Systém mobilných leteckých základní DABS: s najväčšou pravdepodobnosťou to je to, čo čaká naše vojenské letiská

Bratislava 28. januára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP)

Prázdna vidiecka letištná plocha s pár budovami a pár desiatkami strážcov. Na ďalší deň zahučí stovka obrovských vojenských lietadiel a odrazu tam je ľudské mravenisko plné vojenskej techniky. Toto bude budúcnosť Kuchyne a Sliača?

Systém mobilných leteckých základní (Deployable Air Base System – DABS) je „stavebnica“ amerických ozbrojených síl, poskladaná do štandardných prepravných kontajnerov, ktoré je možné v krátkom čase naložiť do transportných lietadiel C-17 Globemaster III, prepraviť na ľubovoľné miesto, kde je k dispozícii vhodná pristávacia plocha a tam z nich doslova za pár hodín postaviť plnohodnotnú leteckú základňu.

DABS bol primárne vyvinutý a určený na to, aby umožnil americkým leteckým silám expandovať z tradičných amerických „mega“ leteckých základní v západnej Európe na letecké základne v „priateľskej východnej Európe“, kde USA nemajú stálu prítomnosť. Inými slovami, až takmer na hranice Ruska. Ďalším účelom je uchovať akcieschopnosť letectva po odvetnom ruskom údere, ktorý zničí všeobecne známe veľké vojenské letiská v západnej Európe, ale podľa kalkulácií amerických stratégov by nemusel stihnúť zničiť všetky menšie mestské letiská v krajinách východoeurópskych priateľov USA, na ktorých by boli umiestnené DABS základne. Tie by dokonca mohli byť postavené aj na rovných úsekoch diaľnic. V roku 2016 napríklad americké letectvo so strojmi A-10 Warthog nacvičovalo vzlety a pristátia z úseku diaľnice v Estónsku.

Systém má široké možnosti, ako základňu dynamicky meniť, upravovať, či rozširovať. Jednotlivé moduly sú rôzne kombinovateľné a zahŕňajú všetko potrebné, čo taká základňa môže potrebovať na zabezpečenie bojovej leteckej prevádzky a vytvorenie vzdušnej prevahy. Preprava jednej kompletnej súpravy potrebuje asi sto letov lietadla C-17.

Súprava DABS na vytvorenie jednej základne obsahuje všetko možné: baraky a ich zariadenie a vybavenie, prenosné jedálne, cisternové vozidlá na palivo a palivové čerpadlá, palivové podporné zariadenia, vysokozdvižné vozíky, ľahké taktické vozidlá, hasičské autá, havarijné vozidlá, záchranné vozidlá a podporu zdravotníckych služieb, špecializované nemocničné stany, v ktorých môže expedičný zdravotnícky personál vykonať operáciu, lekárske vybavenie, stavebný materiál a vybavenie, ťažké vybavenie potrebné na stavbu a opravu rámp a pristávacích dráh, náhradné diely lietadiel, zásoby potrebné na realizáciu bojových letov na prvých 30 dní operácie…

Samotná súprava DABS neobsahuje zbrane, tie sa prepravujú samostatne, ale obsahuje napríklad zariadenia na manipuláciu s muníciou. A naozaj len úplne mimochodom spomeňme takú drobnosť, že štandardne obsahuje aj zariadenia pre bezpečnostné sily na potláčanie nepokojov. Hm… prečo vlastne? Proti komu?

Obstarávanie súprav sa začalo vo fiškálnom roku 2018. Vtedy sa v Poľsku konalo aj prvé cvičenie s jednou súpravou DABS ako test jeho praktickej použiteľnosti a odvtedy už bolo do európskych krajín dodaných viacero súprav. Podrobnosti o presnom počte alebo umiestnení súprav nie sú zverejnené, s odvolaním sa na obavy z prevádzkovej bezpečnosti. Pôvodný plán bol mať všetky súpravy na mieste do roku 2024, medzitým sa však časový harmonogram údajne dostal do sklzu.

Prečo o tom píšeme? Na to ste už iste prišli aj sami. Naši pravdovravní vládni predstavitelia nám totiž opakovane svätosväte prisahajú, že žiadne americké základne na Slovensku nebudú, a ani žiadne americké vojská. A naozaj, nebudú. Budú tu iba letiská strážené malou americkou posádkou, pripravenými zásobníkmi paliva, muničnými skladmi a ďalšími potrebnými zdrojmi. No uznajte, kto by to nazýval základňami a americkými vojskami?

Ani Američania nemajú zbytočné zdroje na to, aby v ďalekých neistých krajinách udržiavali veľké základne s množstvom síl a personálu – to by bolo zbytočne drahé a neefektívne. Majú to vymyslené lepšie: keď bude treba, priletí sto obrovských leteckých transportérov, vyložia „krabice“ a na druhý deň môžu lietať stíhačky s bombami smerom na východ. Dovtedy, kým si druhá strana nezmyslí na tú základňu poslať „holubicu mieru“, napríklad s jadrovou náložou. Ale čo tam po nejakom rádioaktívnom kráteri, veď tam aj tak bolo len pár krabíc a vlastne to ani nebola základňa, no nie?

Všetci poznáme slovné spojenie „opiť niekoho rožkom“. Je to situácia, keď vás niekto prekabáti a ešte sa vám aj vysmieva do očí. Čo myslíte, čo treba v takom prípade urobiť? Čo by mali urobiť občania, keď ich niekto chce zatiahnuť do vražednej špinavej hry a ešte im do očí tvrdí, že to tak nie je? Napoviem vám: Praha, rok 1618.

Ivan Lehotský