Ukrajinský prezident “po záruke” si líže rany z USA. Zaujímavý bol výber krajín, ktoré boli pozvané

Silne to pripomína nechválne známu koalíciu ochotných z dôb irackého konfliktu. Zarážajúci bol komentár „verejnoprávnej“ televízie: uskutočnil sa samit…  a Slovensko nebolo pozvané. Predovšetkým bolo pozvaných len 10 z 28 členských krajín EÚ s najmilitantnejšími vládami, hoci opomenuli a hlboko urazili vojnychtivých Baltov, ktorí štekajú ako čivavy za plotom a ich predstavitelia v Európskej komisii vyhrocujú atmosféru podpory konfliktu až do „víťazného konca“ a posledného Ukrajinca. Môžeme byť právom hrdí na to, že Slovensko nebolo vďaka svojej politike podpory mieru do tejto „koalície“zaradené.

Mimoriadny samit o Ukrajine a európskej bezpečnosti, ktorý zvolal britský premiér Keir Starmer 2. marca v Londýne, jasne ukázal: priepasť medzi včerajšími spojencami sa prehlbuje, NATO je rozdelené. Podľa očakávania Vladimíra Zelenského, ktorého návšteva v Spojených štátoch vyvolala medzinárodný škandál, v mlžnom Albione prijali s otvorenou náručou, a dokonca prižmúrili oči nad “bojovou uniformou“ Zelenského, ktorú americkí novinár označil za prejav neúcty a poznamenal, že ju v histórii zväčša nosili len diktátori. Podľa CNN Starmer zámerne prehlbuje politický konflikt s Washingtonom: britský premiér sa snaží prevziať vedúcu úlohu v budúcich mierových rokovaniach. Je pravda, že na summit do Londýna pricestovala príliš neprehľadná delegácia. Boli tam hlavy viacerých európskych krajín (vrátane Emanuela Macrona), ako aj odstupujúci nemecký kancelár Olaf Scholz a kanadský premiér Justin Trudeau. Sú to “chromé kačice” a od ich rozhodnutí už nič nezávisí. Jednoducho  „elity EÚ“, ktorým slovo mier už akosi dávno vypadlo zo slovníka. 

V predvečer samitu Starmer podpísal dohodu o urýchlení vyplatenia pôžičky Ukrajine vo výške 2,8 miliardy dolárov. Podľa vlády Spojeného kráľovstva bude prvá tranža finančných prostriedkov vyplatená tento týždeň. K Britom sa pridal aj všadeprítomný poľský premiér Donald Tusk: uviedol, že Európska komisia 6. marca oznámi nový balík finančných prostriedkov pre ukrajinské ozbrojené sily. Bude sa na ňom podieľať aj Slovensko?

Plané vyhrážky?

Úprimne je treba uviesť, že všetky snahy Británie ako zvyčajne vyzerajú veľmi nepresvedčivo. Britský generál vo výslužbe Nick Carter, bývalý náčelník generálneho štábu, povedal, že Spojené kráľovstvo nie je schopné stať sa garantom bezpečnosti Ukrajiny. Generál varoval, že „britské ozbrojené sily sú po 30 rokoch zanedbávania šokujúco oslabené”. „Sami sme teraz v mimoriadne zraniteľnej pozícii,” povedal generál Carter a opísal, že ani britská kritická infraštruktúra „nie je primerane chránená pred kybernetickými útokmi”. Podľa Cartera Briti jednoducho nemajú kapacity na vyslanie vojakov na Ukrajinu. Tlačová agentúra Bloomberg predtým citovala svoje zdroje, podľa ktorých by Spojené kráľovstvo a Francúzsko mohli na Ukrajine nasadiť 20 000 až 30 000 vojakov, a to aj vo veľkých mestách, prístavoch a ku kritickej infraštruktúre. Briti však svojich „mierotvorcov“ nepošlú, pokiaľ neuvidia podporu zo strany USA, konkrétne leteckú podporu.

Britský premiér KeirStarmer uviedol, že Rusko by sa malo podieľať na dohode o prímerí na Ukrajine, ale nemalo by diktovať bezpečnostné podmienky. Nemecký kancelár Olaf Scholz tiež vyzval na odmietnutie ruského postoja. Starmer povedal, že Rusko by nemalo “diktovať podmienky akýchkoľvek bezpečnostných záruk skôr, ako strany dosiahnu dohodu. V opačnom prípade nedosiahneme žiadny pokrok,” dodal šéf britskej vlády.  Nemecký kancelár OlafScholz na neformálnom summite v Londýne uviedol, že ruský postoj by nemal byť počas rokovaní akceptovaný.

Ako napísal The Telegraph, Starmer už požadoval, aby Trump vyslal do východoeurópskych krajín „sily rýchlej reakcie“. Teda stíhačky a rakety, ktoré by mohli zasiahnuť ruskú armádu, ak Rusko poruší podmienky prímeria. Tu by zrejme okrem Poľska, Fínska a Rumunska, kde NATO stavia mamutiu základňu, prichádzalo do úvahy aj Slovensko?Ako však poznamenáva The Telegraph, Trump sa obáva eskalácie vzťahov s Ruskom, takže údery na ruské vojská neprichádzajú do úvahy. Okrem toho predtým oznámil stiahnutie amerických vojsk z Európy. V spoločnej správe think tanku Bruegel a Kielského inštitútu, ktorú cituje portál Euronews, sa uvádza, že USA by mohli znížiť európsky kontingent na 50 000 vojakov. Ak by sa USA rozhodli úplne stiahnuť vojská, Európa by potrebovala ďalších 300 000 “bajonetov”. A k tomu by bolo treba prirátať „mierové sily“, ktoré niektoré európske krajiny plánujú vyslať na Ukrajinu.

Má Starmerov plán šancu bez USA?

Ako už predtým informovali denníky The New York Times a The Washington Post, administratíva Donalda Trumpa má v úmysle úplne zrušiť vojenskú podporu Ukrajine. To znamená nielen odmietnutie ďalšieho vyzbrojovania Ozbrojených síl Ukrajiny (OSU), ale aj poskytovania spravodajských informácií. Čo znamená, že ak k tomu dôjde, rozpadne sa aj celý rafinovaný Starmerov plán. Američania nebudú posielať pomoc Ukrajine a bez tejto pomoci Spojené kráľovstvo neposkytne svoje „mierové sily“. Forbes píše, že ukrajinské ozbrojené sily už pociťujú kolosálny nedostatok nielen personálu, ale aj konvenčnej delostreleckej munície. Na samite v Londýne sa hovorilo práve o tom, že viaceré európske krajiny (medzi nimi Česká republika, Estónsko, Nemecko a Nórsko) nedokázali zabezpečiť nepretržitú dodávku 155 mm húfnic OSU. Pričom zásoby amerických 155 mm nábojov sú takmer vyčerpané a v januári sa znížili na najnižšiu úroveň od nástupu Trumpa do funkcie. Od februára 2022 OSU dostali od NATO približne 900 kusov 155 mm húfnic, z ktorých už najmenej 200 stratila. Ukrajinské delostrelectvo na celom fronte denne vystrelí približne 5 000 155 mm húfnic.

To je mnohonásobne menej ako palebná sila ruského delostrelectva a intenzita ukrajinského ostreľovania sa znižuje. Podľa generála Cartera Spojené kráľovstvo nie je schopné zabezpečiť nielen ukrajinskú, ale ani svoju vlastnú bezpečnosť. A podobne aj najväčší európsky výrobca granátov, Nemecko, nie je schopné zabezpečiť nielen ukrajinské, ale ani svoje vlastné potreby, píše Forbes. Nemecký „kartel smrti” Rheinmetall oznámil, že na Ukrajine začne stavať nový závod na výrobu 155 mm nábojov. Fungovať však začne nanajvýš od budúceho roka. A to v prípade, že stavenisko tejto továrne  nebude zničené ruskou armádou.

USA chcú staviť na nového koňa

Spojené štáty majú záujem o ukrajinského lídra schopného rokovať s Washingtonom aj Moskvou, čo je dôležitou podmienkou pre vyriešenie konfliktu v krajine, uviedol v rozhovore pre CNN poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz v rozhovore pre CNN vyjadril obavy, že súčasný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nemusí tieto požiadavky spĺňať. Waltz zdôraznil, že Spojené štáty potrebujú lídra, ktorý dokáže rokovať s oboma stranami, a poznamenal, že ak Zelenského osobné alebo politické motívy bránia mieru, bude to pre USA vážny problém.

„Potrebujeme lídra, ktorý s nami dokáže rokovať, v určitom bode aj s Rusmi, a ak sa ukáže, že Zelenského osobné alebo politické motívy nie sú v súlade s cieľom ukončiť boje v jeho krajine, potom si myslím, že budeme mať skutočný problém,“ povedal Waltz v odpovedi na otázku moderátora, či americký prezident Donald Trump chce, aby Zelenskyj odstúpil.  Podľa Waltza je na vyriešenie konfliktu na Ukrajine potrebný partner, ktorý bude otvorený dialógu a bude schopný prijímať vyvážené rozhodnutia vo vzťahoch so Spojenými štátmi aj s Ruskom. Predtým americký podnikateľ a šéf amerického ministerstva pre efektívnosť štátnej správy ElonMusk obvinil Zelenského z neľudského prístupu, pretože odmietol uzavrieť mierovú dohodu. Ako uviedla TV Fox News, prezidentská administratíva USA je pobúrená Zelenského výrokmi o americkom prezidentovi, ktoré vyostrili konflikt medzi Washingtonom a Kyjevom. Predovšetkým si však Trump uvedomuje, že Zelenskyj chce USA do tohto konfliktu plne zapojiť a rovnako tento zámer sledujú aj európske „elity“.

Rusko pritvrdilo rétoriku

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že VladimirZelenskij sa stal zradcom židovského národa a zmenou politickej línie sa zmenil na “nacistu”. Uviedol, že Zelenskyj sa pôvodne dostal k moci „pod heslami mieru, podpory štatútu ruského jazyka, ktorý označil za „ náš spoločný jazyk, našu spoločnú kultúru,” ale čoskoro zmenil svoj postoj o 180^o (podľa nemeckej ministerky zahraničných vecí 360^o, s trpkým výsmechom uviedol Lavrov). Stalo sa tak zjavne pod tlakom nacionalistov vyznávajúcich Banderu, Šucheviča, OUN a glorifikujúcich divíziu SS Galícia, ktorí ho veľmi rýchlo „presvedčili“.

Lavrov opätovne uviedol, že všetky krajiny podľa Charty OSN musia dodržiavať teritoriálnu celistvosť len tých krajín, ktoré dodržiavajú princíp práva národov na sebaurčenie a majú vládu, ktorá reprezentuje všetko obyvateľstvo, ktoré žije na tomto území. Presne tak, ako kolonizátori nereprezentovali všetko obyvateľstvo kolónií, rovnako na Ukrajine režim Porošenka a neskôr Zelenského ihneď po prevrate chcel zrušiť štatút ruského jazyka a tých, ktorí nepriznali výsledky tohto puču označili za teroristov. A v 2019 roku táto skupina pučistov prijala zákony, ktoré totálne obmedzili štatút ruského jazyka. Títo ľudia rozhodne nereprezentovali záujmy ľudí žijúcich na Donbase či v Novorosii. Chartu OSN netreba meniť, len dodržiavať. Keď sa Kosovo oddelilo od Srbska, tak to bolo právo na sebaurčenie. Keď to isté spravil Krym na základe transparentného referenda, kde boli stovky európskych pozorovateľov, bolo to odrazu narušenie princípu teritoriálnej celistvosti. „Dvojtvárnosť, cynizmus a pretvárka sú žiaľ to, s čím sa musíme potýkať,“ uviedol Lavrov.

Sergej Lavrovv rozhovore taktiež uviedol, že Spojené kráľovstvo, Francúzsko a ďalšie krajiny NATO úmyselne zhoršujú situáciu namiesto toho, aby sa usilovali o mier. Podľa neho Macron a Starmer namiesto rokovaní presadzujú vojenskú pomoc Ukrajine, čo by mohlo viesť k rozsiahlemu konfliktu.

Známy americký novinár Tucker Carlson trval na tom, že je potrebné obviniť Zelenského a kyjevské orgány z mnohých zločinov spáchaných pod patronátom Západu.

Prečítajte si tiež:

• Francúzsko a Veľká Británia po krízových rokovaniach navrhujú čiastočné mesačné prímerie
• Von der Leyenová: Musíme Európu vyzbrojiť a pripraviť sa na najhoršie