Boli ste jedným z mála Slovákov, ktorý sa osobne zúčastnil na najväčšom konzervatívnom kongrese na svete, ktorý sa konal 19. – 22. februára v Spojených štátoch. Aký bol dôvod, pre ktorý ste sa na tohtoročnom CPAC rozhodli zúčastniť?

Bola to moja prvá účasť na tomto kongrese a išiel som tam spolu s ďalšími europoslancami z našej frakcie Európa suverénnych národov. Svet sa začína meniť a my chceme byť pri tom, chceme to všetko nejakým spôsobom zachytiť a postrehnúť. Niečo si síce môžete prečítať v médiách, niečo sa dozviete od ľudí a ich správ, ale je iné, keď je človek priamo na mieste a vidí, čo sa deje, o čom sa hovorí, keď cíti atmosféru.

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

O ostatných ročníkoch kongresu CPAC sa mnohí komentátori a médiá vyjadrujú najmä ako o stretnutí priaznivcov Donalda Trumpa, extrémistov, nacionalistov, odporcov LGBTI a liberálnej politiky. Vraj sa odklonil od svojich hodnôt a s pôvodnými myšlienkami už nemá nič spoločné. Ako to vnímate?

Áno, také veci sa o CPAC píšu najmä v progresívnych, slniečkárskych médiách, kde sa  tento kongres už označuje za extrémistický. Samozrejme, nie je to pravda. Sú tam normálni, slušní  politici, boli tam štátnici na svetovej úrovni, čiže žiadni pouliční extrémisti alebo niečo podobné. Z  princípu veci je to konzervatívna konferencia, sú tam ľudia, ktorí sú konzervatívne, vlastenecky orientovaní. Američania, ktorí obhajujú americké záujmy. Môžeme s tým súhlasiť alebo nemusíme,  no je logické, že to robia. Ale boli  tam aj Európania, boli tam rôzne kultúry, rôzne národy a každý obhajuje svoje vlastenecké názory.

Čo sa týka LGBT vecí… Samozrejme, že to tam tí vlastenci kritizujú, pretože je to veľký problém. Pretože je to problém súčasnosti, ktorý útočí na vlasteneckú scénu, útočí na deti, útočí na  školstvo, útočí na kultúru. A my chceme tento útok progresívcov na našu civilizáciu prosto zastaviť. My to musíme zastaviť a preto to musíme aj nahlas kritizovať. Najmä ale treba umožniť túto progresívnu ideológiu kritizovať obyčajným ľuďom. Lebo v momente, ako to nie je dovolené – a je jedno či ste novinár alebo obyčajný človek, ktorý píše niekde na sociálnej sieti komentár – v momente, ako nemáte povolenú kritiku týchto negatív, tejto progresívnej ideológie, tak spoločnosť nie je demokratická a slobodná.

Takže základom, ako niečo zmeniť, je povoliť kritiku a tá na CPAC zaznievala. A zaznievala dosť silno, keď mám byť otvorený a mne sa to páči. Lebo kadejakých tých vlažných rečí o tom, že treba nájsť kompromis a nejakú zlatú strednú cestu s progresívcami, to nefunguje.

Hlavnou postavou bol samozrejme prezident Trump, ale dá sa povedať, že na CPAC bola prítomná špička súčasného amerického establishmentu. Čiže ak chce človek nadviazať kontakty, alebo nevnímať, čo sa deje, ako sa veci posúvajú, tak je asi dôležité, aby na takýchto podujatiach prítomný bol. Aké rozhovory ste absolvovali Vy?

My sme sa rozprávali väčšinou s americkými republikánmi. Na tej konferencii boli zhruba dve, tri tisícky ľudí. Väčšinou samozrejme Američania, republikáni z rôznych kútov Spojených štátov, od Kalifornie, cez Texas, až po východné pobrežie. To bola väčšina rozhovorov. Ale hovorili sme aj s účastníkmi z celého sveta. Samozrejme, možnosť diskutovať aj s rečníkmi bola tiež, aj keď iba na krátko, nejaké veľké rozhovory neboli z technického hľadiska možné.

Čo zaujímavé mohol návštevník CPAC zažiť, okrem vystúpenia Elona Muska s motorovou pílou na pódiu?

Američania robia zo všetkého šou. Niekomu sa to môže páčiť, niekomu nemusí, ale tak to tam funguje. Tú motorovú pílu mu dal Argentínsky prezident Milei, ktorý vo svojej volebnej kampani používal také to gesto, že drží motorovú pílu a tak bude osekávať, orezávať štátne výdavky a teraz už ako prezident to aj robí. Argentína bola v obrovskej finančnej kríze, a ešte stále je, ale dáva sa dokopy. Muskovi tú pílu daroval priamo na pódiu, on o tom asi nevedel, vyzeralo to spontánne. Dal mu ju akože na osekanie byrokracie v Spojených  štátoch  amerických.

Zaujímavý bol aj príchod prezidenta Trumpa. S výnimkou zopár organizátorov nikto nevedel, kedy vystúpi, do poslednej chvíle. Zrazu sa pred hotelom zjavilo asi sto policajných áut, tajnej služby… A začali všetko prehľadávať, každý musel prejsť nejakou prehliadkou, policajní psi všetko očuchávali.

A samozrejme pre mňa bolo zaujímavé aj vystúpenie premiéra Fica. Objektívne musím zhodnotiť, že ten príhovor mal veľmi slušný. Vôbec nie je pravda, čo sa písalo v médiách, že urobil hanbu, že mal zlú angličtinu. Osobne sa mi nepáčilo, ako na konci vykrikoval „Nech žije Amerika“, ale rešpektujem to, bol to jeho príhovor a rozhodne nebol na hanbu sveta, to v žiadnom prípade.

Aký je podľa Vás hlavný odkaz tohtoročného CPAC?

Odkaz je jednoduchý – progresívci končia. Absolútne končia. Naši slovenskí Hojsíkovia ešte môžu niečo vybľakovať, že zvrátia situáciu na Ukrajine a budú pokračovať v Green Deale. Že musíme pritvrdiť v cenzúre, rozumej „fact-checkingu“, lebo takto sme v Európe unikátni. Len to ešte nechápeme. A mali by sme ešte pridať, lebo budúcnosť patrí zeleným technológiám a keď tu budeme všetci jazdiť na elektromobiloch a jesť svrčky, tak predbehneme celý svet. A o 10-20 rokov sa ukáže, že sme mali pravdu a celý svet bude za nami. To je ich uhol pohľadu. Oni seba vidia ako spasiteľov, ktorí teraz ešte viac musia pretláčať to, čo nefunguje. To, čo spôsobilo ekonomické, hospodárske, sociálne, kultúrne a všetky ostatné problémy aj v Európe.

Preto hovorím, že s nimi môžeme diskutovať, ale nemá zmysel s nimi spolupracovať, lebo títo ľudia sú sfanatizovaní svojim svetonázorom. Hoci je zlý a uviedol nás do problémov, rozvracia štáty, ničí hospodárstvo a celý svet od neho začína ustupovať. Progresívci nás chcú nenávidieťa kritizovať. Je jedno, čo povieme a urobíme, dôvod si nájdu. Takže nemá význam snažiť sa s nimi za každú cenu dobre vychádzať.

Viete, ja napríklad rešpektujem voličov Progresívneho Slovenska. Myslím si, že väčšina z nich nie sú skutočne až tak progresívni, že by vyslovene chceli homosexuálne manželstvá, desiatky pohlaví alebo podobné veci.  Väčšina z nich jednoducho len nesúhlasí so súčasnou vládou a hľadajú alternatívu a tak sympatizujú s progresívcami. Takých rešpektujem a hnutie Republika sa ich aj snaží osloviť. Ale tých tvrdých, zarytých, užitočných idiotov z PS, tam je podľa mňa zbytočná akékoľvek diskusia. Najmä ich vinou je spoločnosť rozdelená, pretože sa sami uzavreli do strašnej bubliny a nechcú počúvať nikoho, okrem seba. A to je nebezpečné.

Ako vravím, hlavný odkaz CPAC je, že progresívci končia. Zostal im ešte Soroš a Brusel s Layenovou, posledné dve bašty. Problém Soroš bude, myslím si, veľmi rýchlo vyriešený, venuje sa tomu americká vláda, ako aj iné, vrátane slovenskej. No a o zvyšok sa musíme postarať my v Európe. Progresívci prišli o americkú vládu a postupne prichádzajú aj o jednotlivé európske.

Hneď po skončení CPAC ste cez Brusel leteli do Nemecka na pozvanie AfD, Vašich kolegov z frakcie v europarlamente. A to v deň vyhlásenia volebných výsledkov nemeckých parlamentných volieb.

Áno, a aj keď som bol unavený, išiel som tam veľmi rád, pozvala ma volebná líderka Alice Weidelová. Bol som zvedavý, ako to tam prebieha a aký nakoniec získajú volebný výsledok. A ten bol fenomenálny. AfD získala dvojnásobný počet hlasov v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami. Vyhrali v podstate v celom bývalom NDR. Vo zvyšku Nemecka je to komplikovanejšie, lebo tam je tá spoločnosť dlhodobo inak formovaná vplyvom západu, ale aj tam majú silnú podporu. Takže 20 percent je úžasný výsledok.

Zlá správa pre Nemecko je, že vláda kresťanských demokratov a socialistov bude pokračovať ďalej, lebo oni sú zdrojom problémov. Alice Weidelová ale povedala, že budúce voľby AfD vyhrá a ja som presvedčený, že to tak bude. Celé roky sa konzistentne držia svojho programu a systematicky rastú. To, čo hovoria, aj robia, aj v europarlamente. Nemôžem na nich povedať krivého slova. Dodržali každé slovo a sľub, ktorý dali. Myslím si, že toto všetko voliči časom ocenia.

Samozrejme, proti AfD vždy bola a bude silná antikampaň, tak to jednoducho je. Progresívne sily v Nemecku budú AfD očierňovať, ale dobrou správou je, že veľká časť Nemcov je už voči tomu imúnna a nikto tam neverí, že sú to nejakí extrémisti alebo fašisti. Lebo vidia, že nie sú. Takže takéto reči a nálepky už strácajú účinnosť.

Rovnako ako svojho času pred voľbami u nás v súvislosti s hnutím Republika, aj v Nemecku sa voči spolupráci s AfD vymedzili v podstate všetky ostatné politické strany.

Áno, je to stále ten istý scenár. V Rakúsku vylučujú FPÖ. Vylučovali ich z vlády alebo z koaličných rokovaní, aj keď boli druhá najsilnejšia strana po posledných voľbách. A teraz sa v Rakúsku vyhýbajú novým voľbám, lebo FPÖ by tam evidentne vyhralo. Viete, všetky tieto reči o vylučovaní, my sme to zažili tiež. Aj Trumpa všetci degradovali a vraveli, že nemá šancu. Dokonca boli proti nemu aj nejaké federálne žaloby. A teraz je to prezident USA a medzi republikánmi má podporu, akú nemal doteraz z ich prezidentov asi nikto.

Takže všetky tieto rečičky, že ste izolovaní a nikto s vami nepôjde… Je to o voličoch a keď tí rozhodnú, že niekoho chcú mať v parlamente, tak tí ostatní jednoducho nebudú mať na výber. Vidíme to aj na Slovensku. Migaľ, Ferenčák, Drucker, to sú de facto progresívci. Myslím si, že kolegovia zo Smeru a SNS by možno v tejto situácii boli radšej, keby tam bolo hnutie Republika. Aj tá vlastenecká politika, aj očista spoločnosti od sorošovských mimovládkarov mohla prebiehať razantnejšie.

Je to o tom, že časom si spoločnosť uvedomí, že ak sa niečo má zmeniť, tak musia prísť ľudia, ktorí to zmeniť chcú. Nie iba takí, ktorí o tom rozprávajú a keď sa dostanú k moci, tak pokračujú v tom, čo bolo.

Poďme sa pozrieť aj na fungovanie europarlamentu. Vy sa na adresu tejto inštitúcie často nevyjadrujete lichotivo.

Tisíce zbytočných zamestnancov, dohodárov, kontraktárov, ktorí sú platení z rôznych fondov. Ide o milióny, až miliardy eur ročne, teraz to zisťujeme vďaka infožiadosti v rámci našej frakcie, koľko peňazí sa vlastne dáva na tieto fondy. Chcelo by to jedného Elona Muska aj v Bruseli, aby to tam razantne prečistil od podlahy, lebo inak sa deep state, ten zažratý, hlboký štát, vyčistiť nedá. To neurobíte pekným slovom alebo tým, že budete prosiť, aby s vami spolupracovali. Sú tam ľudia, ktorí sú tam 30 rokov, sú zvyknutí na luxus, ničnerobenie a branie veľkých platov.

EP je jeden predražený cirkus a hovorím to na rovinu, a nie som sám, europarlament treba zrušiť. Síce by som prišiel o prácu, ale pre Európu a Slovensko by sa nič lepšie nemohlo stať. Ročne stojí 2,6 miliardy Eur a v podstate len schvaľuje alebo vetuje to, čo navrhuje Európska komisia. Tí poslanci sa potom nudia, nemajú žiadnu uchopiteľnú agendu a následne vymýšľajú hlúposti, ako treba ešte viac sprísniť Green Deal, ako musíme naďalej podporovať Ukrajinu, ako nemáme uznávať legitímne zvolenú gruzínsku vládu… Sú skrátka odtrhnutí od reality. A čakať, že sa europarlament vo voľbách časom nejak prevolí a bude mať iné, ako väčšinovo progresívno-liberálne zloženie… Ak sa budú veci v Európe otáčať tak pomaly, ako doteraz, tak to potrvá možno ďalších 20-30 rokov. Čo už pre nás môže byť neskoro.

Vieme, že atmosféra býva na rokovaniach v EP niekedy dosť hustá. Nedávno sa objavili informácie o tom, že ste boli hrubý voči jednej svojej kolegyni.

Áno, bývalý premiér Ódor zverejnil vystrihnuté video, kde som povedal kolegyni Shut Up, Please, teda buďte ticho prosím. Alebo ak chcete, drž hubu, prosím. Ale nikto už neukázal, čo sa dialo predtým.

Rokovalo sa o bode o cenzúre na sociálnych sieťach. Ja som kritizoval to, že hlavným „fack-checkerom“ v Nemecku je moslim, ktorý je členom mimovládky, ktorá má v logu červenú hviezdu. Skrátka neomarxista ako vyšitý a on rozhoduje o tom, čo z toho, čo sa napíše na sociálnych sieťach je pravda a čo nie. Čo bude vymazané a čo nie. Ja som na to upozornil v pléne. A progresívne poslankyne na mňa začali škriekať, že som xenofób, islamofób, rasista, fašista a neviem čo všetko… Predsedníčka, ktorá sedela za mnou, ich nechala asi 10 sekúnd, nepovedala im ani slovo. Vrieskali na mňa tak, že som nepočul vlastné slovo. Najprv som ich vyzval, aby boli ticho a nechali ma hovoriť, ale keďže neprestali, povedal som to, čo som povedal a okamžite mi zobrali slovo.

Okrem iného to svedčí o tom, že európski slniečkári vedia, že končia a tak im nezostáva nič iné, ako cenzúra sociálnych sietí, či vypínanie mikrofónov, kde sa dá, ako sa dá a pokiaľ sa dá. To posledné im zostalo a je to úbohé.