Strategicky uprednostnia konflikt pred slušnosťou. Skutoční sabotéri slovenského zmieru sú konečne známi

Minulý týždeň absolvoval prezident Peter Pellegrini spoločný obed v prezidentskom paláci so slovenskými europoslancami. Teda – s časťou z nich. Zástupcovia PS totiž pozvanie hlavy štátu odmietli. A to o nich vypovedá viac, než je im možno milé.

Nafúkaný prístup jednej skupiny „elít”

Európske financovanie, migračný pakt, bezpečnosť – témy dialógu sa týkali nás všetkých. A predsa sa progresívci neunúvali prispieť vlastnými postojmi  do konštruktívnej debaty (v rámci možností). Dôvody ich odmietnutia sa snažil odprezentovať Martin Hojsík výhovorkami v zmysle, že s „extrémistami” (Republika) sa za stôl nesadá: „Títo politici sa nedokážu vierohodne zbaviť ani podstaty, ani nánosov priľnutia k totalitným a fašistickým tendenciám, ktoré nie sú otázkou minulosti, ale sú v našej spoločnosti, žiaľ, prítomné aj dnes.”

Odkedy je posúdenie niekoho vierohodnosti jeho odbornosť?

Po ďalšie: Svojou účasťou by vraj opozičníci legitimizovali strany s fašistickými prvkami, pričom ostatných europoslancov obviňujú práve z toho. A nielen ich, aj ústavných činiteľov. Veď prezident podľa Hojsíka robí „nadprácu” pre Roberta Fica. Asi zabudol, ako to chodilo za čias Zuzany Čaputovej…

Prezidentovi však zaslal list, kde sa vyviňuje. Vraj diskutovať áno, ale so stranami zastupujúcimi demokratické princípy. A je demokratické vylúčiť z debaty legitímne zvolených predstaviteľov legitímneho politického subjektu?

Tak kto je tu ten, kto ostrakizuje?

Hojsík sa musel obhajovať aj v rozhlasovom vysielaní. Môže mať osobné rodinné dôvody, ako uviedol, avšak po prvé, je to neprofesionálne, pretože nezastupuje seba a svoju rodinu, lež občanov SR, a po druhé, neviem, akým právom môžete označiť nejakú stranu za fašistickú, kým tak neučinil žiaden súd. Vy to viete?

Alebo je Hojsík taký mimoriadny exemplár, že si môže dovoliť používať očierňujúce nálepky podľa vlastných pravidiel?

Progresívci strategicky uprednostnia konflikt pred slušnosťou

Premiér nemusí nijakým spôsobom „normalizovať” Republiku, ako sa tvrdí. Je to riadny subjekt v súlade s platnou slovenskou legislatívou – fašistické strany sú predsa nelegálne. Bodka. Žiadne Hojsíkove meditácie o „vierohodnosti” tu nemajú váhu.

Treba si uvedomiť, o čo tu skutočne ide, a hojsíkovci sa prezradili sami, keď uviedli, že do mediálnych debát chodiť s Republikou budú. Tam už je tvrdá konfrontácia podľa nich v poriadku. Áno, a viete kvôli čomu – lebo tak môžu byť na očiach v ostrom konflikte, ako naposledy Lucia Yar s Milanom Mazurkom, keď stratila nervy a kázala mu, aby si na ňu „neotváral ústa”. Konflikt v štúdiu znamená body u voličov – dávajú im najavo, ako veľmi „bojujú” za „demokratické” hodnoty.

Lenže toto by im v paláci neprešlo. Tam by museli sekať dobrotu. Dekórum, chápete. A z toho sympatie u svojich voličov nevytrieskajú. Ako by toho nebolo dosť, Hojsík je podpredsedom Európskeho parlamentu. Už len z toho titulu mal sedieť na tej ponúknutej stoličke.

Obviňujú, provokujú, a takto vyživujú vášne. Toto už nie je ignorácia, toto je arogancia. Takto – vyvyšujúc sa nad inými, a bez úcty k hlave štátu – k zmieru nedospejeme nikdy. Skutoční sabotéri si teda opäť vystavili vysvedčenie.

Prečítajte si tiež:

• Prezident sa stretol so slovenskými europoslancami
• Europoslanci za PS odmietli pozvanie na obed u prezidenta, nechcú sedieť za jedným stolom s extrémistami