinnosť súdov, ktorá vyplýva z európskeho práva. Táto povinnosť sa týka tých vnútroštátnych súdov, voči rozhodnutiam ktorých nie sú prípustné opravné prostriedky (čo je aj prípad ústavného súdu). Ak takýto súd rieši otázku výkladu práva Európskej únie, musí sa obrátiť na Súdny dvor, pokiaľ nejde o zjavnú odpoveď, už ustálenú judikatúru alebo bezvýznamnú otázku. Pretože nešlo ani o jednu z výnimiek, ústavný súd bol povinný sa na Súdny dvor obrátiť,“ uzavreli.