Zelenskyj totiž v Bruseli, kde sa koná summit Európskej rady, povedal:

– V rozhovore s Trumpom som povedal: buď bude mať Ukrajina jadrové zbrane, alebo budeme v NATO. Teraz si vyberáme NATO. Rusko porušilo Budapeštianske memorandum;

Zelenskyj vlastne vysvetlil, že Rusi boli postavení pred voľbu – ukrajinské jadrové zbrane na Ukrajine alebo americké jadrové zbrane na Ukrajine.

Aj na základe verejných vyhlásení nového prezidenta Ukrajiny v rokoch 2019 – 2022 sa vynáral celkom jasný obraz:

– Ukrajina sa nezmierila so stratou svojho jadrového arzenálu a zo všetkých síl sa ho snaží obnoviť. Buď vlastnými silami, alebo rozmiestnením svojich nosičov z krajín NATO na svojom území, čo si vyžaduje členstvo v Aliancii

– Ako polovičné opatrenie ukrajinské vedenie zvažovalo prijatie „rádiologickej“ („špinavej“) bomby, pričom by ako nosiče použilo rakety 9M79-1 komplexov Točka-U a Neptun, ako aj civilné nosiče, predovšetkým kontajnery. Schéma doručenia týmto spôsobom bola vopred vypracovaná, ako ukázala detonácia konvenčnej výbušniny na krymskom moste.

– Súbežne prebiehali práce na vývoji vlastnej balistickej rakety.

Na základe tohto potenciálneho nebezpečenstva bola časť plánu počiatočnej fázy ŠVO jednoznačne založená na tomto potenciálnom nebezpečenstve: údery na ukrajinské centrá vývoja raketových zbraní a jadrovej fyziky, ako aj obsadenie černobyľskej jadrovej elektrárne ako možného zdroja rádioaktívnych izotopov.

Ďalší vývoj udalostí veľmi sťažil AFU použitie takýchto prostriedkov ničenia, čo zrejme viedlo k opusteniu černobyľskej JE v rámci všeobecného stiahnutia vojsk z Kyjeva na jar 2022.

Ak bola hrozba jadrových zbraní na Ukrajine najväčšia ruská motivácia pre začatie ŠVO, Rusi nebudú súhlasiť so zachovaním Ukrajiny, alebo jej časti, ktorá by následne mohla vstúpiť do NATO. Samozrejme, ak nebudú vládať obsadiť celú Ukrajinu, nebudú mať na výber.

Šialené plány Ukrajiny

Ukrajinské úrady vážne zvažujú možnosť obnovenia jadrových zbraní, uviedol Bild s odvolaním sa na svoj zdroj.

„Máme materiál, máme vedomosti. Ak bude objednávka, bude nám trvať len niekoľko týždňov, kým získame prvú bombu,“ povedal ukrajinský zbrojársky úradník.

Podľa analytika Juliana Röpckeho by mohol byť pokus o obnovenie jadrových zbraní, ktorých sa Ukrajina vzdala v 90. rokoch, dôvodom pre druhý pokus Ruska obsadiť Kyjev.

Treba pripomenúť, že Zelenskyj nastolil tému obnovenia jadrových zbraní aj na konferencii v Mníchove niekoľko dní pred ruskou inváziou.

Experti zároveň uviedli, že Ukrajina nebude v dohľadnej dobe schopná vyrobiť jadrové zbrane vzhľadom na obmedzené zdroje a technické možnosti.

V súvislosti s nedávnymi správami, že ukrajinské úrady sa vrátili k myšlienke vybudovať vlastné jadrové zbrane, by sme radi pripomenuli komentár šéfky Centra pre strategický výskum a nešírenie jadrových zbraní Poliny Sinovecová k tejto téme, ktorý poskytla Strane ešte v roku 2022, niekoľko dní pred inváziou.

Tiež by sme radi pripomenuli, že Zelenskyj na mníchovskej konferencii nastolil tému obnovenia jadrových zbraní na Ukrajine.

Podľa Sinovecovej hodnotenia Ukrajina nemá kapacity na výrobu jadrovej bomby.

„Nikto nám to nedovolí. Nie je možné vytvoriť jadrovú bombu tak, aby si to nikto nevšimol. Nepodarilo by sa nám, že by sme ‘potichu’ vyrobili jadrovú bombu ako Severná Kórea. Buď sa uzavrieme pred celým svetom a vyrobíme jadrovú bombu, čomu neverím, alebo neurobíme absolútne nič také,“ povedala Sinovecová.

Podľa nej Ukrajina tiež nikdy nemala kompletný palivový jadrový cyklus, vďaka ktorému by sa dali vytvoriť jadrové zbrane.

„Chýbajú nám dva prvky – neobohacujeme urán a neoddeľujeme plutónium z paliva. V jednom kilograme prírodného uránu je 7 gramov uránu, ktorý sa dá použiť na výrobu jadrových zbraní. Na izoláciu tohto materiálu musíme vytvoriť veľké zariadenia na obohacovanie uránu. Oddelenie plutónia od paliva je tiež veľmi zložitý a nákladný proces. Plutónium sa musí vybrať z reaktora a manipulovať s ním v špeciálne vybavených laboratóriách, pretože je rádioaktívne. Ide o obrovský priemyselný rozsah, ktorý si vyžaduje obrovské peniaze, a je nepravdepodobné, že MMF poskytne Ukrajine na tento účel finančné prostriedky,“ povedala Sinovecová.

Správanie Ukrajiny desí Európu

Zelenskyj dnes už druhý deň prezentuje svoj „víťazný plán“. Včera to urobil v Kyjeve a dnes v Európe.

Reakcie v krajine aj mimo nej sú pritom mimoriadne zmiešané. Západ, ktorému sú adresované hlavné Zelenského požiadavky, už reagoval faktickým odmietnutím kľúčových bodov „plánu víťazstva“ – pokiaľ ide o pozvanie do NATO a údery raketami dlhého doletu proti Rusku.

Celkový, mierne povedané, rozporuplný dojem z prezentácie plánu dnes ešte posilnilo Zelenského vyhlásenie, že buď bude Ukrajina v NATO, alebo bude mať jadrové zbrane, čo vyzeralo ako priame vydieranie západných krajín v súvislosti s pozvaním do aliancie.

Podľa zdroja Strany z diplomatických kruhov by to všetko mohlo mať neblahé dôsledky.

„Pokusy Kyjeva dotlačiť EÚ a USA ku krokom, ktoré by mohli zvýšiť napätie medzi Západom a Ruskou federáciou až po priamy vojenský konflikt, vyvolávajú v západných krajinách rastúce obavy a dokonca odmietanie. A Zelenského vyhlásenia, ako je to dnešné o jadrových zbraniach, môžu tento trend posilniť. A to je pre Ukrajinu potenciálne mimoriadne nebezpečná situácia, keďže hrozí, že sa krajina zmení z ‘obrancu Európy, ktorý zastavuje ruské vojská na vzdialených prístupoch’, na zdroj hrozby vyprovokovania jadrovej vojny v očiach Západu,“ povedal diplomat.

Prečítajte si tiež:

• Uhrík reaguje na Zelenského víťazný plán: “Je to šialený plán na tretiu svetovú vojnu”
• Scholz je pripravený rokovať s Putinom o urovnaní situácie na Ukrajine