Úplná a bezpodmienečná kapitulácia AFU: prečo tak a nie inak

Bratislava 5. februára 2023 (HSP/Svpressa/Foto:Twitter)

Ak sa front začne presúvať na západ, USA budú ľahko súhlasiť s odovzdaním 4 regiónov Rusku a Zelenského sa ani nebudú pýtať, myslí si novinár Alexandr Sitnikov z ruských novín Svobodnaja Pressa

Falošná správa, ktorú zverejnil švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung s odvolaním sa na nemeckých politikov, že Biden v polovici januára poveril šéfa CIA Burnsa návštevou Kyjeva a Moskvy, aby posúdil ich pripravenosť na rokovania, bola v USA, Rusku aj na Ukrajine očakávane označená za falošnú. Na túto tému sa pomaly začalo zabúdať, ale nečakane talianska premiérka Giorgia Meloniová skutočne potvrdila informáciu NZZ. Povedala: “On (Zelenskyj) pracuje na pláne začať dialóg [s Moskvou].”

Berlusconiho chránenkyňa potom pokračovala v nehoráznom blúznení: “Aby sme dosiahli spravodlivý mier, musíme zintenzívniť naše úsilie. Ale ak si myslíme, že musíme ľuďom zabrániť byť slobodní, aby sme dosiahli mier, potom to nie je mier. Jediná príležitosť, ktorú máme, je pomôcť Ukrajine.”

Znie to zamotane, ale dobre to zapadá do formulky európskych komisárov “mier prostredníctvom porážky Putina”. Na druhej strane, pani Meloniová napokon nepovedala nič o dodávkach zbraní, zatiaľ čo “byť slobodný” pre ukrajinskú verejnosť Západ chápe výlučne ako projekt “Anti-Rusko”. A keďže AFU aj s účasťou NATO v konflikte s Ozbrojenými silami RF začína prehrávať, správy z Neue Zürcher Zeitung už nevyzerajú tak neuveriteľne.

Je logické, že si Amerika vybrala za skúšobný priestor na rokovania práve Taliansko (skôr neutrálne ako rusofóbne). Minsk/Istanbul 3 už zlyhal, pričom Biden považuje Lukašenka a Erdogana za toxických vodcov. Biely palác (sídlo tureckého lídra) si s Bielym domom nerozumie, zatiaľ čo Zelenskyj v žiadnom prípade nepôjde do Bieloruska – desivé!

Mohol by Burns teoreticky ponúknuť Moskve a Kyjevu plán “územie za mier”? Sotva, presnejšie povedané, nie. Geopolitické náklady pre Biely dom sú príliš vysoké. Peking a Naí Dillí by to vnímali ako porážku Washingtonu. A krajiny by začali po troške vypovedať poslušnosť Spojeným štátom, alebo by sa dokonca pokúsili presadiť svoje záujmy.

Mohol by však šéf CIA navrhnúť zmrazenie konfliktu do doby, kým nastanú pre AFU lepšie časy? Ľahko! Nech sa na to pozeráte akokoľvek, NATO nemôže donekonečna, bez toho, aby bola ohrozená jeho bezpečnosť, pomáhať Ukrajine. Bude trvať roky, kým sa ekonomika Západu prestaví na vojenskú výrobu a až potom sa bude pokračovať vo vojenskej kampani. Mimochodom, o tom už písali aj mnohí ukrajinskí odborníci. Podľa ich názoru Biely dom, ktorý tlačil Zelenského k “chorvátskemu scenáru” na Donbase, podcenil Kremeľ.

Podľa Neue Zürcher Zeitung by teda Rusko podľa Burnsovho rafinovaného plánu malo získať približne 20 % ukrajinských území a výmenou za to ukončiť vojnové akcie. To, že to nateraz obe krajiny odmietli, nie je podľa publikácie prekvapujúce. Faktom je, že šéf CIA, ak túto tému nastolil, tak len hypoteticky – bez konkretizácie. Američania dúfajú, že AFU prejde do úspešnej ofenzívy.

Ale ak ukrajinská armáda prehrá a Rusi obsadia všetky územia v LĽR, DĽR, Chersonskej a Záporožskej oblasti, bude táto Burnsova cesta do Moskvy a Kyjeva dobrou vyjednávacou pozíciou. Na spôsob – USA už dlho ponúkajú mier. Aj keď v skutočnosti za ruských podmienok.

Prominentný politik Carev sa pustil do “Burnsovej aritmetiky”. Podľa neho “celé územie Ukrajiny podľa ústavy spolu s Krymom má rozlohu 603 549 km², resp. 20 % z tejto rozlohy je 120 709 km².

Ukázalo sa, že ide o celý Donbas – 53 200 km2.

+ Krym – 27 000 km2.

+ 75 % Záporožskej oblasti – 20 387 km2.

+ 60% Chersonskej oblasti – 17.076 km2.

Celkovo máme 117 663 km2, čo je približne 19,49 % územia bývalej Ukrajiny.

Moskva tak dostala ponuku nielen na celý Donbas, vrátane ňou ešte neoslobodeného územia, ale aj na ďalšie územia.

Ale čo získa Rusko okrem týchto území? Odpoveď je zrejmá – zúrivého ukrajinského psa, pripraveného kedykoľvek sa opäť vrhnúť na svojho suseda. A na spomínaných územiach bude Ukrajina diverznými spôsobmi naďalej prenasledovať ruské obyvateľstvo a nové ruské orgány.

Ruská blogerská komunita ako aj ruskí vojnoví žurnalisti si okamžite všimli veľké nebezpečenstvo tohto scenára. Konkrétne Alexander Koc navrhol prvú “mierovú” klauzulu, ktorá by vyhovovala Moskve:

“My, nižšie podpísaní, konajúc v mene ukrajinského najvyššieho velenia, súhlasíme s bezpodmienečnou kapituláciou všetkých našich ozbrojených síl na zemi, na mori a vo vzduchu, ako aj všetkých síl, ktoré sú v súčasnosti pod ukrajinským velením – Najvyššiemu veleniu Červenej armády.”

V ideálnom prípade je potrebné vyčistiť od banderovcov celú Ukrajinu, a v najhoršom prípade by mala línia medzi Ruskou federáciou a novou Ukrajinou viesť pozdĺž Dnepra, ktorý sa stane pre revanšistov neprekonateľnou prekážkou. V každom prípade takýto záver vyplýva zo súčasnej vojenskej kampane. A tu by sa pokladalo za správne vrátiť Rusku aj čiernomorské pobrežie vrátane Odesy a Nikolajeva.

Potom podľa tieňovej korporácie CIA-RAND Spojené štáty stratia geopolitický záujem o Galičinu. Navyše, ak vezmeme do úvahy, že Američania radi bojujú cudzími rukami a Európania (s výnimkou Poliakov) nie sú veľmi ochotní ísť do boja, preto by Moskve najviac vyhovovala spoločná hranica s NATO. A bolo by to stokrát bezpečnejšie ako mať v susedstve Banderovskú Ukrajinu, dokonca aj keby táto stratila 4 už dobyté regióny.