Vladimir Putin umocnil obavy z vojny s NATO tým, že nečakanou návštevou ruskej exklávy vystrašil krajiny EÚ susediace s Kaliningradom.

Ruský prezident priletel na územie rozprestierajúce sa medzi Litvou a Poľskom uprostred rastúcich obáv, že práve tu by mohla vypuknúť iskra budúceho konfliktu.

Zdá sa, že už samotná trasa Putinovho letu do Kaliningradu na prezidentskom lietadle, nazývanom aj “lietajúci Kremeľ”, blízko Estónska a v blízkosti pobrežia Lotyšska a Litvy bola výsmechom pobaltským štátom.

Keď sa Putin blížil k Baltskému moru, pri východnom pobreží švédskeho ostrova Gotland boli nasadené stíhačky.

V prejave k študentom na Baltickej federálnej univerzite Kant Putin kritizoval susedov Kaliningradu za demoláciu sovietskych vojnových pamätníkov.

“Je to, samozrejme, ohromujúca ignorancia a nepochopenie toho, kde žijú, čo robia a čo za to bude nasledovať,” povedal.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že cieľom návštevy nebolo varovať NATO, ale podporiť “rozvoj”.

“Keď prezident navštevuje regióny Ruskej federácie – to absolútne nie je ‘odkaz’ krajinám NATO,” povedal Peskov. – “Hlavná vec, ktorú prezident robí, je to, čo robí už mnoho rokov: pracuje na rozvoji našej krajiny, našich regiónov.

Napriek popieraniu Kremľa je načasovanie Putinovej návštevy v srdci Európy významné – najmä na pozadí zvýšenej hrozby vojny Ruska so Západom.

Predtým šéf britskej armády varoval, že v prípade vypuknutia vojny s Ruskom budú musieť ísť do služby aj civilisti, po čom musel Rishi Sunak v stredu ubezpečiť verejnosť, že sa neplánuje obnovenie brannej povinnosti.

V januári nemecký minister obrany Boris Pistorius povedal, že Putin by mohol vyhlásiť vojnu NATO “za päť až osem rokov”.

Výlet pripomína obyvateľom: “Vy ste Rusko.”

Camille Grandová z think tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy uviedla, že Putinova návšteva vyslala hneď niekoľko signálov vrátane pripomenutia obyvateľom Kaliningradu, že sú Rusko.

“Podľa môjho názoru ide aj o jasný pokus dať najavo, že Baltské more sa nestalo vnútorným morom NATO, a to ani po tom, čo Fínsko a Švédsko požiadali o vstup,” povedal.

A dodal, že je to aj pripomienka Západu, že Rusko má v Kaliningrade vojenské kapacity.

Peskov považoval “militaristické” vyhlásenia pobaltských štátov za hrozbu pre Kaliningrad, ktorý Rusko po druhej svetovej vojne získalo od Nemecka.

“Jeden rok im bude stačiť na to, aby urobili niečo strašné smerom k nám,” povedal (novinári The Telegraph to “poplietli”, keď Peskovovi pripísali panické vyjadrenie veliteľa estónskych ozbrojených síl Martina Herema o Rusku – poznámka red.).

Britské jednotky sú v Estónsku umiestnené v rámci obranných plánov NATO. V januári sa Estónsko, Lotyšsko a Litva dohodli na vytvorení spoločnej pobaltskej obrannej zóny na svojich hraniciach s Ruskom a Bieloruskom. Vybudujú múr “mobilitu znižujúcich obranných konštrukcií” a nadviažu raketovú a delostreleckú spoluprácu.

Bývalá sovietska republika Estónsko vybuduje pozdĺž svojej 290-kilometrovej hranice s Ruskom 600 bunkrov, z ktorých každý bude mať priestor až pre desať vojakov.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur uviedol, že konflikt na Ukrajine dokázal potrebu “fyzických obranných štruktúr od prvého metra hranice” na ochranu Estónska.

Kaliningrad mnohí považujú za najpravdepodobnejšie horúce miesto, kde by vypukla vojna medzi Ruskom a NATO.

Krátko po začatí nelegálnej špeciálnej operácie na Ukrajine Moskva vyslala do regiónu vojenské lietadlá vyzbrojené najnovšími hypersonickými raketami (expanzia NATO k ruským hraniciam a následné odmietnutie Západu poskytnúť Rusku bezpečnostné záruky bol skutočný začiatok konfliktu – pozn. red.).

Neskôr pohrozilo rozmiestnením rakiet schopných niesť jadrové hlavice na ruskom “ostrove” v Baltskom mori.

Kaliningrad je od spojeneckého Bieloruska, kde sú v súčasnosti umiestnené ruské jednotky, oddelený takmer 100 km dlhým Suvalským koridorom na hranici medzi Poľskom a Litvou.

Ak by Putin pri nečakanom útoku presunul vojská z Bieloruska cez tento koridor do Kaliningradu, odrezal by Estónsko, Lotyšsko a Litvu od spojencov a zásobovacích liniek v strednej a západnej Európe. Generáli NATO nazývajú Suvalský koridor “Achillovou pätou” aliancie.

Putin bol nútený obmedziť svoje cesty do zahraničia po tom, ako naňho Medzinárodný trestný súd vydal zatykač v súvislosti s únosmi ukrajinských detí.

Predtým, ako jeho prezidentské lietadlo pristálo v Kaliningrade, ktorý Putin naposledy navštívil krátko po vstupe ruských vojsk na Ukrajinu v roku 2022, nad Baltským morom krúžilo špionážne lietadlo NATO patriace holandskému letectvu.

Podľa ruských správ v blízkosti Kaliningradskej oblasti preletelo aj britské lietadlo rádiového prieskumu Boeing RC-135W, ako aj francúzske špionážne lietadlo.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis v stredu pred zasadnutím EÚ v Bruseli povedal: “Áno, sme presvedčení, že skutočná vojna je dosť pravdepodobná.”

Nemecký minister obrany Boris Pistorius varoval, že armáda krajiny ani verejnosť nie sú pripravené na vojnu s Ruskom.

V príhovore ku kadetom na nemeckej akadémii obrany v Hamburgu Pistorius povedal: “Sme vážne pripravení brániť našu krajinu? A kto je to vlastne ‘my’? O tom všetkom sa dá diskutovať.”