Húsíovia nechávajú Trumpa pred nepríjemnou voľbou. USA čelia novému problému na Blízkom východe

Washington by sa mohol zapojiť do bojov po tom, čo jemenské sily podporované Saudskou Arábiou nedokázali zabrániť húsíom v obsadení prístavu Mokha pri Červenom mori a troch ostrovov dôležitých pre kontrolu tejto námornej trasy. Druhou možnosťou je nechať región, aby si s húsími poradil sám, a zároveň znášať dôsledky rastúcich cien ropy, ktoré v pondelok vystúpili na 109 dolárov za barel. Prudký rast cien súvisel s obmedzením plavby cez prieliv Báb al-Mandab a odstavením kľúčového saudskoarabského ropovodu po útoku, z ktorého Rijád obvinil Iránom podporované milície v Iraku.

Ani jedna z možností nie je pre USA príliš lákavá. Jeden z arabských diplomatov v regióne preto hovoril o dojme, že Washington zostáva nečinný alebo situáciu „akosi ignoruje“. „Majú pocit, že nechcú vstúpiť do žiadneho konfliktu v regióne okrem Iránu, a to napriek tomu, že ide o strategickú prekážku pre USA,“ uviedol diplomat, ktorý rovnako ako ďalší predstavitelia hovoril pod podmienkou anonymity vzhľadom na citlivosť bezpečnostnej situácie.

V reakcii na otázky týkajúce sa útoku húsíov poskytol vysoký predstaviteľ americkej administratívy denníku POLITICO stanovisko, ktoré pôvodne zaslal už v polovici augusta, teda ešte pred súčasnou eskaláciou.

„Spojené štáty sa zameriavajú na ochranu našich základných národných bezpečnostných záujmov – ako je zabezpečenie slobody plavby v Červenom mori – a zároveň posilňujú našich regionálnych partnerov, aby prevzali vedúcu úlohu pri riadení a riešení regionálnych bezpečnostných výziev,“ uviedol predstaviteľ v pondelok aj 19. augusta.

V rovnakom stanovisku sa uvádza, že USA očakávajú dodržiavanie podmienok prímeria dosiahnutého minulý rok. Húsíovia vtedy súhlasili s ukončením útokov na americké lode výmenou za zastavenie americkej bombardovacej kampane proti ich pozíciám v Jemene, počas ktorej bolo zasiahnutých najmenej 800 cieľov.

Viceprezident J. D. Vance v pondelok novinárom povedal, že Washington je „v neustálom kontakte s Emirátčanmi, Saudmi a ďalšími, ktorých sa to v regióne týka“. Zároveň dodal, že USA vedú „priame rozhovory so samotnými húsími“.

Spojené štáty si pritom naďalej udržiavajú úzke vojenské vzťahy so Saudskou Arábiou. Veliteľ CENTCOM admirál Brad Cooper sa v pondelok v Džidde stretol so saudskoarabským korunným princom Mohammedom bin Salmánom. Podľa saudskoarabských štátnych médií rokovali o „regionálnej bezpečnostnej spolupráci“. Zdá sa však, že vo Washingtone je len malá ochota zapojiť sa do ďalšej vojny.

„Cena ropy je už teraz nad 100 dolárov za barel a koniec týchto cenových výkyvov je v nedohľadne, kým Trumpova administratíva nevyrokuje ukončenie tejto vojny,“ uviedla senátorka Jeanne Shaheenová z Výboru pre zahraničné vzťahy Senátu.

Senátor Todd Young z Indiany, ktorý je členom rovnakého výboru, zdôraznil, že USA a ich regionálni spojenci musia spolupracovať na zachovaní voľného pohybu obchodu cez námorné trasy na Blízkom východe. Na otázku, či by sa Spojené štáty mali zapojiť do útokov proti húsíom, však neodpovedal.

Vlažná reakcia Washingtonu môže súvisieť aj s tým, ako rýchlo húsíovia postupovali. V priebehu niekoľkých hodín dosiahli výrazné územné zisky a dokázali sa vyhnúť jemenským silám podporovaným Saudskou Arábiou, ako aj saudskoarabským a americkým jednotkám. Jeden z nahnevaných predstaviteľov v regióne situáciu označil za „saudskoamerický prešľap epických rozmerov“, informovala CNN.

Biely dom ani saudskoarabské veľvyslanectvo bezprostredne nepotvrdili správu Axiosu, podľa ktorej Mohammed bin Salmán požiadal USA o pomoc pri útokoch proti húsíom. Jemenské veľvyslanectvo sa k žiadosti o komentár bezprostredne nevyjadrilo.

Podľa arabského diplomata Jemen požiadal USA o obnovenie podpory jemenských ozbrojených síl a humanitárnych programov. Saudská Arábia sa podľa neho zároveň snaží získať väčšiu pozornosť Bieleho domu.

„Myšlienka akceptovania kontroly húsíov nad strategickými lokalitami v Jemene vytvára pre Saudskú Arábiu trvalú národnú bezpečnostnú krízu,“ uviedol diplomat.

Stretnutie krajín Perzského zálivu a Iránu, ktoré sa malo uskutočniť v pondelok v Ománe, bolo odložené. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmaeil Baghaei uviedol, že dôvodom bola požiadavka Saudskej Arábie.

Saudská Arábia aj jemenská vláda proti húsíom podnikajú vojenské kroky, no podľa Allison Minorovej nejde o rozhodujúce opatrenia. Minorová pôsobila ako zástupkyňa osobitného vyslanca pre Jemen za Bidenovej administratívy a ako riaditeľka pre záležitosti Arabského polostrova v Národnej bezpečnostnej rade počas prvého Trumpovho obdobia.

„Zdá sa, že sa pripravujeme na zdĺhavý konflikt,“ uviedla. Michael Ratney, bývalý americký veľvyslanec v Rijáde za prezidenta Joea Bidena, zároveň upozornil, že krajiny Perzského zálivu sa pravdepodobne pokúsia podniknúť vlastné kroky na upokojenie situácie.

„V tejto téme bude veľa diplomatického úsilia, ale my, USA, nebudeme jej stredobodom,“ povedal Ratney.

Podľa Ratneyho môže byť Saudská Arábia opatrná aj pri opravách poškodeného ropovodu, kým budú pokračovať aktívne boje. To by mohlo udržať ceny palív na vysokej úrovni.

„Trhy začínajú zohľadňovať všetky politické riziká, ktoré s tým budú spojené,“ dodal.

Prečítajte si tiež

• Trump tvrdí, že ho Húsíovia požiadali, aby na nich USA neútočili. Vyhovel im
• Húsíovia postupujú k strategickému prielivu. Obsadenie prístavu Mochá môže ohroziť dôležitú námornú trasu