Máme niekoľko jasných kritérií – ukončenie dohody o obilí, čo znamená, že Rusko pravdepodobne podnikne agresívnejšie kroky pri zastavení námornej dopravy v Čiernom mori, z ktorých by mohla mať prospech Ukrajina, a najnovší teroristický útok na Kerčskom moste na Kryme. Prezident Putin nenechal nikoho na pochybách, že za posledný ukrajinský útok na ruských civilistov bude nasledovať masívna odveta.

Zdá sa, že Rusko využíva mikroverziu sekvenčných operácií, ktoré boli ústredným prvkom sovietskeho plánu, ktorý počas druhej svetovej vojny porazil nacistické armády:

Koncepcia postupnosti operácií na dosiahnutie cieľov kampane nie je v doktríne AirLand Battle jedinečná. M. N. Tuchačevskij vo svojom rukopise Nové problémy vo vojenstve opisuje historický vývoj koncepcie postupnosti bojov na dosiahnutie cieľov vojny. Tuchačevskij v ňom pripisuje meniacemu sa charakteru bojiska potrebu postupnosti operácií. Podľa Tuchačevského operačné umenie v období Napoleona zahŕňalo najmä funkciu “rozmiestnenia” síl tak, aby sa v rozhodujúcej bitke mohla uplatniť maximálna bojová sila. Ku koncu napoleonského obdobia vznikla potreba viesť niekoľko bitiek s cieľom vytvoriť predpoklady pre rozhodujúcu bitku kampane. Príkladom takejto kampane je Waterloo. Po Napoleonovi sa armády zväčšili, zbrane sa stali ničivejšími a rozmery bojiska sa zväčšili do šírky a hĺbky. Schopnosť armády zničiť protivníka v jednej rozhodujúcej bitke sa vytratila. Americká občianska vojna aj prvá svetová vojna to jasne ukázali. V roku 1926 Tuchačevskij ďalej poznamenal, že:

“Povaha moderných zbraní a moderného boja je taká, že je nemožné zničiť živú silu nepriateľa jedným úderom v jednodňovej bitke. Bitka v modernej operácii sa rozťahuje do série bojov nielen pozdĺž frontu, ale aj do hĺbky až do toho času, keď buď nepriateľovi zasadí konečný zničujúci úder, alebo keď sú útočné sily v tomto smere vyčerpané, Moderná taktika divadla vojenských operácií je nesmierne zložitejšia ako Napoleonova a ešte zložitejšia je v dôsledku nevyhnutnej podmienky, ktorá bola spomenutá vyššie: že strategický veliteľ nemôže osobne organizovať boj.

Táto kniha bola napísaná takmer pred 100 rokmi, ale je sakramentsky prezieravá. Tuchačevského múdrosť je stále aktuálna a zdá sa, že vysvetľuje, čo sa deje na 1 200 km kontaktnej línii na Ukrajine.

Čo ma privádza k vynikajúcemu článku, ktorý napísal Stephen Bryen. WAGNER SA ZASE VRÁTIL DO BOJA (Prigožin a Surovikin sú preč).

V Bielorusku sa nachádzajú jednotky Wagnera, ktoré cvičia tamojšiu armádu. Ďalšie Wagnerove jednotky sú teraz v konvoji na ceste do Bieloruska. Hovorca spoločnosti Wagner a jeden z jej najvyšších predstaviteľov zverejnili videá, ktoré majú v podstate rovnakú hlavnú myšlienku: budú brániť vlasť a podporovať ruských vojenských a civilných predstaviteľov.

Wagner je späť a zdá sa, že sa chystá zohrávať strategickú úlohu pre Rusko a Bielorusko. . . .

Prigožinom vedený útok zameraný na Moskvu 24. júna bol pre Putina takmer katastrofou. Ruský líder bol z bezpečnostných dôvodov presunutý z Moskvy. Na ochranu ministerstva obrany v Moskve, ktoré bolo Prigožinovým hlavným cieľom, boli presunuté lojálne sily vrátane Čečencov, prezidentskej gardy a polície.

Prigožin zrejme veril, že kľúčoví predstavitelia armády, okrem ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, podporia jeho prevzatie moci, očistia ministra obrany a náčelníka generálneho štábu a do čela ruských ozbrojených síl postavia Prigožina a možno aj Surovikina. Putin by bol postavený pred hotovú vec. Buď by mohol zmenu prijať, alebo by ho podľa Prigožina vymenili. Prigožin sa považoval za ruského sprostredkovateľa moci a v závislosti od toho, ako sa veci vyvinú, možno aj za nového ruského prezidenta.

Zdalo sa, že Putin si tiež nebol istý lojalitou armády. Túto neistotu nepochybne vyvolávali obavy z generála “Armagedonu” Sergeja Surovikina.

Surovikin, ktorý pôsobil ako osobitný poradca Prigožina a Wagnera, bol na vedenie armády veľmi nahnevaný. Surovikin bol vrchným veliteľom ruských ozbrojených síl od 8. októbra 2022 do januára 2023, keď ho nahradil Valerij Gerasimov. Surovikin dostal nejasný titul Gerasimovovho zástupcu, a hoci si údajne túto funkciu ponechal, stal sa osobitným poradcom Prigožina. Poníženie Surovikina, ktoré mu uštedrila “stará garda” v armáde, ho nepochybne viedlo k tomu, že silno podporil Prigožina. Obaja urobili svoj krok po Bachmutovom víťazstve.

Chcem vám pripomenúť, že môžete byť s niekým priateľmi a nie vždy s ním súhlasiť. Moja skúsenosť so Stevom je taká, že poskytuje úprimné hodnotenie na základe faktov, ktoré má k dispozícii. Možno má pravdu, pokiaľ ide o jeho hodnotenie Prigožina a Surovikina, ale ja mám iný názor.

Mám alternatívnu hypotézu pre Wagnera a Surovikina. Začnime Wagnerom. Je to kreatúra GRU, čo podľa mňa znamená, že sa používa na psychologické operácie, ako aj na konvenčné vojenské operácie. Má obmedzené vojenské spôsobilosti, pretože je to predovšetkým ľahká pechota. Podľa mojich informácií (a môžem sa mýliť) je závislá od ruskej veľkej armády, pokiaľ ide o delostreleckú, obrnenú a leteckú podporu. Napriek tomu mnohí v médiách a Bidenovom tíme národnej bezpečnosti pripisujú Wagnerovi prehnaný význam. Podľa môjho názoru je Wagner veverička, ktorá behá po dvore a moji psi štekajú ako šialení, pretože sa sústreďujú na každý pohyb tohto zvieratka. Wagner je ako šachová figúrka, ktorá tancuje v striptízovom klube – odliepa vrstvy oblečenia a spodnej bielizne, zatiaľ čo Západ lascívne zíza.

Ruskí spravodajskí dôstojníci vidia a čítajú, že Západ je Wagnerom posadnutý – pripisuje mu takmer magické bojové schopnosti. To ma vedie k presvedčeniu, že zverejnené informácie o Wagnerovi sú zámerné a sú súčasťou širšej maskovacej operácie. Presun Wagnera do Bieloruska a zameranie sa na jeho “nové” vedenie bude mať za následok, že Ukrajina a NATO budú nútené posilniť sily a obranu na severnom fronte. Naďalej sa domnievam, že ide o súčasť maskovacej operácie, ktorej cieľom je presvedčiť Západ o naratíve, ktorý donúti NATO presunúť sily do Bieloruska a preč od iných častí bojiska, kde má Rusko v úmysle udrieť silou.

Taktiež si myslím, že ide o zámernú manipuláciu aj s naratívom o Surovikinovi. Keď Prigožin začal svoju bezbrehú vzburu, Surovikin veľmi rýchlo vyrukoval s videom, v ktorom podporil Putina a varoval Wagnerovcov, aby v podstate nestrieľali, inak riskujú zničenie. V žiadnom momente počas tejto 24-hodinovej drámy Surovikin neútočil na Gerasimova alebo na velenie. Teraz, keď “zmizol”, sa na Západe objavil naratív, ktorý má podobný wagnerovský účinok na spravodajských analytikov a plánovačov. Bol to Surovikin, kto zachránil ruskú armádu pred uviaznutím v Chersone. Myslím si, že ruské vojenské vedenie využíva Surovikina na to, aby presvedčilo Západ, že už nepredstavuje hrozbu, ktorej by sa oplatilo obávať. Gerasimov by mohol Surovikina využívať na propagáciu mému, že vo vedení ruskej armády vládne chaos.

Medzitým sa výrazne zvýšil počet ruských leteckých operácií a raketových útokov. To je Surovikinovo velenie, alebo aspoň bolo jeho velenie. Skutočnosť, že jeho rodina nevyvoláva peklo na sociálnych sieťach ani nevyužíva náhradníkov na vyvolanie pekla, ma ďalej presviedča, že jeho údajná “neprítomnosť” je súčasťou širšej podvodnej operácie.

Chcem s oneskorením pochváliť majora americkej armády Russella J. Goehringa, ktorého opis Tuchačevského novátorského pohľadu na modernú vojnu ma zaujal. Rusi nie sú v zajatí chaosu a neistoty. Mám podozrenie, že názory Tuchačevského sú kľúčovou súčasťou základov ruskej špeciálnej vojenskej operácie.