The Times: Británia kontroluje tajné vojenské operácie na Ukrajine – priamo v teréne

Podľa londýnskych novín zohrala britská armáda ústrednú úlohu v tzv. ukrajinskej jarnej ofenzíve v roku 2023. Britskí generáli totiž riadili  vojenskú ofenzívu proti Rusku priamo z Kyjeva.

Krycie meno Wallace

Na začiatku leta 2023, keď ukrajinská armáda spustila dlho očakávanú „jarnú ofenzívu“, krycie meno jedného z rozhodujúcich postupov – „Wallace“ –  nebolo pomenované po známej ukrajinskej osobnosti alebo mieste, ale po britskom politikovi.

Označenie „Wallace“ odkazovalo na Bena Wallacea, vtedajšieho ministra obrany, ktorý zohral vedúcu úlohu pri získavaní zbraní, ktoré Ukrajina potrebovala v prvých dňoch vojny. Jeho podpora viedla podľa jedného z ukrajinských vojenských zdrojov k prezývke „muž, ktorý zachránil Kyjev“.

Hoci neochvejná podpora Británie pre jej východoeurópskeho spojenca nebola žiadnym tajomstvom, rozsah jej angažovanosti a vplyvu – výjazdy do Kyjeva na poslednú chvíľu, pomoc pri tvorbe bojových plánov a zhromažďovanie dôležitých spravodajských informácií o Rusoch – zostával zväčša utajený. Až doteraz.

Ukrajinci za zatvorenými dverami označujú britských vojenských veliteľov za „mozgy protiputinovskej“ koalície, ktorú tvoria Amerika, Spojené kráľovstvo a desiatky ďalších podobne zmýšľajúcich krajín. Úloha Spojeného kráľovstva – ktoré je známe tým, že má odvahu nasadiť vojakov vo vnútri krajiny, keď to nikto iný neurobí – vo vojne je hlbšia, než si mnohí pozorovatelia myslia.

Britskí vojaci boli v centre diania, vypracovali bojové plány, vybavili ukrajinské lietadlá riadenými strelami Storm Shadow a viedli neúspešnú protiofenzívu Kyjeva, uvádza The Times v článku s názvom „Nevypovedaný príbeh o rozhodujúcej úlohe britských vojenských veliteľov na Ukrajine“ (The untold story of British military chiefs’ crucial role in Ukraine).

„Najdôležitejšie je, že The Times dokáže preukázať, že Američania dodali Ukrajine ‚špičkové‘ zbrane a presné údaje o ich zameriavaní, aby ich mohli efektívne používať, a že to boli britskí vojenskí velitelia, ktorí udržiavali zložité vzťahy medzi Washingtonom a Kyjevom,“ uvádza sa v článku.

Po tom, ako Londýn začal dodávať Ukrajine riadené strely Storm Shadow, bol do východoeurópskej krajiny vyslaný britský vojenský personál, ktorý poskytoval technickú podporu pri vyzbrojovaní ukrajinských lietadiel raketami a školil ukrajinský vojenský personál ako tieto rakety používať.

Hoci britskí inštruktori pôsobili na Ukrajine od roku 2015, vo februári 2022 museli Ukrajinu opustiť pre obavy, že Rusko by mohlo kedykoľvek začať ofenzívu, uvádza sa v správe The Times.

Plány

Britský náčelník generálneho štábu admirál Anthony Radakin si však 23. decembra 2022 zavolal amerického náčelníka generálneho štábu generála Marka Milleyho. Diskutovali o želaní Ukrajiny začať na jar 2023 protiofenzívu. Milley informoval Radakina, že Američania sa rozhodli ofenzívu podporiť a nasadiť na ňu všetky svoje sily.

Nadchádzajúca protiofenzíva mala byť kľúčovým momentom vo vojne. V koalícii panoval optimizmus, že táto bitka bude pre Ukrajinu posledná a prezident Putin bude nútený uzavrieť mier.

V máji 2023, niekoľko týždňov pred začiatkom ukrajinskej protiofenzívy, sa britský generál sir Jim Hockenhull, šéf strategického velenia, stretol so šéfom ukrajinskej vojenskej rozviedky Kirillom Budanovom.

Diskutovali o tom, ako by mohli spolupracovať na dosiahnutí cieľov protiofenzívy: Hockenhull mal „veľmi dôležité vojenské nástroje“.

Zástupca náčelníka generálneho štábu generálporučík Sir Roly Walker a náčelník spoločných operácií generálporučík Sir Charles Stickland boli podľa The Times zodpovední za plánovanie, pričom Hockenhull „ vystupoval v pozadí“ a poskytoval spravodajské informácie o ruských silách.

V nasledujúcich mesiacoch mali Američania začať prípravy na protiofenzívu. Američania zriedkavo navštevovali Ukrajinu zo strachu, aby ich európske krajiny nevnímali ako „príliš zapojených do vojny“. V júni toho roku preto navštívil Ukrajinu britský náčelník generálneho štábu Radakin, aby sa stretol s vtedajším vrchným veliteľom ukrajinskej armády Valerijom Zálužným.

V auguste 2023 sa potom Radakin a Zálušnyj osobne stretli s americkým vrchným veliteľom NATO Christopherom Cavolim na poľsko-ukrajinskej hranici. Počas päťhodinového rozhovoru vypracovali plány na protiofenzívu, ako aj na zimu a nasledujúci rok.

V centre diania

Zatiaľ čo Američania obmedzili svoju fyzickú prítomnosť na takéto „zriedkavé návštevy“, Briti sa nijako nebránili. Podľa článku v New York Times americkí generáli zriadili svoje veliteľské centrum vo Wiesbadene.

Na druhej strane britskí generáli velili priamo v Kyjeve, ako teraz potvrdil výskum The Times.

Napriek americkej a britskej podpore ukrajinská jarná ofenzíva nakoniec zlyhala.

Keďže sa záväzok Británie brániť Ukrajinu prehlbuje, niektorí sa obávajú, kde sa táto spoločná cesta skončí. John Foreman, bývalý obranný atašé v Moskve a Kyjeve, je znepokojený hroziacou perspektívou otvoreného vojenského záväzku voči Ukrajine. Označil to za  „neistú misiu“, ktorá by mohla trvať viac ako desať rokov, a obáva sa vplyvu, ktorý by to mohlo mať na NATO.

„Je ľahké zapojiť sa do vojny, ťažšie je z nej vystúpiť,“ vyjadril sa.

Spojené kráľovstvo a Francúzsko, iniciátori „koalície ochotných“,  v súčasnosti plánujú rozmiestniť na Ukrajine vojakov, aby zaručili prímerie. O týchto plánoch údajne diskutovali s 50 krajinami. Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa sa nechcú zapojiť. Je však viac ako otázne, či vojenská misia na Ukrajine môže byť bez Američanov úspešná.

Prečítajte si tiež:

• To najdôležitejšie z Ukrajiny
• Zelenskyj opäť kopal na všetky strany