“Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR urobí všetko pre to, aby tieto peniaze neprepadli, ale boli použité na dekarbonizačné či iné zmysluplné environmentálne projekty,” deklarovalo. Taraba tvrdí, že niektoré projekty dokončia, aby zachránili financie pred ich prepadnutím. “Tam, kde je to možné, vstupujeme do rokovaní a podporujeme zmysluplné projekty, ktoré napríklad pomôžu Slovensku pripraviť sa na veľké vody či manažment priehrad,” podotkol.

Slovensko tiež podľa MŽP potrebuje naštartovať hospodársky rozvoj, ktorý bude rešpektovať európsku envirolegislatívu. Taraba však odmieta uplatňovanie prísnejších pravidiel, ako vyžaduje legislatíva Európskej únie, tzv. goldplating, ktorý sa v súčasnosti deje aj v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). “Navrhovaná zmena EIA má za cieľ vrátiť Slovensko medzi civilizované štáty, kde každý, kto požiada o povolenie, vie, čo sa od neho požaduje a v akom horizonte povolenie získa,” povedal minister.

Zároveň poukazuje na to, že pôvodný zákon o krajinnom plánovaní dala do plánu obnovy predchádzajúca vláda. Je podľa neho výmyslom a diktátom, čo môžu či nemôžu samosprávy robiť na svojom území. “Zákon sme preto upravili tak, aby boli splnené podmienky a nebol prekážkou na vyplatenie peňazí z plánu obnovy,” povedal Taraba.

Klimatická koalícia v pondelok upozornila, že MŽP bolo vo februárovom aj májovom vládnom hodnotení plánu obnovy najhoršou inštitúciou v počte nesplnených a omeškaných úloh. Vyzvala ministra, aby začal skutočne pracovať na jeho plnení. Slovensko podľa koalície pol roka čaká na schválenie miliardy eur vo štvrtej platbe plánu obnovy.

Hnutie Igora Matoviča: MŽP si na čele s Tarabom neplní svoje domáce úlohy

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR si na čele s Tomášom Tarabom (nominant SNS) neplní svoje domáce úlohy. Svoju neschopnosť viesť rezort efektívne, chcú zakryť skráteným legislatívnym konaním k zákonu o krajinnom plánovaní. Ten je potrebný na splnenie míľnika a načerpanie stoviek miliónov eur z plánu obnovy v piatej žiadosti o platbu. TASR o tom informovalo opozičné hnutie Igora Matoviča.

“Rezort s ním už mešká viac ako pol roka. Namiesto kvalitného zákona a splnenia termínu minister Taraba prináša len ďalšiu reguláciu pre ľudí a to ešte s meškaním, ktoré vidí celá Európska komisia. Zákon o krajinnom plánovaní bude slúžiť len na plány, ktorých väčšina skončí v šuplíkoch,” skonštatovalo hnutie Slovensko.

Európa podľa hnutia podáva SR ruku s plným mešcom a Taraba hovorí o tom, ako by plán obnovy urobil inak. “Akokoľvek by to chcel robiť, zatiaľ jeho výsledky hovoria o tom, že robí veľmi málo a nestíha ani základné priority rezortu,” uviedol poslanec za hnutie Slovensko Rastislav Krátky. Doplnil, že v prípade hodnotenia plnenia úloh MŽP v rámci plánu obnovy ide o “červené more”.

Hnutie zároveň poukazuje na to, že vláda je rekordérom v urýchlenom schvaľovaní zákonov. Kým priemer zrýchleného schvaľovania zákonov je od roku 2006 približne päť až šesť zákonov ročne, táto vláda za osem mesiacov priniesla 35 legislatívnych návrhov. “Podľa môjho názoru z 35 návrhov, ktoré už priniesla, 24 z nich nespĺňalo ani základné predpoklady na takéto rýchle schvaľovanie zákonov tak, ako to vyžaduje rokovací poriadok Národnej rady SR,” povedal Krátky.

Taraba: SR v Rade EÚ presadilo svoje záujmy pri ochrane medveďov

Slovensko presadilo vlastné záujmy pri zákone o obnove prírody a v oblasti ochrany medveďov. Po zasadnutí Rady EÚ pre životné prostredie v Luxemburgu to v pondelok uviedol slovenský minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS), informuje TASR podľa tlačového vyhlásenia komunikačného odboru Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

Taraba po stretnutí informoval, že Európska komisia uznala nový slovenský zákon o eliminácii medveďov za kompatibilný s európskou legislatívou. “Zároveň finálne znenie zákona o obnove prírody vytvára pre Slovensko priestor, že získame významné finančné zdroje na obnovu priemyselne zamorených lokalít napríklad na východe Slovenska v okolí Chemka Strážske,” uviedol šéf slovenského rezortu životného prostredia.

O prijatí zákona rozhodlo Slovensko svojím hlasom spoločne s Rakúskom. “Jasne som deklaroval, že Slovensko podporí len znenie zákona, ktorý bude garantovať významnú flexibilitu na lokálnej úrovni a nebude mať dosah na poľnohospodárstvo,” uviedol Taraba.

Podľa ministra Slovensko už dnes plní požiadavky obsiahnuté v zákone o ochrane prírody týkajúce sa ochrany 20 percent plochy územia. Zákon tak bude mať pre SR len finančne pozitívne dôsledky. Nadobudnuté financie pritom bude možné využiť podľa Tarabu napríklad v prospech dekontaminácie problémových častí slovenského územia.

Slovensko podľa Tarabu dalo zároveň jasne najavo, že aj otázka regulácie medveďa predstavuje v slovenskom kontexte neraz nielen otázku bezpečnosti ľudí, ale aj prvok ochrany biodiverzity.

Podľa MŽP Slovensko tiež ocenilo vyváženú a korektnú komunikáciu s Európskou komisiou v oboch otázkach a v danej komunikácii plánuje pokračovať.