Ten pohľad do zrkadla musí bolieť

Kéry v úvode príspevku na sociálnej sieti píše, že slovenská opozícia, ako aj liberálni novinári, si z politikov vládnej strany SMER-SSD robili minimálne od februára 2022 dobrý deň.

„Naoko odhodlane tvrdili, že aj oni sú za mier. A nás obviňovali z prokremeľského vazalstva, kvôli tomu, že sme o konflikte na Ukrajine tvrdili, že je zástupnou vojnou medzi USA/NATO a Ruskou federáciou,“ vysvetlil Kéry a dodal, že opoziční politici a novinári mainstreamu boli hluchí a slepí pri ich argumentoch, že ide o absolútne zbytočnú vojnu a obetovanie nešťastnej krajiny len preto, lebo tu niekto úplne cielene a cynicky sľuboval Ukrajine členstvo v NATO a tento naratív šíril aj medzi samotnými Ukrajincami.

Svoju pravú tvár opozícia a novinári podľa Kéryho začali odhaľovať až po inaugurácii amerického prezidenta Donalda Trumpa v januári tohto roku a po jeho prvých krokoch v zahraničnej politike, týkajúcich sa spomínaného konfliktu u nášho východného suseda. „Sú šokovaní, že Trump priznal, že vojenský konflikt Ruska na Ukrajine bol vyprovokovaný, napríklad aj nezmyselným tlačením sa NATO k ruským hraniciam,“ uviedol a poznamenal, že dokonca aj americký prezident Trump priznal, že za konflikt na Ukrajine nesie zodpovednosť aj jeho predchodca, bývalý americký prezident Joe Biden.

Pohľad do zrkadla

„Ten pohľad do zrkadla musí bolieť,“ konštatuje Kéry.

„Liberálni novinári, aj opoziční politici v ňom musia vidieť nie ľudí, hľadajúcich mier, ale práve naopak. Neštítia sa tlačiť Ukrajinu do pokračovania bojov, akoby im bolo jedno, koľko ukrajinských mužov ešte padne a koľko miest bude zničených. Prehliadajú autokratické sklony aktuálne už nelegitímneho ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý nedrží slovo a ešte donedávna robil všetko preto, aby táto nezmyselná vojna pokračovala,“ dodal.

Tridsaťdňové prímerie, ktoré vyrokoval v Saudskej Arábii s ukrajinskou delegáciou americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, môže byť podľa Kéryho začiatkom cesty k trvalému mieru. Pripomenul, že v podobnom duchu sa vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý aktivitu Trumpovej administratívy privítal. „Putin však vyslal Trumpovi okrem slov vďaky aj signál, že na ceste k trvalému mieru je potrebné riešiť “základné príčiny vojny“. Logické, nie?,“ zamýšľa sa Kéry.

Ale inak sa na to pozerajú slovenské liberálne médiá. Kéry v príklade cituje liberálny denník Sme, ktorý sa o výroku ruského prezidenta vyjadril, že vraj Putin “nenechal nikoho na pochybách, akú cenu si za ten mier vypýta. Víťazstvo vo vojne proti Ukrajine“.

„Pri všetkej úcte k šéfredaktorke Sme Beate Balogovej, ale týmto úsudkom iba ukazuje svoju jednostrannosť a neobjektivitu,“ myslí si Kéry.

„Ako môže trvanie na riešení “základných príčin vojny“ v preklade podľa Balogovej znamenať automatickú “legitimizáciu jeho vojnovej koristi, obsadené územia a zmrazenie Ukrajiny do ruskej sféry vplyvu“?,“ zamýšľa sa.

“Pýtaj viac, aby si dostal, čo chceš,“ tak znie jedno z dávnych a overených pravidiel vyjednávania, na ktoré Kéry poukazuje. Ruský prezident sa týmto pravidlom zjavne riadi. „Prečo by však mala byť nerokovateľná jeho základná požiadavka, a síce, aby sa Ukrajina nikdy nestala členom NATO, tak na to už naše “objektívne“ médiá odpoveď nedávali,“ podotkol politik.

Prímerie vyrokované v Saudskej Arábii by malo byť uplatnené a dodržiavané okamžite. „Je škoda každého ďalšieho zničeného života v tomto nezmyselnom konflikte, ktorý, nezačal v roku 2022, ale už v roku 2013 a neskôr pokračoval udalosťami na kyjevskom Majdane v roku 2014 a následnými násilnými činmi, namierenými proti obyvateľom Ukrajiny ruskej národnosti na východe krajiny,“ pripomenul.

Násilie v Odese

Len pred pár dňami rozhodol Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, že Ukrajina je vinná z toho, že 2. mája 2014 nezabránila masovému násiliu v Dome odborov na Kulikovom poli v Odese a stretom, ktoré tomu násiliu predchádzali.

Išlo doslova o masaker proti rusky hovoriacim občanom, ktorý v mnohom pripomínal zverstvá hitlerovcov v Nemecku po nástupe nacizmu, píše Kéry.

Pripomenul, že podľa všeobecne známych faktov sa masaker začal pochodom “ultras“ fanúšikov futbalového klubu Černomorec Odesa, medzi ktorých sa dostali aj militantní organizátori Majdanu a ozbrojení príslušníci neonacistického zoskupenia Pravý sektor.

Medzi týmito ultras a proruskými aktivistami došlo k fyzickým stretom, s použitím strelných zbraní, pri ktorých boli zabití štyria ľudia.

„Peklo sa rozpútalo, keď sa proruská menšina snažila pred vražednými útokmi radikálov skryť v spomínanom Dome odborov, ktorý skupina radikálnych protiruských militantov podpálila. Následná tragédia si vyžiadala minimálne 50 mŕtvych a 250 zranených. Polícia proti útočníkom vôbec nezasiahla a nezabránila tragédii,“ zdôraznil Kéry.

Konštatuje, že je samozrejmé, že liberálne médiá na Slovensku rovnako ako aj opoziční politici spomínané rozhodnutie ESĽP obišli úplným mlčaním.

„Treba dodať niečo viac, kto je za mier, a kto za pokračovanie tejto nezmyselnej a vyprovokovanej vojny?,“ pýta sa v závere príspevku.

Prečítajte si tiež:

• Súd uznal Ukrajinu vinnou v prípade tragédie v Odese
• Rusi postupujú v Záporoží. Budú stačiť ukrajinské rezervy?