Namiesto prorastových opatrení ďalšia daňová rana, podnikatelia varujú pred zdražovaním

Viceprezident RÚZ Jozef Špirko prirovnal prorastové opatrenia ku „Kolombovej žene“. „Všetci o nej hovoria, ale nik ju nevidel,“ povedal na tlačovej konferencii. Podľa neho vláda namiesto podpory ekonomiky pokračuje v politike zvyšovania daní a záťaže pre podnikateľov. RÚZ preto opakovane požaduje zrušenie transakčnej dane, zrušenie progresívnej sadzby dane z príjmov, prehodnotenie sadzieb DPH a zásadné zníženie byrokracie.

Podľa Špirka síce Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci so zamestnávateľmi pripravovalo balík opatrení na podporu ekonomiky, no z pôvodných návrhov zostalo len niekoľko čiastkových zmien. „Ich balík by som nazval len ako malý antibyrokratický balíček, ktorý síce poteší, ale výrazným spôsobom nenaštartuje ekonomiku,“ uviedol.

Najväčšiu kritiku podnikateľov vyvoláva pripravovaná zmena zdaňovania podnikateľských nehnuteľností. Návrh umožní obciam zavádzať osobitné sadzby dane pre objekty s predajnou plochou nad 500 štvorcových metrov, pričom pri obchodných centrách a retail parkoch bude rozhodujúca hranica 1 500 štvorcových metrov za celý objekt. Podľa RÚZ sa opatrenie v praxi nedotkne iba veľkých obchodných reťazcov, ale aj širokého spektra menších podnikateľov vrátane stavebnín, záhradných centier, predajní nábytku, hobby marketov, lekární, fitness centier či kaderníctiev.

Člen Prezídia RÚZ a prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík upozornil, že slovenské firmy už dnes platia dane z nehnuteľností výrazne vyššie než ich konkurenti v zahraničí. „Vláda hovorí o prorastových opatreniach, no realitou je opak toho, čo Slovensko potrebuje. Namiesto predvídateľného prostredia a znižovania daňovo-odvodovej záťaže parlament rokuje o ďalšom nečakanom zvyšovaní daní,“ skonštatoval Solík. Podľa neho návrh utlmí investície a v konečnom dôsledku sa premietne do vyšších cien pre spotrebiteľov.

RÚZ zároveň upozorňuje, že návrh zákona neobsahuje maximálny limit sadzby dane a viaceré jeho ustanovenia sú formulované nejasne. Sporná je už samotná definícia „predajnej plochy“. Nie je zrejmé, či sa do nej budú započítavať promo zóny, samoobslužné pokladne, čakacie priestory alebo ďalšie časti prevádzok. Podľa podnikateľov tak vznikne priestor na rozdielny výklad zákona v jednotlivých samosprávach, čo zvýši právnu neistotu aj administratívne náklady.

Člen Prezídia RÚZ a predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič upozornil, že väčšia predajná plocha automaticky neznamená silnejší alebo väčší podnik. „Veľkú plochu prirodzene potrebujú stavebniny, záhradné centrá, predajne nábytku či hobby markety. Návrh netrestá veľkých, ale často len tie podnikateľské modely, ktoré z povahy svojho sortimentu potrebujú viac priestoru,“ uviedol.

Osobitne problematické môžu byť podľa zamestnávateľov dôsledky pre obchodné centrá. Ak celý objekt presiahne zákonnú hranicu, vyššia sadzba dane sa automaticky dotkne všetkých prevádzok v budove vrátane malých rodinných firiem a živnostníkov, ktorí sami hranicu predajnej plochy vôbec neprekračujú. Vyššie dane sa následne môžu premietnuť do rastu nájomného.

Podľa RÚZ bude výsledkom nielen vyššia cenová hladina, ale aj nižšia investičná aktivita, slabšia konkurencia v maloobchode a zatváranie menej rentabilných prevádzok najmä na vidieku. Zamestnávatelia varujú aj pred prehlbovaním takzvaných potravinových púští, teda oblastí bez dostupných obchodov so základnými potravinami. Veľké mestské prevádzky totiž podľa nich často finančne držia pri živote menšie predajne v regiónoch. Ak štát zvýši ich daňové zaťaženie, môže to viesť k zatváraniu obchodov aj v obciach, ktoré samy dane nezvýšia.

RÚZ zároveň upozorňuje na možné ústavnoprávne riziká návrhu. Podľa zamestnávateľov môže byť odstránenie hornej hranice sadzby dane v rozpore s Ústavou SR, podľa ktorej možno dane ukladať iba na základe zákona. Ak zákon nestanoví žiadne mantinely, samosprávy získajú prakticky neobmedzenú právomoc určovať výšku dane.

Podnikatelia kritizujú aj samotný spôsob prijímania zmien. Upozorňujú, že paralelne už prebieha riadne legislatívne konanie Ministerstva financií SR k tomu istému zákonu, a preto považujú za nesystémové, aby sa zásadné zmeny daňového systému prijímali cez poslanecký návrh bez štandardného odborného procesu a analýz dopadov.

Špirko zároveň varoval, že Slovensko sa dostáva do čoraz vážnejšej ekonomickej situácie. „Slovensko stagnuje, v porovnaní s okolitými krajinami sa stalo investične nezaujímavou krajinou a mladí ľudia odchádzajú do zahraničia,“ uviedol. Podľa neho môže bez zásadných reforiem nastať okolo rokov 2033 až 2034 bod zlomu, keď by sa Slovensko mohlo dostať do problémov podobných tým, aké v minulosti zažilo Grécko. Dodal však, že „na grécku cestu sa môžeme dostať aj oveľa skôr, ak si súčasná alebo budúca vláda neuvedomí vážnosť situácie“.

Krajčovič pripomenul, že podnikatelia pôvodne očakávali opak. „Keď vláda hovorila, že prorastové opatrenia budú a dane sa zvyšovať nebudú, tešili sme sa. No prichádza pravý opak. Prorastové opatrenia chýbajú a daňová smršť pokračuje,“ povedal. Na margo pripomienok odborných inštitúcií a ministerstiev k návrhu zákona dodal stručne: „Napriek tomu karavána ide ďalej.“