Dôchodkové prognózy: Vkladáme peniaze do systému, ktorému nedôverujeme

Najnovší európsky prieskum ukazuje, že obyvatelia členských štátov EÚ vkladajú svoje peniaze do systému, ktorému nedôverujú. Kým na Slovensku kolujú dokumenty s personalizovanou dôchodkovou prognózou (I. a II. pilier v troch možných scenároch) pre asi 3.5 milióna občanov, obyvatelia niektorých krajín podľa všetkého ani netušia, čo v budúcnosti môžu od štátu čakať.

(Ne)znalosť systému

Prieskumu Voices for Choices 2026 sa zúčastnilo 2000 respondentov vo veku 18-35 rokov z Dánska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Španielska. Najslabšiu znalosť národného penzijného systému preukázali Dáni (34%), naopak Španieli a Taliani majú dobrú znalosť na základe odpovedí 23% opýtaných. Stále je to však nízke číslo, ako keby ich nezaujímala vzdialenejšia budúcnosť. Dokonca sa našlo spolu 9% respondentov, ktorí nemajú záujem vôbec prispievať do dôchodkového systému. Štýlom „po nás potopa.“

A zvyšok? Majú obavy, či to bude stačiť. Iba 17% verí, že áno, kým 43% sa obáva, že nie (z Poliakov tomu neverí 19%). Záver štúdie teda znie tak, že pracujúci Európania investujú do systému, ktorému nedôverujú. 40% opýtaných potom hovorí, že sú ochotní v mene pozitívnej reformy znášať aj ťažké politické rozhodnutia.

Porovnanie SR – Rakúsko

Dôchodkový vek na Slovensku je pohyblivý v závislosti od niekoľkých faktorov (priemerná dĺžka života, výchova detí a pod.), aktuálne nastavený na 64 rokov. Momentálne je priemerný dôchodok niečo nad 700 eur, pričom sa počíta s valorizáciou 3.7%. Minimálny dôchodok je potom 412€ pri aspoň tridsiatich odpracovaných rokoch.

Porovnanie s Rakúskom: tam sa v roku 2024 pohyboval priemerný dôchodok v hrubom okolo čísla 2300€ u mužov a u žien o stovky eur menej, vzhľadom na prerušenie pracovného procesu počas materských dovoleniek.

Rakúsko patrí k najštedrejším odmenovateľom staršej generácie, pričom disponuje aj 13. aj 14. dôchodkom (podobne Maďarsko).

U nás idú na 13. dôchodok stovky miliónov eur ročne, čo je z pohľadu opozície pri demografickom vývoji a konsolidačných ťažkostiach neudržateľný stav. Téma jeho rušenia sa pri súčasnej vláde určite otvárať nebude, pretože ide o jeden z jej volebných „ťahúňov” – je doslova nedotknuteľný, ako povedal premiér. HLAS zasa pohrozil v prípade otvárania témy odchodom z koalície, keď Tibor Gašpar (SMER) naznačil, že ide o značne problémový výdavok z hľadiska štátneho rozpočtu.

Je otázne, či sa do budúcna nezačne minimálne uvažovať o úprave systému ich vyplácania (napr. zadresnenie namiesto plošného modelu). Podľa prieskumu verejnej mienky je za nejakú formu úpravy 55% opýtaných Slovákov (úplné zrušenie preferuje 12,6% ľudí).

Podľa meraní OECD pritom najviac zaťažuje dôchodkový systém verejné financie v Grécku a Taliansku – stojí 16% HDP. Viete, odborníci radia odkladať si na starobu z vlastných zdrojov napríklad do investičných fondov a dlhodobým výhľadom, lenže ako, keď mnohí z nás žijú z mesiaca na mesiac?

Nakoniec ešte budeme môcť byť radi, že aspoň nemáme (na rozdiel od susedov v Rakúsku) dôchodky zdaňované…

(Prehľad štátnych dôchodkov v rámci EU nájdete napríklad TU)