Dulak ozrejmil, že na funkciu sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR kandiduje už niekoľkýkrát. Ústavný súd vníma ako orgán, od ktorého sa očakáva, že bude koncentrovať to najmúdrejšie a najrozhľadenejšie, čo sa v spoločnosti z hľadiska odborníkov objavuje. Svoju pozíciu akademika považuje za prínosnú pre činnosť ÚS.

Pri vypočutí Dulaka sa niektorí poslanci vrátili k situácii počas pandémie nového koronavírusu. Pýtali sa ho, aké opatrenia by sa dali urobiť, aby bol do budúcna systém nastavený efektívnejšie, a či by sa mal prijať tzv. pandemický zákon.

“V spoločnosti prevláda názor, že legislatívou sa dá vyriešiť všetko,” reagoval s tým, že on si to nemyslí.

Je podľa neho nereálne očakávať, že by prišiel zákon, ktorý vyrieši všetky životné situácie. Pripúšťa však, že by bolo dobré mať určitý zákon, ktorý by naznačoval, čo by sa malo, respektíve nemalo robiť v takýchto situáciách.

Dulak si nemyslí, že povinné očkovanie by sa malo ustanoviť právnym predpisom. S pojmom “povinné očkovanie” má problém, ale zdôrazňuje, že to neznamená, že je proti očkovaniu. Myslí si, že skôr by mali kompetentné orgány ľudí presviedčať, v čom je očkovanie prínosom.

Nesúhlasí s tým, aby sa do Ústavy SR zasahovalo často. Za hlavný princíp v otázke ľudských práv Dulak považuje ochranu ľudského života a ľudskej dôstojnosti a jeho slobody v spoločnosti.

“Všetko, čo to narušuje, je pre mňa neprijateľné,” povedal.

Pri otázke slobody prejavu by sme mali byť podľa neho obozretní. Sloboda slova by sa mala brať ako základný princíp a akékoľvek obmedzenia ako výnimky, ktoré treba posudzovať.

Dulaka do funkcie navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Na fakulte Dulak vyučuje. Pred poslancami deklaroval, že nie je členom žiadnej politickej strany.

Ústavnoprávny výbor vypočul aj kandidátku na post sudcu ÚS Martinu Jánošíkovú

Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR vypočul v stredu aj kandidátku na sudkyňu Ústavného súdu (ÚS) SR Martinu Jánošíkovú. Navrhol ju dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Poslancov okrem jej odborných znalostí a skúseností v otázke európskeho práva zaujímali aj témy ako legislatívny proces, ľudské práva či rozhodovanie ÚS

Na otázky o pandemickej legislatíve reagovala tým, že na situáciu takéhoto rozmeru sme neboli pripravení.

“Môj názor bol trošku prísnejší ako bol nakoniec prezentovaný v rozhodnutiach ÚS,” uviedla.

Zasahovať do základných ľudských práv prostredníctvom vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva nebolo podľa nej šťastné. Priestor na prípravu spoločnosti na možné ďalšie obdobné situácie vidí v NR SR.

Poslanci sa pýtali aj na názor kandidátky na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, že Švajčiarsko konalo nedostatočne v boji proti klimatickej zmene. Skonštatovala, že v medzinárodnom práve je jednoznačne definované právo na priaznivé životné prostredie a z toho plynie aj povinnosť štátov to rešpektovať. V našom právnom poriadku podľa nej takáto garancia vyplýva napríklad z práva na život.

Čo sa týka kompetencie predsedu parlamentu kedykoľvek ukončiť diskusiu v pléne, podľa Jánošíkovej by nebolo na škodu mať v ustanovení rokovacieho poriadku uvedené minimálne dôvody, pre ktoré môže predseda právomoc uplatniť. Pri ústavných zmenách by nešla cestou zvýšenia počtu hlasov poslancov NR SR na ich prijatie.

Jánošíková sa dotkla aj výhrad Európskej komisie (EK) k veľkej novele Trestného zákona, najmä v súvislosti s európskou prokuratúrou. Tu by podľa nej mohlo zo strany EK dôjsť ku konaniu pre porušenie zmluvy. Vysvetlila, že konanie má niekoľko fáz a pred prípadnou žalobou je na rade fáza komunikácie.

“Je v rukách výkonnej moci, ako to vykomunikuje,” dodala.

Ak to nebude dostatočné, upozornila, že EK môže podať na Slovensko žalobu a následne by rozhodoval európsky súdny dvor, či sme porušili podmienky na fungovanie európskych prokurátorov u nás.

Výbor vypočul kandidátku na sudcu ÚS Michaelu Královú, pokračovať bude vo štvrtok

Pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady (NR) SR sa v stredu predstavila aj kandidátka na ústavnú sudkyňu Michaela Králová. Do funkcie ju navrhol poslanec NR SR Roman Michelko (SNS). Pôsobí ako sudkyňa Krajského súdu v Bratislave. Vo svojom vystúpení priblížila, že sa venovala agende civilnosprávnych sporov, rodinnoprávnej aj obchodnoprávnej agende

Vypočutie kandidátov na sudcu Ústavný súd (ÚS) SR bude pokračovať vo štvrtok (11. 4.) od 14.00 h. Prísť by mali zvyšní dvaja uchádzači. Počas stredy výbor vypočul troch kandidátov.

Králová ozrejmila, že ako sudkyňa denne prichádza do kontaktu s právami občanov. Priamo sa nevenuje publikačnej činnosti, no za svoju publikačnú činnosť považuje práve svoje rozhodnutia, ktoré sú zverejnené a sú aj predmetom diskusie na seminároch či prednáškach.

Poslanci sa pýtali Královej na to, prečo ju do funkcie navrhol poslanec Michelko.

“Bola to výlučne moja aktivita, aby som bola navrhnutá,” uviedla s tým, že oslovila preto známych a Michelko bol jediný, kto bol ochotný ju nominovať.

Vzhľadom na to, že denne prichádza do kontaktu s ústavnými právami účastníkov konania, rieši ich problémy aj v ústavnej rovine, dokáže Králová podľa svojich slov ústavnému súdu napomôcť aj svojimi skúsenosťami a priniesť “možno praktický alebo reálnejší pohľad” na veci.

“Nepáči sa mi to, akým spôsobom ústavný súd niekedy veľa napíše a nič nepovie,” uviedla s tým, že niekedy v jednej konkrétnej veci zaujme ÚS dva rôzne právne názory.

Ako príklad toho, keď ÚS veľa napísal a nič nepovedal, uviedla, keď ÚS rozhodol o pozastavení účinnosti v časti novely Trestného zákona. Králová by podporila zvýšenie počtu sudcov ÚS vzhľadom na veľký počet vecí, ktoré tento súd prejednáva.

Nechať sa zaočkovať je podľa kandidátky každého osobná vec. Malo by to tak podľa nej zostať. Povinné očkovanie môže byť podľa nej na hrane súladu s Ústavou SR. Nie je však proti povinnému očkovaniu. Zároveň uviedla, že nie je podporovateľom inštitútu skráteného legislatívneho konania, ktorý by sa podľa nej nemal používať často.

Prečítajte si tiež:

• Ústavnoprávny výbor začal vypočúvať kandidátov na sudcu ÚS