Zo starých čias mu zostali len ubezpečenia, že chce čo najskôr ukončiť vojnu na Ukrajine.

Inak sú to mimoriadne tvrdé vyhlásenia na adresu Putina. Ich význam, ak ich zhrnieme, je nasledovný: „Ukrajina je pripravená na dohodu o ukončení vojny, takže všetky otázky sú teraz na Rusku. Putin musí prijať rozhodnutie a zastaviť vojnu. Ak tak neurobí, uvalím na Rusko najtvrdšie možné sankcie a znížim cenu ropy.“

Už včera sme písali, že Trumpove hrozby Moskve za odmietnutie rokovaní o Ukrajine vyzerajú trochu paradoxne. Ak sa pozrieme na posledné signály z Ukrajiny a Ruska, tak proti „rýchlej dohode“ prichádzali vyhlásenia častejšie z Kyjeva a od jeho európskych partnerov, než z Ruska. Práve naopak, Moskva naznačovala pripravenosť na rokovania.

Koniec hry - NYT dáva Trumpovi návod na postup proti Rusku

V posledných rozhovoroch Zelenskyj naďalej trval na tom, že vojna sa nemôže skončiť teraz (čo je v priamom rozpore s Trumpovými slovami), a povedal, že na začatie dialógu s Ruskom musí Moskva stiahnuť svoje vojská k línii február 2022, čo sa v súčasných podmienkach, keď ruská armáda postupuje, zdá byť nereálne.

Zároveň, hoci sa Trumpove najnovšie vyhlásenia nazývajú „ultimátum Putinovi“, v podstate o takéto ultimátum nejde, keďže neobsahuje to hlavné – konkrétne podmienky, ktoré má splniť strana, ktorej sa toto ultimátum dáva.

Obsahuje len všeobecnú požiadavku „zastaviť vojnu“. Ako by to však mal Putin podľa Trumpa urobiť?

Stiahnuť vojská k hraniciam z roku 1991, k línii 2022, zastaviť paľbu na frontových líniách? To je to, čo Trump nehovorí.

V tejto súvislosti existujú dve verzie.

Prvá predpokladá, že kontakty medzi Trumpom a Kremľom o podmienkach ukončenia vojny už prebiehajú. Ale buď sa proces rokovaní dostal do slepej uličky kvôli rozdielnosti pozícií a Trump sa rozhodol tlačiť na Putina verejnými hrozbami, aby napríklad jednoducho súhlasil s prímerím bez ďalších podmienok (alebo s minimálnymi podmienkami). Buď sa už Moskva a Washington navzájom na všetkom dohodli a v blízkej budúcnosti budú tieto dohody oznámené, ale Trump chce teraz vytvoriť dojem, že to nie on „ustúpil“, ale Putin. Preto robí ostré vyhlásenia a dáva „ultimáta“.

Slabým miestom tejto verzie je to, že zatiaľ nedošlo ani k neoficiálnym únikom informácií o tom, že rokovania prebiehajú a že Trump už Putinovi poslal nejaké konkrétne návrhy.

Rusko si po skončení vojny udrží kontrolu nad dobytým územím na Ukrajine

Druhá verzia hovorí, že Trump jednoznačne zaujal stanovisko, ktoré presadzujú ukrajinské orgány a „jastrabi“ na Západe. Vyzývajú, aby sa Putinovi vôbec nič neponúkalo, ale len aby sa zvýšil tlak na Ruskú federáciu, aby sa zvýšili dodávky zbraní. A tak ďalej, kým Kremeľ nekapituluje a neprijme podmienky ukončenia vojny, ktoré mu diktuje Ukrajina a Západ.

Inými slovami, ide o starú stratégiu vojny „do víťazného konca“, ktorá neznamená jej rýchle ukončenie.

Je pravda, že je to v rozpore s vyjadreniami samotného Trumpa, ktorý naďalej sľubuje rýchle ukončenie vojny, aj s vyjadreniami jeho spolupracovníkov, najmä ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorý povedal, že Ukrajina aj Rusko potrebujú kompromis.

Trump by však mohol „predať“ svojmu publiku myšlienku „dotlačiť Rusko k víťazstvu“ tvrdením, že ruská ekonomika je na „pokraji kolapsu“ a stačí pohroziť sprísnením sankcií a poklesom cien ropy, ako aj zapojením Číny do tlaku na Rusko, a Putin bude nútený rýchlo prijať všetky podmienky, ktoré mu Trump nadiktuje. Mimochodom, tok informácii v západných médiách na túto tému sa práve v posledných dňoch prudko zvýšil. Rôzne publikácie uverejňujú články s rovnakou myšlienkou – „ak vyvinieme tlak na Rusko, do konca roka nebude môcť pokračovať vo vojne“, „Kremeľ je veľmi znepokojený stavom ekonomiky“, „treba posilniť sankcie a o niekoľko mesiacov Moskva požiada o mier“ atď.

Pripomeňme, že kolaps ruskej ekonomiky sa predpovedal od začiatku vojny. Ale nedochádza k nemu. A teraz sa aj dosť odborníkov domnieva, že chýry o blížiacom sa ekonomickom kolapse Ruskej federácie sú trochu prehnané. Ceny ropy sa pokúšali nasmerovať nadol aj za Bidena, ale nevyšlo to. A nie je veľmi jasné, načo by boli krajinám ťažiacim ropu (ako aj americkým producentom ropy) nízke ceny ropy. Vo všeobecnosti existujú aj pochybnosti o reálnosti tejto úlohy.

Ruský senátor tvrdí, že Trump má veľmi slabé povedomie o vyhliadkach na urovnanie situácie na Ukrajine

Bude Čína na žiadosť Trumpa vyvíjať nátlak na Rusko vzhľadom na jeho jasnú protičínsku politiku? To nie je isté.

V posledných dňoch sa však objavila teória, že Trump sa svojimi výzvami Putinovi, aby zastavil vojnu, snaží vyvolať hnutie za mier v Ruskej federácii. Tak medzi elitami, ako aj medzi obyvateľstvom. O tom by sa však dalo aspoň teoreticky diskutovať, ak by Trump verejne predložil konkrétny súbor podmienok na ukončenie vojny, ktoré by v očiach Rusov vyzerali celkom prijateľne (napríklad prímerie pozdĺž frontovej línie, zmrazenie členstva Ukrajiny v NATO, zrušenie sankcií voči Rusku), a Putin by reagoval odmietnutím a naďalej by požadoval celé územie štyroch oblastí vrátane Chersonskej a Záporožskej. Potom by sa možno v Rusku začalo určité kvasenie. To je však po súčasnom Trumpovom „ultimáte“ Putinovi s hrozbami a požiadavkami na zastavenie vojny ešte pred akýmikoľvek rokovaniami sotva možné. Najmä preto, že podobné výzvy adresujú Putinovi všetci západní lídri už takmer tri roky, ale na ruskú spoločnosť to nemá veľký vplyv.

Vráťme sa však k Trumpovým sľubovaným nátlakovým opatreniam na Rusko. Ak sa ich vôbec podarí realizovať a budú mať silný negatívny vplyv na ruskú ekonomiku, nestane sa tak zďaleka okamžite. Na schopnosť Ruska pokračovať vo vojne to bude mať vplyv omnoho neskôr.

Napokon, Putin, ak bude mať pocit, že sa veci pre Rusko vyvíjajú zle, môže kedykoľvek sám zvýšiť stávky až po hrozbu použitia jadrových zbraní.

Zelenskyj prezradil dôvody, ktoré motivovali Rusko k spusteniu ŠVO

A v dôsledku toho sa vojna nielenže neskončí (ako sľubuje Trump), ale bude hroziť, že sa dostane na pokraj tretej svetovej vojny.

V predvečer svojej inaugurácie jeho bývalý poradca Bannon povedal, že Trump by sa mohol sám stať „vojnovým jastrabom“ a v dôsledku toho by mohol byť ešte viac vtiahnutý do vojny na Ukrajine.

Podľa neho môže Trump padnúť „do pasce“, ktorú pripravila aliancia amerického obranného priemyslu, Európanov a spolupracovníkov nového prezidenta, ktorí „zišli z cesty“, vrátane, podľa Bannona, osobitného vyslanca pre Ukrajinu Keitha Kellogga.

Ukrajinské noviny „Strana“ už viackrát napísali, že situácia sa za Trumpa môže vyvíjať nielen smerom k mierovému urovnaniu, ale aj podľa scenára predĺženia vojny alebo dokonca jej prudkej eskalácie.

Opakujeme však, že je ešte priskoro na jednoznačný záver, že šance na rýchle ukončenie vojny na Ukrajine sú už zmarené. Je možné, že sme skutočne svedkami akéhosi vyjednávania, po ktorom bude nasledovať práve tá „dohoda“, o ktorej Trump tak rád hovorí. Najmä preto, že sa teraz vyhráža nielen Rusku, ale pri rôznych príležitostiach aj mnohým ďalším krajinám. Čo je už vnímané ako jeho štýl vyjednávania.

Kľúčové bude stretnutie Trumpa a Putina a jeho výsledok. Alebo absencia takéhoto stretnutia, čo bude samo o sebe indikátorom krachu rokovaní a prechodu do „dlhej“ vojny.