Do vojny v Sýrii sa nezapojila ani vlastná armáda, nie to ešte Rusi

Exminister školstva Juraj Draxler v príspevku “poznámka na okraj“ reaguje na bizarné poznámky fejsbúkových úderiek bratislavskej “elity” k vojne v Sýrii – už dva dni sa verejne chechtajú, že ruský prezident Vladimir Putin vraj prehral vojnu v Sýrii.

„Až na to, že Rusko sa do operácií minulého týždňa vôbec nezapojilo,“ uviedol Draxler v príspevku.

Sýrska armáda

Ako píše, koniec-koncov, Rusko sa do operácií minulého týždňa vôbec nezapojilo takmer ako sýrska armáda. „Keď opoziční bojovníci prišli k okraju Aleppa, sýrska armáda sa stiahla. To isté sa o pár dní neskôr zopakovalo v Damašku,“ uviedol Draxler.

Tým, že sa sýrska armáda stiahla, sa proste ukázalo, že režim už nemal ani len podporu vlastnej armády. „Bola síce rozhodne lepšie vyzbrojená ako terajšia opozícia (pôsobilo to až komicky neuveriteľne, ako “dobývala” mestá na džípoch a motorkách), ale bojovala len na niekoľkých miestach,“ píše.

„Opozičné vojská deklarovali, že prestali byť fanatickými islamistami, a ukázali ochotu dohodnúť sa, pričom vodca vystupuje ako rozumný človek (a nepriateľ fanatickejších frakcií) na strane režimu im zjavne viacerí podali ruku,“ pokračuje.

Čo sa samotných ruských pozorovateľov týka, často konštatujú, že Assadov režim už situáciu v krajine nezvládal, poznamenal exminister. Podľa jeho slov tam bola už príliš vypuklá priepasť medzi niekoľkými super bohatými a zvyškom krajiny, ktorý bol chudobný.

„Ťažko súdiť, nakoľko za to mohol alebo nemohol samotný Assad, takéto situácie bývajú veľmi zložité pre jedného človeka…,“ poznamenal Draxler.

Assad sa podľa Draxlera zjavne snažil krajinu otvoriť a zdemokratizovať, aj po nástupe k moci, aj neskôr po vypuknutí “Arabskej jari”( pozn. red. Arabská jar je názov pre vlnu rozsiahlych protestov, civilných nepokojov až občianskych vojen, ktorňé prebiehali vo väčšine arabských štátov od decembra 2010 , pričom niektoré ozbrojené konflikty pretrvávajú až do súčasnosti). „Po tom, ako sa to začalo úplne vymykať z rúk, a krajina sa začala rozpadať, bol Assad nútený pritvrdiť. Či už teda osobne on, alebo jeho alawitské kliky,“ dodal.

Ako píše, skončilo to veľmi krvavou občianskou vojnou, ktorú nejako vládna strana uhrala, ale krajina už potom roky viac ako stagnovala.

„Výsledok je taký, že režim v poslednej fáze nepodporil nielen Hizballáh, ktorý mal objektívne po bojoch s Izraelom ťažkosti, ale ani Irán, Rusi či, ešte raz, vlastná armáda,“ uviedol.

A čo naša kaviareň?

„Pokojne sa môže stať, že naša kaviareň, ktorá je často silno “proizraelská” bude onedlho pre zmenu skučať, keďže veľká časť nového režimu je prirodzene silno na strane Palestínčanov, dokonca ich vojenskí vodcovia v minulosti priamo deklarovali, že sa ideovo vo veľkom inšpirujú intifádou…,“ uviedol Draxler a dodal : „ Tá situácia môže byť ešte všelijaká.“

„Čo sa Rusov týka, mať v krajine základne sa im, samozrejme, geopoliticky hodí, už len tým, že je to dobré medzipristátie smerom do Afriky, kde sa im momentálne darí. A, samozrejme, chcú mať prítomnosť vo východnom Stredomorí,“ pokračuje exminister.

To, či sa s novým sýrskym režimom na zachovaní základní dohodnú, je podľa Draxlera ešte nejasné. „Zatiaľ sa preventívne pripravili na stiahnutie, ale uvidí sa,“ poznamenal.

„Každopádne, režim v Damašku sa proste rozsypal. Rusi s tým veľa nemajú, podobne ako Američania si v rôznych častiach sveta vytvárajú spojencov, niektorí vydržia dlhšie, iní kratšie. V tomto prípade majú Rusi minimálne dobre pripravené pozície pre rokovanie s novým režimom. Práve preto, že sa do bojov proti nemu v skutočnosti nezapojili,“ zakončil svoj príspevok Juraj Draxler.

Na snímke dym stúpa v pozadí, zatiaľčo miestni obyvatelia a sýrski opoziční bojovníci oslavujú na centrálnom námestí po páde sýrskeho vládneho režimu v Damasku. Foto : TASR/AP-Ghaith Alsayed

Prečítajte si tiež:

• Aktuálne zo Sýrie
• Prečo padol režim Asada a kto je v pozadí?