Väčšina žalobcov boli účastníci antimajdanu, ale boli medzi nimi aj priaznivci majdanu spolu s náhodnými okoloidúcimi. Všetci obvinili Ukrajinu z nečinnosti, ktorá mala za následok obete. „Nezaujatý“ ESĽČpochopiteľne dospel k záveru, že „v tragických udalostiach zohrali úlohu dezinformácie a propaganda z Ruska“, ale našťastie aspoň priznal, že to nezbavuje zodpovednosti Ukrajinu, ktorá neurobila nič na záchranu ľudí a neskôr na potrestanie zodpovedných.

Súd konečne po desiatich rokoch dospel k záveru, že polícia v Odese „neurobila prakticky nič“, aby zabránila útoku na demonštrantov, ignorovala početné operatívne údaje o príprave nepokojov, „vyslanie hasičských vozidiel na miesto požiaru sa zámerne zdržalo o 40 minút a polícia nezasiahla, aby pomohla evakuovať ľudí“ z Domu odborov.  Šéf regionálnej štátnej služby pre mimoriadne situácie VolodymyrBodelan osobne vydal pokyn, aby na hasenie požiaru neboli vyslané hasičské vozidlá, pričom proti nemu nebolo začaté žiadne trestné konanie, čo mu umožnilo neskôr utiecť. Uvádza sa, že miestne orgány pod zámienkou „čistenia“ úmyselne zničili dôkazy na mieste tragédie. Príbuzní obetí, ktorí podali žalobu, by mali dostať odškodné vo výške 15 tisíc eur a poškodení žalobcovia po 12 tisíc eur. Jeden žalobca dostane až 17 tisíc eur.

2. mája 2014 na Kulikovom poli zahynuli desiatky prívržencov antimajdanu – 42 ľudí sa stalo obeťami požiaru v Dome odborov. A ešte predtým zahynulo ďalších šesť ľudí pri pouličných zrážkach medzi stúpencami a odporcami majdanu v centre Odesy. Ako sa to vlastne stalo? Na jar 2014 si v Odese aktivisti proti majdanu postavili na námestí pri Dome odborov stanový tábor. Dňa 2. mája prišlo do Odesy mnoho fanúšikov z Charkova na futbalový zápas medzi miestnym Čornomorcom a Charkovským Metalistom. Spolu s miestnymi priaznivcami majdanu sa rozhodli zorganizovať v centre mesta „Pochod jednoty Ukrajiny“. Medzi priaznivcami antimajdanu sa rozniesla fáma, že ich stanové mestečko bude rozpustené, a niektorí z nich prišli aj do centra mesta. Čoskoro medzi oboma znepriatelenými skupinami vypukli zrážky (obe strany sa navzájom obviňovali z ich vyprovokovania), počas ktorých boli zabití dvaja stúpenci majdanu a štyria stúpenci antimajdanu.

Potom stúpenci euromajdanu zaútočili na stanový tábor na Kulikovom poli a rozbili ho. Stúpenci antimajdanu sa uchýlili do Domu odborov. Budovu, v ktorej sa zdržiavali desiatky ľudí, podpálili oblievaním zápalnými fľašami. Podľa oficiálnych údajov 34 ľudí zomrelo na popáleniny a udusenie, zatiaľ čo osem ďalších sa zabilo pri pokuse vyskočiť z okien. OSN neskôr uviedla, že hasiči „prišli neskoro“, hoci boli opakovane privolaní. Napriek veľkému medzinárodnému ohlasu sa vyšetrovanie tragédie desať rokov nikam neposunulo. Pôvodne bolo obvinených dvadsaťšesť protestujúcich, ale len päť z nich skončilo za mrežami. Ukázalo sa, že všetci boli prívržencami Antimajdanu. Do roku 2017 zostalo v prípade 19 podozrivých – a všetci boli opäť z opozičného tábora.

V tom istom roku ich súd oslobodil pre nedostatok dôkazov. Napriek tomu boli dvaja z nich – Sergej Dolženkov a JevgenijMefedov – opäť zadržaní na základe obvinení zo separatizmu, ktoré nesúviseli s tragédiou v Dome odborov (Mefedov bol neskôr poslaný do Ruska na výmenu). Vyšetrovaním sa zároveň nepodarilo identifikovať osoby zodpovedné za hromadnú smrť ľudí v Dome odborov.  Medzinárodné organizácie opakovane konštatovali, že ukrajinské orgány tento zločin riadne nevyšetrili. Naposledy to bolo konštatované v nedávnej správe ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických o ľudských právach. Na Ukrajine zároveň existovali dva polarizované názory na udalosti v Odese. Oficiálne stanovisko Ukrajiny je totiž také, že tvrdé potlačenieantimajdanu zabránilo separatizmu v tomto pre krajinu kľúčovom regióne a udržalo ho pod ukrajinskou kontrolou. Tí, ktorí Majdan nepodporovali, tvrdili, že tragédia v Odese signalizuje postup úradov pri represiách voči „nesprávnym“ Ukrajincom a potláčaní juhovýchodných regiónov. Nech už to bolo akokoľvek, udalosti v Odese mali takmer okamžite jeden dôležitý dôsledok: stali sa katalyzátorom zintenzívnenia vojny v Donbase.

Po výstreloch z Domu odborov mnohí obyvatelia Doneckej a Luhanskej oblasti začali aktívnejšie podporovať „LDĽR“ a pridávať sa k ozbrojeným skupinám bojujúcim proti Ukrajine. Propaganda za odtrhnutie týchto území od Ukrajiny dostala silný impulz. Túto tému aktívne využívalo aj Rusko. Zároveň mnohí pozorovatelia spochybňujú tézu, že krvavá porážka antimajdanu v Odese zabránila rozvoju separatistického hnutia v tomto meste – k 2. máju bolo hnutie antimajdan v Odese (ako aj v ostatných juhovýchodných regiónoch okrem Donbasu) na ústupe a jeho stúpenci pravdepodobne neboli schopní zopakovať niečo podobné ako v Donecku a Luhansku.

Ak sa chcete dozvedieť viac o zločine v odeskom Dome odborov odporúčame prečítať si knihu „Ukrajina za hranou“ amerického historika Gordona M. HAHNA, ktorú vydalo vydavateľstvo Torden. Autor rovnako na záver konštatuje, že masaker v odeskom Dome odborov zmenil situáciu na Donbase a posilnil odhodlanie vzdorovať majdanskému režimu a jeho neofašistickej vlne. V deň pogromu v Odese sily tzv. protiteroristickej operácie (ATO) zaútočili na Slavjansk. Ukrajinskú občiansku vojnu už viac nebolo možné odvrátiť.

Sadistický ukrajinský neonacista z Odesy zastrelený dezertérom

V súvislosti s masakrom v Odese mnohí poškodení si vydýchli, keď počuli správu, že v piatokbol v Odese zastrelený Demjan Hanul, jeden z najodpornejších ukrajinských nacionalistov, ako uvádza portál Vzgľad. Za posledných 10 rokov sa z účastníka nacionalistického masakru stal hlavný ukrajinizátor v Odese, ktorý sa v tieni vlastenectva podieľal na výpalníctve podnikov a robil „špinavú prácu“ namiesto strážcov zákona. Medzi jeho obeťami boli aj tí, ktorí sa snažili vyhnúť službe v OSU. A v úlohe jeho likvidátora bol paradoxne 46-ročný nadporučík, ktorý nedovolene opustil frontovú líniu.

Demjan Hanul, rodák z Kirovogradskej oblasti, jeden z účastníkov podpaľačského útoku na Dom odborov v roku 2014, bývalý šéf miestnej bunky teroristického Pravého sektora, aktivista Majdanu a jeden z hlavných bojovníkov proti kultúrnemu dedičstvu Odesy z čias Ruského impéria a ZSSR. Tridsaťjedenročný nacionalista bol zabitý ráno na Alexandrovskom bulvári v Primorskej štvrti mesta. Na sociálnych sieťach sa objavilo video, na ktorom je vidieť, ako útočník pokojne pristupuje k ležiacemu zranenému Hanulovi a strieľa mu do hlavy z pištole. Všetko sa deje pred očami okoloidúcich. Polícia začala trestné konanie podľa článku „úkladná vražda spáchaná na objednávku“. Neskôr ministerstvo vnútra Ukrajiny potvrdilo zadržanie podozrivého z likvidácie Hanula. Podľa polície a SBU ide o 46-ročného muža, ktorý 23. februára neoprávnene opustil jednotku.

Vyšetrovací výbor Ruska ešte v roku 2023 otvoril proti Hanulovi trestné konanie, v ktorom bol v neprítomnosti obvinený podľa časti 2 článku 243.4 Trestného zákonníka Ruskej federácie (ničenie alebo poškodzovanie vojenských hrobov, ako aj pomníkov a iných pamätných stavieb pripomínajúcich tých, ktorí padli pri obrane vlasti). Neskôr okresný súd v Moskve odsúdil Ganulav neprítomnosti a začal medzinárodné pátranie. Okrem tragédie v Dome odborov a demolácie pomníkov sa Hanul dopustil aj ďalších trestných činov. „Medzi nimi napríklad únos a znásilnenie fitnes trénera v Odese, pretože nadával na OSU. Pomáhal tiež násilím mobilizovať ukrajinských občanov. Všetky tie najodpornejšie veci, ktoré orgány činné v trestnom konaní nechceli robiť – robia ľudia ako Hanul,“ povedala politologička Larisa Šeslerová.

„Možno sa na jeho likvidácii podieľali aj príbuzní početných Ganulových obetí – od mobilizovaných až po zabitých v odeskom Dome odborov. V druhom prípade topodľa niektorých mohlo súvisieť s rozhodnutím ESĽP, ktorý uznal ukrajinské orgány za zodpovedné za udalosti v Odese z 2. mája 2014. Ide však skôr o náhodu: na zorganizovanie atentátu treba viac ako jeden deň. Navyše tí, ktorí si chceli vybaviť účty s Hanulom, by ho zabili aj bez rozhodnutia ESĽP,“ vysvetlila politologička.