Môj profil 
Predplatné
New York 24. septembra (TASR) – Humanitárne organizácie chcú získať prístup do tých oblastí Sýrie, kde bude vyhlásené prímerie, aby experti OSN mohli prevziať kontrolu nad sýrskym arzenálom chemických zbraní, ako to vyplýva z americko-ruskej dohody uzavretej v Ženeve pred dvoma týždňami.
Výkonná riaditeľa Svetového programu výživy (WFP) Ertharin Cousinová v rozhovore pre AP uviedla, že momentálne prebiehajú rokovania o zastavení vojnových akcií, aby sa odborníci OSN na chemické zbrane mohli pohybovať po celej krajine vrátane mnohých konfliktných oblastí, kam WFP a ďalšie humanitárne organizácie chcú doviezť pomoc, ktorú tam ľudia zúfalo potrebujú. Je to pre nás príležitosť, ako prekonať tieto prekážky a splniť doteraz nedosiahnuteľný cieľ, spresnila americká diplomatka.
Spojené štáty a Rusko síce dosiahli dohodu, ktorá predpokladá odovzdanie chemických zbraní v Sýrii pod medzinárodnú kontrolu a ich likvidáciu, ale podľa diplomatov OSN sa obe tieto krajiny nevedia dohodnúť na detailoch pripravovanej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o realizácii dohody a prípadných dôsledkoch jej neplnenia pre sýrsky režim.
Cousinová v tejto súvislosti vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby žiadalo od Bezpečnostnej rady zabezpečiť vyhlásenie všeobecného prímeria, ktoré by mohli okrem expertov OSN využiť aj humanitárne organizácie.
WFP v súčasnosti poskytuje základné potraviny trom miliónom ľudí v Sýrii a ďalšiemu 1,2 milióna Sýrčanov v susedných krajinách. Cieľom organizácie je zabezpečiť do konca októbra prístup k potravinovej pomoci pre štyri milióny Sýrčanov vysídlených v rámci krajiny a 1,5 milióna sýrskych utečencov. Agentúra OSN síce pracuje vo všetkých 14 sýrskych provinciách, ale na mnohé miesta sa jej zamestnanci nemôžu dostať kvôli bojom.
Agentúra AP dnes informovala, že opozičná Sýrska národná koalícia v pondelok obvinila vládne jednotky, že za posledný mesiac zosilnili blokádu damaského predmestia Ghúta, ktoré sa 21. augusta stalo dejiskom chemického útoku pripisovaného väčšinou armáde vernej prezidentovi Bašárovi Asadovi.
"Asadove jednotky v týchto oblastiach chcú ľudí vyhladovať na smrť," tvrdí opozícia, podľa ktorej hlad reálne hrozí dvom miliónom ľudí v Sýrii.
Podľa Cousinovej okrem Ghúty nemá WFP prístup ani do prevažne kurdskej oblasti Hasaka na severovýchode krajiny, ktorú ovládli na al-Káidu napojení povstalci z frontu Džabhat an-Nusra, a ani do opozíciou kontrolovaných zón v okolí severosýrskeho mesta Aleppo.
Vzhľadom na to, že nákladné autá WFP s potravinovou pomocou boli niekoľkokrát terčom ostreľovania, agentúra OSN sa snaží nájsť inú organizáciu, ktorej pracovníci by mohli vstúpiť do problémových oblastí.
Cousinová upozornila, že pre Sýrčanov sa blíži tretia vojnová zima. Dodala, že tisíce ľudí, vrátane žien, detí a seniorov, potrebujú potraviny, lieky, stany a ďalšiu humanitárnu pomoc. "Preto musíme všetky strany požiadať, aby humanitárnym organizáciám umožnili prístup," zdôraznila s tým, že rokuje s vplyvnými politikmi, aby lobovali v prospech zámerov WFP u piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.
Spresnila, že tradiční darcovia – USA, Británia, EÚ a Kanada – poskytli štedré príspevky na humanitárnu pomoc pre Sýriu, ale dodala, že tento objem nestačí, keďže na pomoc pre odkázaných ľudí v Sýrii treba každý týždeň 30 miliónov dolárov. Dodala, že je potrebná pomoc Saudskej Arábie, Číny i ďalších štátov.
Cousinová uviedla, že veľké znepokojenie u nej vyvoláva aj fakt, že akútnu pomoc okrem Sýrie potrebujú aj ľudia v iných častiach sveta, napríklad v Somálsku, v africkej oblasti Sahelu, ale aj v Jemene. "Čo si nemôžeme dovoliť, je uprednostňovať jedno hladné dieťa pred druhým," upozornila.
.jpg)
.jpg)
