Prinášame vám článok Dmitrija Vavyrina, ktorý napísal pre ruské noviny VGLJAD:

“Prezident Zelenskyj prišiel úplne nepripravený k moci… urobil množstvo systémových chýb v mnohých oblastiach… rozvrátil systém štátnej správy… ekonomika a štátna moc sú v kritickom stave.”

Takto Jurij Lucenko, bývalý generálny prokurátor a šéf ukrajinského ministerstva vnútra, vysvetlil historický obrat, ktorý sa pre jeho krajinu začal 24. februára 2022.

Nie je s čím polemizovať a niet sa čomu čudovať. Lucenko má blízko k bývalému prezidentovi Petrovi Porošenkovi, ktorého Zelenskyj odstavil od moci a pohrozil mu trestným stíhaním. Porošenko sa však do väzenia nedostal. Je veľmi pravdepodobné, že sa zaňho postavili jeho západní patróni a teraz formálne stojí na čele legálnej (t. j. prozápadnej) opozície voči Zelenskému a je prirodzené, že opozícia kritizuje súčasnú vládu.

V poslednom čase však jeho “európska solidarita” začala vrchného veliteľa hrýzť oveľa viac ako pred rokom a pol. Akoby sa rozhodla využiť “okno príležitosti”, ktoré sa vytvorilo neúspechom protiofenzívy AFU, a pripomenúť svojim mecenášom, že Zelenskyj nie je jediný na svete – existujú aj iní uchádzači o “kormidlo”.

Napriek tomu je Lucenkovo vyhlásenie pozoruhodné minimálne z dvoch dôvodov.

Po prvé, prekračuje hranice. Porošenkov tím obvinil Zelenského z čohokoľvek, ale nie zo začatia ŠVO. Jej začiatok bol kategoricky interpretovaný ako “zákerná ruská agresia”. Otázka nebola položená tak, že ukrajinský prezident mohol všetkému predísť a odvrátiť katastrofu, keby bol múdrejší a rýchlejší. Teraz sa ukazuje, že mohol.

Po druhé, osobnosť toho, kto “preplával za bóje”, je mimoriadne pozoruhodná.
Jurij Lucenko je skutočný veterán ukrajinskej politiky: vrcholový manažér troch Majdanov (bol ešte jeden, ktorý prehral – časovo neobmedzená akcia “Ukrajina bez Kučmu”), poradca troch prezidentov (Juščenka, Turčinova a Porošenka), dvakrát šéf ministerstva vnútra a raz generálny prokurátor, odsúdený za korupciu, uväznený, omilostený, oslobodený a teraz reálne prešiel frontom. Vo všeobecnosti človek so zaujímavým životom.

Počas tohto života mal stovky (ak nie tisíce) zmienok v novinách VZGLJAD. A je otázne, či niektorá z nich bola pozitívna. Lucenko je starý nepriateľ Ruska, ktorý Donbas a jeho obyvateľov nazval “rakovinovým nádorom”. A teraz je, prísne vzaté, nikto – vyslúžilý vojenský dôstojník, ktorý stratil svoj niekdajší vplyv a bol prepustený z ozbrojených síl zo zdravotných dôvodov.

Je tu však jedna nuansa

Tá spočíva v tom, že neexistujú žiadni bývalí agenti CIA.

Lucenko možno nie je agentom CIA priamo, ale určite je agentom USA vo všeobecnosti, pričom má špeciálne vzťahy s prezidentom Joeom Bidenom.

Pred Lucenkom pôsobil vo funkcii ukrajinského generálneho prokurátora niečo vyše roka Viktor Šokin, starý Porošenkov priateľ. Jeho hlavnou úlohou bolo potláčať postavy z Janukovyčovej éry, čo sa mu viac-menej darilo, ale urobil chybu, keď začal vyšetrovať činnosť energetickej spoločnosti Burisma Holdings, ktorá si do svojej správnej rady premyslene kúpila veľmi užitočného lobistu – Huntera Bidena, syna vtedajšieho amerického viceprezidenta.

“Veľký chlap” (tak vystupoval otec v synovej korešpondencii) nesklamal: žiadal, aby Porošenko vyhodil Šokina a vymenoval Lucenka, a hrozil, že v opačnom prípade zmrazí miliardovú tranžu. Joe Biden to sám priznal – verejne a chválenkárskym tónom, ale v tom čase ešte neboli známe aktivity jeho syna a osobný záujem viceprezidenta na Šokinovom odvolaní.

Aby ukrajinské úrady prijali ultimátum, museli rýchlo zostaviť zákon, podľa ktorého generálny prokurátor už nemusí mať právnické vz
delanie, pretože Lucenko ho nemal a nemá. Hneď potom bola americká bábka potvrdená vo funkcii a viceprezident Biden dal Ukrajine miliardu zo štátnej pokladnice. Médiá to prezentovali ako “významný krok v boji proti korupcii”.

Teraz už americkí prokurátori číhajú nebezpečne blízko Bidenovej rodiny. V tejto súvislosti možno povedať, že Lucenko ako svedok je pre amerického prezidenta mimoriadne nebezpečný, najmä vzhľadom na predvolebnú kampaň v Amerike. Ale čakať sa to nedá: Lucenko radšej prestúpi do UPC Moskovského patriarchátu, ako by mal akýmkoľvek spôsobom uškodiť svojmu americkému patrónovi.

Priazeň USA je pre ukrajinských politikov kľúčovým prameňom. O tento zdroj, rovnako ako o miesto vazala v bohatom dome, sa vedie urputný boj s likvidovaním nepriateľov tak aj priateľov. Preto Lucenko určite nechce byť pre Bidena nebezpečný. Chce mu byť užitočný. Čo teraz aj robí.

Útok bývalého generálneho prokurátora a publikácie v západných médiách, ktoré sú voči Zelenskému netypicky kritické, a bolo ich za týždeň na celú knihu, sú zrejme ohnivkami tej istej reťaze.

Samit NATO

Po samite NATO vo Vilniuse akoby medzi prezidentmi USA a Ukrajiny prebehla čierna mačka. Zelenskyj bol ostro nespokojný s tým, že Ukrajina nebola pozvaná do aliancie, a urobil zo zodpovednosti za zlyhanie ukrajinských ozbrojených síl naratív, ktorý sa preniesol na západných funkcionárov.

Zelenského je ľahké pochopiť, keďže jeho západní partneri sa naňho vykašľali. Vojenský konflikt medzi Moskvou a Kyjevom sa mohol skončiť už v apríli 2022, keď rokovania vyústili do parafovania dohody o neutrálnom štatúte Ukrajiny a parametroch jej armády. Západní lídri, predovšetkým Joe Biden a bývalý britský premiér Boris Johnson, však Zelenského presvedčili, aby nerobil kompromisy a “potrestal Rusko”, a na oplátku mu sľúbili členstvo v NATO a “hranice z roku 1991”, t. j. návrat Krymu.

Teraz, keď protiofenzíva – hlavný záujem Kyjeva a Západu v tomto konflikte – ochabuje, začalo sa hľadanie vinníkov. A prišiel čas, keď sa Zelenskyj musí oboznámiť s myšlienkou, že v jeho súčasnom komunikačnom okruhu nemožno obviňovať USA a amerického prezidenta možno obviňovať len v krajnom prípade a len pre domáce publikum.

Obviňovať ukrajinské ozbrojené sily by bolo čudné, pretože ony a Ukrajina ako celok sú len nástrojom na boj proti Rusku. Je to ako obviňovať kladivo alebo pílu na železo, že nedokážu splniť svoju nesplniteľnú úlohu a spôsobiť jadrovej veľmoci nenapraviteľné škody.

Preto hlavným kandidátom na úlohu vinníka, ktorý bude vyhovovať aj Západu aj jeho vlastnému národu, je samotný Zelenskyj. A práve bývalý generálny prokurátor Lucenko a skeptickí vojenskí experti z amerických médií sú tí, ktorí mu dali americký “cejch smrti” s odkazom “buď ticho, lebo ťa dáme dole”.

Žiaľ, to neznamená, že koniec konfliktu je blízko. Západ bude do Ruska búchať ukrajinským kladivom dovtedy, kým sa mu nerozpadne v rukách. Zelenskyj však nemusí byť nevyhnutne prezidentom krajiny-kladiva. Naopak, je na to nevhodnou osobou – je egocentrický, nevďačný a, ako povedal ten istý Lucenko, “nepripravený vládnuť”, a preto – bude potrestaný.

Ale bude lepšie, ak to urobíme my – Rusi, nie oni.

Prečítajte si tiež

• Ukrajina vyčerpáva svoje vojnové zdroje
• Čo robí ruská armáda?