Za útokmi vidí viacero možných motívov naraz. Jedným je konkurenčný boj, keďže jej YouTube rozhovory majú násobne vyššiu sledovanosť, ako mainstreamové weby, pričom k nej čoraz častejšie chodia aj opoziční politici. A je tu aj dobre známy dvojaký meter. Kovačič-Hanzelová sa roky prezentuje ako bojovníčka proti šikane žien na internete, no keď nenávisť smeruje na niekoho z inej opačnej strany – či už mediálnej alebo politickej – tak mlčí. A to, čo Šramovej vyčíta – teda napríklad exkluzívny prístup k politikom, či „nekritické“ rozhovory – sama robí.

V rozhovore pre Hlavné správny ale Šramová ponúka aj širší politický kontext. PS podľa nej po prehre vo voľbách dospelo k záveru, že alternatívne médiá pomohli koalícii vyhrať, a odvtedy ich systematicky atakuje. Útok na seba teda považuje za súčasť tejto diskreditačnej kampane. A nie náhodou prichádza práve v čase, keď preferencie PS klesajú a kauza Šimečkovej mamy naberá na obrátkach.

Pred niekoľkými dňami vyšiel v denníku SME článok Zuzany Kovačič-Hanzelovej, v ktorom sa vám venuje a ktorý odštartoval zaujímavú kauzu. Povedzte nám o tom viac.

Myslím, že to bolo 19.5. Bol o mne zverejnený článok na online denníka Sme, ktorý písala Zuzana Kovačič-Hanzelová. Gro toho článku je, že mám dohody na ministerstvách a štátnych inštitúciách. Bola som tam hyperbolizovaná a prepájaná, že ako súvisí táto moja práca s tým, že robím rozhovory s politikmi, že mám k nim exkluzívny prístup, a že chodím s premiérom na služobné cesty.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Bolo to také skratkovité, a vyvolalo to obrovskú reakciu, z čoho som ostala sama prekvapená. Lebo samotné informácie v tom článku, však to nie je nič tajné, a ja sa za to, že robím pre tie inštitúcie, nehanbím. Je to odborná, kvalifikovaná robota. Máme digitálne platformy, ktoré vieme ponúknuť. Vy sám viete, že v dnešnej dobe to už nie je len o tlačových správach, ale to PR – alebo vlastne to informovanie – sa posunulo niekde úplne inde.

Ale spustilo to vlnu nenávisti a komentárov, kde mi chodili nadávky, vyhrážky, že vycuciavam štát, a tak ďalej. Pritom ja mám firmu a normálne platím dane, 20 rokov sa venujem PR marketingu. Hovorím dvoma svetovými jazykmi, robila som v korporáciách, v zahraničnej službe, v diplomacii, takže ma to trošku zarazilo.

A ja sama by som na to ani neprišla. Ale začali mi chodiť komentáre od známych a neznámych ľudí, že či som v poriadku a či sa nebojím. Že sa o mňa boja, že ma niekto zapichne a ponúkajú mi, že môžem u nich bývať, dajú mi kľúče od bytu, či od domu. Nabaľovalo sa to celý víkend, a začali chodiť aj výhražné správy. Žilo si to teda svojim životom, všetky tie nenávistné komentáre, a to ma celkom zarazilo. Pretože si pamätám, že keď Zuzana Kovačiča-Hanzelová robila v minulosti rozhovor s Marcelou Kosovou, vtedy ešte sudkyňou krajského súdu, tak tam bolo tiež veľa nenávistných komentárov, ale vtedy bola tá diskusia po 24 hodinách vypnutá.

V tomto prípade sa pod diskusiami objavili aj rôzne nicky s elaborátmi o mne, vyzeralo to na analytickú prácu s fulltextovými vyhľadávačmi. A ukázalo sa, že za nimi stoja osoby, ktoré sú nezvestné, prípadne osoby, ktoré už roky nežijú. Videla som tam aj prepojenia medzi tým, kto to všetko komentuje na Sme, aj v Pravde.

Nadobudla som pocit, že rodina Kovačičovcov je mnou posadnutá. V tomto článku novinárka vlastne len recyklovala informácie, ktoré zazneli v reportáži jej manžela na 360-ke, ktorý mal za 3 dni 600 tisíc zhliadnutí. Takže, celé mi to príde ako veľmi zaujímavé.

Spomínali ste aj vyhrážky. Je to až tak zlé, že ste museli požiadať o ochranu polície?

Áno. A išlo aj o to, že moje osobné údaje cirkulovali po internete, alebo voľne cirkulujú na rôznych stránkach v blogoch, čo už môže viesť aj k ich zneužitiu. Moja identita môže byť zneužitá, takže som pristúpila k tomu kroku a podala som trestné oznámenia na polícii.

V žiadnom prípade to nie je tak, že by som preháňala, alebo nariekala. Pri Jánovi Kuciakovi jeho údaje a bydlisko ani na internete zverejnené neboli, a vieme, ako tragicky to dopadlo. Boli tu aj iné útoky na novinárov a bola by som nerada, keby sa niečo také zopakovalo.

Ako sa k tomu postavili OČTK?

Chápali ma, keď si to prečítali, a evidentne situáciu sledujú. Trestné oznámenia boli prijaté a uvidíme, čo sa ďalej bude diať.

Zaujímavé na to celom je, že pani Kovačič-Hanzelová vám vyčíta veci, ktoré robí aj ona. Rozhovory s politikmi vo formáte jeden na jedného, vraj nekladiete hosťom kritické otázky, a podobne.

Áno, je to presne tak. Ja som dosť dobre neporozumela, čo mi vlastne vyčíta. Že mám exkluzívny prístup k politikom? Však tí politici chodia aj k nim. Oslovujem široké spektrum, a sú ľudia, ktorí neodpísali, alebo rozhovor odmietli. Áno, už ku mne začala chodiť aj opozícia, pretože ten výtlak je naozaj slušný, nejakých 28 miliónov videní za tri a pol roka.

Ale neporozumela som tomu, o čo jej vlastne išlo. Napríklad aj to, že chodím na služobné cesty s premiérom. Veď tam chodí aj ďalších 11 novinárov, televízie, kamery… S premiérom na služobné cesty nechodím len ja. Takže ani tomuto som úplne neporozumela.

Aj pán Bombic mal na krku obvinenia v zmysle, že útočil na pani Kovačič-Hanzelovú, a že zverejnil jej adresu. Niečo podobné sa teda teraz deje v opačnom garde, akurát, že Bombic bol za to niekoľko mesiacov v base.

To už musia vyhodnotiť orgány činné v trestnom konaní. Ale nejaké paralely tam určite budú. Ale podľa toho, ako to celé registrujem, tak pani Zuzana Kovačič-Hanzelová je veľká bojovníčka proti šikane žien na internete. Aj keď boli nejaké nenávistné komentáre voči prezidentke Čaputovej, tak sa jej veľmi zastávala. Ale teraz – v opačnom garde, keď sa útočí na niekoho z inej scény, ako to oni nazývajú – keď ma niekto iný názor, tak to už dezinformátor nie je.

Ani to sa mi nepáči, že nás automaticky nálepkujú ako provládny dezinformátor, dezinfluencer. Dezinfluencer je niekto, kto vás nabáda, aby ste niečo nekupovali. Neviem, kde prišli k tomuto názvu, pretože to absolútne nedáva zmysel. A tá hyperbolizácia a prepojenie, ako súvisí moja práca pre Ústredný kontrolný a skúšobný úrad s mojimi rozhovormi… Keď si pozrite mojich ostatných 20 rozhovorov, ani v jednom sa nevyskytuje vládny politik. Sú tam buď ľudia z mimoparlamentného, nepolitického spektra, alebo práve z opozičného spektra. Takže, zaznelo tam veľa neprávd.

V článku sa rozoberalo, že každý mesiac dostávate štedré výplaty od rôznych štátnych inštitúcií, vraj máte dohody na niekoľkých ministerstvách. Aká je pravda?

Áno, ale veď to vôbec nie je tajná informácia. Ja som na to hrdá a nerozumiem tomuto naratívu, prečo by mala byť práca pre štátnu inštitúciu vykresľovaná ako niečo nekalé, nezákonné, neetické. Však snáď chcem, aby tento štát nejak fungoval. A prečo by ľudia – ak sú pre inštitúciu, štát, alebo ministerstvo prínosom – nemohli mať niekoľko dohôd? Ja som bola v minulosti aj v štátnej správe a poznám veľa ľudí s 20-ročnými skúsenosťami, nerozumiem, čo je na tom zlé alebo protizákonné.

Máte pocit, že by za tým všetkým mohol byť aj konkurenčný boj? Sama ste spomenuli, že k vám začali chodiť už aj opoziční politici. Keď spravíte s niekým rozhovor vy, na YouTube to má desaťtisíce zhliadnutí. Keď majú rozhovor oni na svojom webe, pozrie si to možno pár tisíc ľudí.

Áno, myslím si, že môže v tom byť aj konkurenčný boj, nevylučujem to. Ale napríklad, moje rozhovory nie sú platené. Nie je to platená platforma, je to verejná platforma na YouTube a ja si myslím, že každý si môže vybrať, koho si zavolá, akého respondenta. A divák si môže vybrať, koho pozerá. Tak prečo to polarizovať?

A druhá vec, zaujímavá. Ten článok vyšiel najskôr v online verzii, a potom bol každú hodinu boostovaný na Facebookovej stránke a na YouTube. A na druhý deň vyšla obrovské titulka, že Šramová berie peniaze zo štátnych inštitúcií. Ale v tej zamknutej verzii online článku napríklad bolo povedané aj to, ako reagovali politici, keď za nimi bola Zuzana Kovačič-Hanzelová.

V neplatenej nebolo povedané, že bola na tlačovej konferencii Erika Tomáša a pýtala sa, prečo mám dohodu a on sa na ňu len pozeral a povedal, že nemám dohodu. Nebolo tam spomenuté, ako naháňala ešte na jeseň, v daždi, Richarda Rašiho, a pýtala sa ho na moju dohodu, na plný úväzok. A Raši jej povedal, že dohoda na plný úväzok neexistuje. Boris Kollár jej povedal, že boli to dobre investované peniaze, ktoré jeho strana investovala do spolupráce so mnou, pretože to malo výtlak. Alebo ako jej Milan Uhrík povedal – spýtajte sa Šimečkovej mamy. Čiže, prečo to bolo iba v platenej verzii článku?

Je tu ešte jeden zaujímavý moment. Vieme, že Aktuality, Sme, Denník N, atď, dostávajú dlhé roky peniaze od štátu prostredníctvom reklamy, zobrazovania informačných kampaní, a podobne. Ale za ostatné mesiace sa už istá časť týchto peňazí dostala aj do tzv. alternatívnych médií. Nie je za tým teda možno aj nejaká ich „boľačka“, že nedostávajú toľko, na koľko boli zvyknutí?

Áno, môže to súvisieť s tým konkurenčným bojom, o ktorom hovoríme. Vidíme, že mnoho článkov v týchto médiách je zamknutých. A keď si na Finstate pozrieme, aké majú čísla, tak napríklad Sme išlo dole.

A druhá vec je, že keď už teda riešime, ako sú novinári platení, a kto má aké dohody, tak prečo sa nerozprávame o Jakubovi Godovi, ktorý je aktuálne asistentom poslankyne Simony Petrík, a v minulosti bol poradcom Zuzany Čaputovej, a zároveň mal dohodu na ministerstve zdravotníctva, kde koordinoval očkovaciu kampaň? A ešte s ním mali rozhovor, že on robí osvetu. Čiže, keď to robia oni, tak je to osveta, keď to robíme my, tak je to protizákonná záležitosť.

S pribúdajúcim odstupom od uverejnenia toho článku, je už nenávistných komentárov menej alebo ani nie, a si to stále žije svojim životom?

Ani nie. Zaznamenala som vyjadrenie kolegu Zuzany Kovačič-Hanzelovej, Hodása, ktorý má Dezinfomaják a tiež ma veľmi často spomínal, že simulujem, bojím sa a podobné veci. Zo začiatku to teda nemalo taký spád, ako to nabralo po víkende.

Napokon ste sa teda rozhodli podať na polícii trestné oznámenie. Bolo to smerované na niekoho konkrétneho?

Je to na neznámeho páchateľa, za ohováranie, za kyberšikanu, je tam aj to zverejnenie osobných údajov, takže je to taký mix. Je to všeobecné trestné oznámenie, ktoré bude podliehať preskúmaniu polície, a je to rozpísané asi na 11-tich stranách.

Máte pocit, že sa niečoho nekalého dopustili aj dotknuté médiá?

Myslím si že určite. Pokiaľ niekto živí diskusiu alebo nezruší nenávistné komentáre, kde vám niekto praje smrť… Diskusia pod článkami, ale aj pod príspevkami, by mala byť moderovaná, či je o súkromnú osobu, alebo nejaký mediálny dom, alebo denník. Oni zodpovedajú za to, čo sa v tých diskusiách šíri.