Môj profil 
Predplatné
Mayskú civilizáciu zničila zmena podnebia
Kľúč k spoznaniu možných dopadov zmeny podnebia na modernú spoločnosť sa podľa novej štúdie ukrýva v konci mayskej civilizácie, ktorá sa prepadla do chaosu, vojen a hladomoru, keď sa dlhodobo vlhké podnebie zmenilo na suché.
Medzinárodný tím bádateľov zostavil detailný klimatický záznam, ktorý ukazuje, že v oblasti dnešného štátu Belize, kde sa mayské mestá rozvinuli v období rokov 300-1000, bolo po dobu takmer 2000 rokov vlhké podnebie. Údaje získali z jaskynných stalagmitov a bohatého archeologického inventáru. Výsledky výskumu vo štvrtok zverejnil časopis Science.
Na rozdiel od klimatickej zmeny, ktorá prebieha dnes a ktorú spôsobila činnosť človeka, klíma na konci klasickej mayskej civilizácie sa výrazne zmenila kvôli štruktúre počasia, ktorá prinášala extrémnu vlhkosť. Nastali výrazné obdobia suchého počasia, ktoré mohli trvať celé storočie. Napriek rozvinutému záchytnému systému zrážok potrebných pre poľnohospodársku výrobu to nestačilo. Mayovia nevedomky k vysušovaniu krajiny a lokálneho podnebia prispievali masívnym klčovaním okolitého pralesa.
Bez stromov niet vody a bez vody niet jedla
Obdobia vlhka znamenali rozvoj poľnohospodárstva a vzrastajúcu moc kráľov, ktorí si za prosperitu a hojnosť pripisovali zásluhu. Aby podnebie udržali priaznivé, vykonávali ľudské obety.
Keď sa obdobie vlhka okolo roku 660 skončilo, moc kráľov sa zrútila a vypukli vojny o obmedzené zdroje surovín. Podľa šéfa výskumu Douglasa Kennetta, antropológa z Penn State University, začali ľudia pri zmene klímy spochybňovať moc kráľov, ktorí už obeťami nedokázali zabezpečiť dažde.
Politický kolaps moci mayských kráľov nastal okolo roku 900, keď pretrvávajúce suchá podkopali ich autoritu. Civilizácia sa ešte udržala asi 100 rokov, kritické sucho medzi rokmi 1000-1100 však donútilo obyvateľstvo opustiť najväčšie mestá, ktoré už okolité vidiecke usadlosti nedokázali zásobovať dostatkom potravín.
Počas rozkvetu mali Mayovia vplyv na svoje životné prostredie, predovšetkým tým, že vysúšali prales, aby mohli obrábať čoraz väčšie plochy, čo sa prejavilo eróziou pôdy. Po zmene klímy reagovali ešte intenzívnejším poľnohospodárstvom.
Ak nastanú zmeny podnebia, ktoré v niektorých oblastiach poškodia poľnohospodárstvo, môže dôjsť k rozsiahlemu hladomoru, sociálnej nestabilite a vojnám, ktoré sa potom môžu preliať do iných populácií, tak ako sa to mohlo stať Mayom, dodala agentúra Reuters.
.JPG)
