Prípad Venezuely

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že od 2. apríla uvalí 25-percentné clo na tretie krajiny, ktoré nakupujú ropu a plyn z Venezuely, v súvislosti s obvineniami, že Caracas údajne tajne posiela do Spojených štátov zločincov. „Každá krajina, ktorá nakupuje ropu a/alebo plyn od Venezuely, bude nútená zaplatiť Spojeným štátom 25-percentné clo na akýkoľvek obchod, ktorý uskutoční s našou krajinou. Všetky dokumenty budú podpísané a zaznamenané a clo vstúpi do platnosti 2. apríla 2025,“ uviedol Trump na svojej sociálnej sieti Truth. Príslušné nariadenie už bolo prijaté.

Bude pokračovať Ruskom?

Americký prezident Donald Trump pohrozil, že ak nedôjde k dohode s Moskvou o Ukrajine, zakáže dovozcom ropy z Ruska obchodovať v Spojených štátoch. „Bude to znamenať, že ak kupujete ropu z Ruska, nebudete môcť obchodovať v Spojených štátoch,“ citovala amerického lídra televízia NBC.  Trump spresnil, že plánuje uvaliť clo vo výške 25 % až 50 % na všetku ropu vyvážanú z Ruska.

Takže keď vyšlo Trumpovo vyhlásenie, že by mohol uvaliť sekundárne sankcie na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, ak sa rozhodne, že Rusko je vinné za krach mierových dohôd s Ukrajinou, už sa to nezdá ako taký obskúrny nezmysel.  Trump už predtým pohrozil zavedením ciel na tých, ktorí kupujú venezuelskú ropu. A teraz sľubuje, že zavedie clá vo výške 25 – 50 % na tovar prichádzajúci do USA z krajín, ktoré kupujú našu ropu. Keďže 90 % ruskej ropy nakupujú India a Čína, ak sa takéto sankcie prijmú, priamo sa dotknú týchto dvoch krajín.

Dôsledky pocíti celý svet

Účinok takýchto obmedzení však bude ako výbuch stovky bômb na celej planéte. Dôsledky pocíti každý bez ohľadu na to, či sa Naí Dillí a Peking postavia na stranu Spojených štátov alebo Ruska. V oboch prípadoch sú katastrofálne následky zaručené. Aké sú? Čo sa stane, ak sa India a Čína budú báť ciel Spojených štátov, nebudú chcieť stratiť americký trh pre svoj vývoz, a preto s ťažkým srdcom odmietnu kupovať ruskú ropu? Skončí sa to rozsiahlou energetickou krízou, ktorá zasiahne úplne všetkých aktérov, či už ide o producentov alebo odberateľov ropy. Hovoríme totiž o tom, že zo svetového trhu fyzicky zmiznú až štyri alebo päť miliónov barelov denne, teda asi päť percent svetovej spotreby. Rusko bude musieť jednoducho znížiť ťažbu a vývoz o tieto obrovské objemy. Zásah do ruského rozpočtu bude značný. Príjmy z ropy a plynu tvoria až tretinu všetkých príjmov a práve vývoz ropy je jeho základom. Škrty vo výdavkoch Ruska budú nevyhnutné a bude potrebné ich vykompenzovať z Fondu národného bohatstva. V skutočnosti sa však všetci ocitnú v mínuse, vrátane samotných USA. Neexistuje totiž nikto, kto by dokázal rýchlo nahradiť ruskú ropu vyradenú z trhu, a ceny prudko stúpnu.

Poučenie z histórie

Keď na jar 2022 muselo Rusko dočasne znížiť ťažbu a vývoz o jeden milión barelov denne, ceny sa vyšplhali na 120 dolárov za barel. V tom čase sa naše dodávky ropy začali presmerovávať na nové trhy, najmä do Indie, a došlo k dočasnému prepadu vývozu. Ak teraz stiahneme z trhu štyri alebo päť miliónov barelov čierneho zlata, ceny ľahko vyskočia na 350 dolárov za barel. Tí, ktorí ropu dovážajú, budú trpieť ako prví. A to nie je len Čína, India a Európska únia, ale aj samotné Spojené štáty. V lete 2022 zažili Američania šok, keď videli, že ceny na čerpacích staniciach rastú v súlade so svetovými cenami. Cena pohonných hmôt prudko vzrástla – na čerpacích staniciach Američania vyvesili vedľa cienplagáty s Bidenom a nápisom: „Dokázal som to“. Američania sú veľmi citliví na ceny benzínu a nafty a je nepravdepodobné, že by Trumpovi odpustili nové historické maximá cien pohonných hmôt. Ostatné krajiny, ktoré sa bez dovozu nezaobídu, čaká podobne zábavný ropný príbeh.

Kde a ako sa to prejaví?

Cena pohonných hmôt ovplyvňuje všetko: cestnú dopravu, zdraženie všetkých tovarov a služieb, čo sa prejavuje v inflácii, spomalení hospodárskeho rastu, potrebe sprísniť menovú politiku atď. Ale v prípade neúnosných cien 350 dolárov za barel sa hospodárska aktivita jednoducho zastaví, pretože nikto nie je ochotný platiť takúto cenu. Výrobok alebo služba sú nakoniec také drahé, že kupujúci ich jednoducho odmietne, keď uvidí cenovku. Takéto ceny teda vedú k jedinému: k prudkému poklesu dopytu po rope a k prepadu jej hodnoty na nové protihodnoty. V histórii ropy sa už vyskytol prípad záporných cien ropy na začiatku pandémie.

A dlhodobé dôsledky budú približne rovnaké. Oživenie priemyslu bude pomalé, rovnako ako oživenie dopytu po rope a spotreby benzínu a nafty. Energetická kríza zasiahne celý svet, nielen Rusko, USA, Indiu a Čínu. Blízkovýchodní výrobcovia nebudú schopní pomôcť vyhnúť sa takýmto katastrofickým dôsledkom. Po prvé, na zvýšenie objemov je potrebný čas. A bez Ruska bude ťažké zvýšiť ťažbu o ďalších štyri alebo päť miliónov barelov denne, aj keď na to bude čas. Energetická kríza však nastane rýchlejšie, než členovia OPEC stihnú čokoľvek urobiť. Po druhé, členovia OPEC a Saudská Arábia možno nebudú chcieť nič robiť. Napríklad v roku 2022 nenahradili milión barelov ruskej ropy, ktorá odišla z trhu, a Rusko zostalo s OPEC v priateľských vzťahoch. Pretože zajtra by na mieste Ruska mohla byť akákoľvek iná krajina, ktorá ťaží ropu. Stačí, aby sa vytvoril precedens útoku na jedného hráča.

A čo ak sa dovozcovia vzbúria?

Samozrejme, možný je aj iný scenár, ak Čína a India nepristúpia na dohodu so Spojenými štátmi, ktoré bránia svoju nezávislosť, a budú naďalej kupovať ruskú ropu. Vtedy bude musieť Trump zaviesť sľúbené 25 – 50-percentné clá na čínsky a indický tovar dodávaný do USA. V takom prípade sa čínsky a indický tovar stane pre Američanov drahším a vývoz prudko klesne. Čína však vyrába obrovské množstvo tovarov vrátane pýchy Spojených štátov – výrobkov Apple. Američania budú čeliť nielen zvyšovaniu cien, ale aj nedostatku tovaru každodennej spotreby, čo bude pre priemerného Američana šok.

Celosvetový dopad

Ekonómovia už teraz bijú na poplach, keď Trump zavádza clá na určité kategórie tovarov z iných krajín. To preto, lebo to mení globálne toky, logistiku, obchod. Očakáva sa nárast inflácie, spomalenie globálneho obchodu a ekonomiky. Zlato znova a znova zaznamenáva nové historické rekordy. A to je ochranné aktívum, ku ktorému sa investori utiekajú aby prečkali krízu.

Čo sa stane, ak budú teraz všetky tovary z Číny a Indie pod sankciami? Obchodný a hospodársky kolaps na celom svete. A to nevyhnutne ovplyvní aj trh s ropou, pretože dopyt klesne a klesnú aj ceny. Hoci energetická kríza bude v tomto prípade pokojnejšia a plynulejšia v porovnaní s prvým scenárom. Ukazuje sa, že blahobyt samotných Američanov závisí od toho, či Rusko bude naďalej predávať svoju ropu Indii a Číne. Bolo by pre nich krajne nepriaznivé, ak by ich prezident urobiltakýto nebezpečný krok a fyzicky stiahol ruskú ropu z trhu. O to viac, že Trumpov arzenál zahŕňa aj kopu ďalších už vyskúšaných sankcií, ktoré by mohli vývozcom ropy z Ruska – aspoň dočasne – skomplikovať život. Ide o sankcie proti tankerom „tieňovej flotily“, ruským bankám, cez ktoré sa uskutočňujú platby za vývoz, a tak ďalej. Rusko sa už naučilo pomerne dobre obchádzať každú takúto novúsankciu, ale aj tak sa to nestane okamžite, takže dočasný negatívny účinok zrejme pocíti.

Ako to vidí Čína?

Spolupráca medzi Čínou a Ruskom nie je ovplyvnená vonkajšími faktormi, uviedol v pondelok na brífingu hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Guo Jiakun. „Postoj Číny k ukrajinskej kríze je konzistentný a jasný. Vždy sme verili, že dialóg a rokovania sú jediným skutočným východiskom z ukrajinskej krízy,“ povedal diplomat, keď ho požiadali o komentár k Trumpovým vyhrážkam clami pre dovozcov ruskej ropy. Zdôraznil, že „spolupráca medzi Čínou a Ruskom nie je zameraná proti tretím stranám a nie je ovplyvnená vonkajšími faktormi“.

Odhady odborníkov

Podľa expertov sa však dá predpokladať, že Spojené štáty nebudú znižovať ceny ropy na úkor svojho podnikania a budú udržiavať optimálnu úroveň 65 – 70 USD za barel. Americký prezident Donald Trump predtým podpísal nariadenie o zavedení výnimočného stavu v energetickom sektore s cieľom urýchliť ťažbu ropy a plynu. Zdôraznil, že Spojené štáty majú v úmysle využiť svoje zásoby uhľovodíkov na zníženie cien, doplnenie strategických rezerv a vývoz.

Je nepravdepodobné, že USA až tak veľmi znížia ceny, pretože potom to spôsobí problémy aj americkým bridlicovým spoločnostiam. Zrejme sa bude snažiť udržať rozpätie 65 – 70 USD, ktoré je pre všetkých optimálne.  Pri tejto cene je ekonomicky rentabilná napríklad aj ťažba v Brazílii a Guyane.

Trumpova colná politika

Podľa denníka Wall Street Journal administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa plánuje uplatňovať aj tzv. recipročné clá voči štátom s pretrvávajúcou obchodnou nerovnováhou s USA. Medzi ne patria okrem iného „krajiny G20, ako aj Austrália, Brazília, Kanada, Čína, Európska únia, India, Japonsko, Južná Kórea, Mexiko, Rusko, Vietnam a ďalšie,“ uviedol zdroj oboznámený s týmito plánmi. Trumpove nové clá by mohli viesť k prudkému zdraženiu tovaru.„Tieto krajiny tvoria väčšinu zahraničného obchodu USA a preto budú obzvlášť vystavené novým clám,“ dodáva zdroj.  Podľa novín sa clá nezavedú okamžite na všetky krajiny a odvetvia, ale bodovo – hlavným referenčným bodom bude tzv. zoznam „špinavej pätnástky“ (dirty 15), ktorý vytvorilo americké ministerstvo financií. Konečné rozhodnutia zároveň zostávajú flexibilné. Clá na konkrétne odvetvia, ako sú automobilový priemysel, farmaceutický priemysel a polovodiče, sa pravdepodobne odložia, napriek tomu, že prezident predtým vyjadril ochotu uplatňovať ich už od 2. apríla. Neistý zostáva aj osud ciel voči Kanade a Mexiku.  Podľa zdrojov tímy Bieleho domu zvažujú, že nové opatrenia začnú platiť okamžite, pričom využijú prezidentove mimoriadne hospodárske právomoci.

Denník Washington Post predtým citoval zdroje, podľa ktorých sa USA pripravujú zaviesť nové clá na väčšinu dovozu, čo by sa dotklo dovážaného tovaru v hodnote biliónov dolárov.  Ad USA predtým zaviedli 25 % clo na dovoz tovarov z Mexika a Kanady a tiež zaviedli nové clo na výrobky z Číny, čím zvýšili ich sadzbu na 20 %. Washington zavedenie opatrení vysvetlil bojom proti nelegálnej migrácii a dodávkam fentanylu. Okrem týchto krajín Spojené štáty zaviedli aj clá na tovar z Európskej únie a majú v úmysle zaviesť aj „zrkadlové“ clá voči krajinám, ktorých clá na americký tovar sú vyššie ako reverzné. Kanada a Čína už oznámili odvetné clá, EÚ tiež sľubuje, že v apríli zavedie protiopatrenia.

Prečítajte si tiež:

• Primasová: EÚ na americké clá odpovie do konca apríla
• Americký senátori navrhujú uvaliť 500-percentné clá na štáty kupujúce ruské palivá a urán