Sýria je dôležitá oblasť geopolitickej mapy z dvoch príčin: Prvou je prítomnosť ropy, a druhou premostenie ku krajinám blízkeho východu. Niet divu, že v „hre o tróny“ sa od čias „arabskej jari“ stretlo toľko záujemcov…

Ak sa na tamojšie udalosti pozrieme na makroúrovni, z nadregionálneho hľadiska, získame prehľad nielen o hráčoch sediacich pri veľkej šachovnici, ale ešte aj lepšie pochopíme, čo sa deje na Slovensku – a prečo to nemôže byť ináč.

Okolo Sýrie bol v posledných dňoch veľký informačný šum, ale aby sme rozoznali signifikantné prvky celého problému krajiny zmietanej v občianskej vojne, musíme sa na celú vec pozrieť trochu s nadhľadom a z diaľky. Pretože v žiadnom konflikte to nie je tak, že opozícia si zabezpečí svoje postavenie vlastnými silami. Povstanie v autokratickom zriadení bez silného podporovateľa (či už zvonka alebo zvnútra) bude nemilosrdne potlačené. Je potrebné zázemie niekoho veľkého a mocného, kto bude celý podnik financovať a dodávať aj know-how.

Teraz sa nebavíme o tom, kto je v „práve“, alebo kto sú „tí dobrí“ a „tí zlí“. Z hľadiska našej analýzy je podstatné vecne sledovať finančné toky. Peniaze hýbu svetom – to nie je fráza, ale fakt. Aby ste mohli vládnuť, alebo dostať sa k moci (a potom si ju udržať), potrebujete masívne finančné zabezpečenie. Preto je pre vás – ak sa o „trón“ náhodou práve uchádzate – najlepšie, ak ste vy sám oligarcha. Znie to divoko? Ale ako má obyčajný občan, Jozef Mak, „človek milión“, prežiť v divokých vodách politiky, plných žralokov?

Pre vládcu a jeho suitu je solventnosť nevyhnutným predpokladom udržania sa pri moci. Pozrime sa na Assada a jeho rodinu: Sám, bez vojenskej a materiálnej pomoci partnerov ako boli Rusko a Irán by žezlo donedávna neudržal – nie po tých masakroch a státisícoch obetí, ktorými sa jeho režim tak tragicky „preslávil“.

Opozičné sily v komplikovanej sýrskej rovnici potom mali vlastných podporovateľov: Za jeden „hrot“ sa postavilo Turecko, inde pomáhali USA. A napokon mali podstatný vplyv aj štáty Perzského zálivu. Toto je tá spomínaná „hra o tróny“ – a treba sledovať hráčov, nie figúrky, aby sme pochopili, ako región, poťažmo svet, funguje. Pretože každá jedna veľmoc má svoje záujmy. Vždy je to „niekto s niekým proti niekomu“. Bez ohľadu na navonok deklarované vznešené ciele oslobodenia ostáva v pozadí „poradenská“ ruka donora a podporovateľa.

Otázkou pre oslobodené národy vždy ostáva, či má byť tá ruka domáca, alebo zahraničná. A ako, v konečnom dôsledku, prospeje k stabilite celej oblasti.

Medzi individuálnych víťazov sýrskej revolúcie rozhodne patrí Radžíd Tatárí. Assadov režim ho držal vo väzení 43 rokov. Išlo o pilota, ktorý toho času odmietol bombardovať civilné obyvateľstvo. Podobných silných príbehov budeme slýchať v najbližšej dobe ešte mnoho, vďaka Bohu za každý zachránený život a koniec utrpenia. Ale bude víťazom aj sýrske obyvateľstvo ako celok, so všetkými svojimi etnickými či náboženskými menšinami?

To je veľmi náročná otázka, ktorú by si dnes trúfol s istotou zodpovedať málokto.

Z hľadiska geopolitického získalo teraz najmä Turecko, podporujúce jednu odnož rebelských síl (SNA), a paradoxne Izrael – každé oslabenie Iránu sa mu totiž náramne hodí. Mimochodom, Netanjahu už stihol využiť situáciu a bombardovať sýrske základne. Vraj, aby nepadli do rúk extrémistom…

Veríme.

Dôležitý po každom povstaní je však jeho výsledok. Deň víťazstva je dňom eufórie, ale skutočný význam bude mať až „deň po“. Kto sa chopí po rokovaniach zúčastnených strán moci, a aké zavedie v zdevastovanej krajine reformy? Výsledok takých rokovaní a nové smerovanie krajiny budú mať v rukách opäť hráči spoza šachovnice, a nie samotné figúrky, teda lídri rebelov. Oni sú len prostredníci. Sýria pritom vkladá do nových lídrov mnoho nádeje.

Rezolúcia OSN č. 2254, iniciovaná Ruskom, Tureckom a Iránom v r. 2015 mala byť už pred dlhými rokmi základným kameňom stabilizácie situácie v regióne. Nevydalo. K dohode nebolo možné dospieť, keď každý bojoval s každým (veľmi zjednodušene povedané – a to sme ešte nespomínali Kurdov či ISIS a ďalších). Teraz, pri určovaní nového poriadku v krajine, bude mať navrch spomínané Turecko spolu so štátmi Perzského zálivu, ktoré zabezpečovali prísun zbraní rôznych rebelským skupinám. Veľa bude preto závisieť od zákulisných dohôd týchto hráčov (Saudi majú záujem na oslabení pozície Iránu v regióne, Turkov zas Sýria láka aj historicky – s ohľadom na zašlú slávu Osmanskej ríše).

Oblúkom sa vraciame k pointe: Zástupná vojna prebieha vždy a všade.

Či už „studená“ alebo „horúca“ alebo hybridná, alebo iná. Je to vojna veľmocí o sféru vplyvu. My máme to šťastie, že na Slovensku sa odohráva už len na frontoch masovokomunikačných prostriedkov, vrátane sociálnych médií. Viete, súčasnej vláde vytýkajú, že má solventných lídrov, alebo styky na oligarchov. Ale opäť sa pýtam, ako ináč chcete vládnuť? Z domčeka v stráni? Nevybavíte nič a skončíte prv, než ste mohli vôbec začať.

Na druhej strane tu máme opozíciu, ktorá sa snaží tváriť, že je oprostená od akýchkoľvek vzťahov s jednotlivcami či skupinami držiacimi v rukách finančný kapitál. Lenže pozor! Oni majú vlastných donorov. A vlastné cestičky, ako rozširovať svoje myšlienky a teda aj vplyv. Nezabudnime, kto financuje naše politicky angažované mimovládky, a aké ciele tieto mimovládky reprezentujú…

A nejde len o mimovládky, ale aj o médiá hlavného prúdu. Tieto „rebelské skupiny“ kopú za jeden tím. Aj preto nemôžu odpustiť Blanárovi stretnutia s Lavrovom. Aj preto označujú našich čelných predstaviteľov teraz za „vlastizradcov“. Pretože oni poznajú jedinú alternatívu bytia: unipolárny svet patriaci do područia USA. Pod šľachetnými heslami slobody a demokracie, isteže. Pochopiteľne, že niektorým spoluobčanom to znie dobre – šikovní marketéri vedia tú ilúziu jediného možného šťastia dobre predať.

V konečnom dôsledku je to vždy o tom, či budú našu vlasť riadiť Slováci, alebo dobrodruhovia poplatní západnému kapitálu, a s tým aj západnej ideológii.

Neviem, ako vy, ale ja hovorím: Slovensko patrí nám.

Prečítajte si tiež:

• Do vojny v Sýrii sa nezapojila ani vlastná armáda, nie to ešte Rusi
• Aktuálne zo Sýrie
• Prečo padol režim Asada a kto je v pozadí?