Súhrn vládou prerokovaných zákonov

„Navrhované zmeny v zákonoch o obecnom zriadení, o samospráve vyšších územných celkov (VÚC), ako aj v zákonoch o majetku obcí a majetku VÚC, smerujú k systémovej harmonizácii oboch úrovní samosprávy,“ upozornilo Ministerstvo vnútra (MV) SR ako predkladateľ návrhu.

Dodalo, že vytvorením jednotných pravidiel pre obe úrovne samosprávy sa predíde interpretačným konfliktom a zabezpečí sa predvídateľnosť právneho prostredia pre občanov aj orgány verejnej moci. Navrhovaná právna úprava má odstrániť i legislatívne nejasnosti, ktoré v súčasnosti sťažujú výkon samosprávnych funkcií a správu majetku obcí a samosprávnych krajov.

V návrhoch zmien, ktoré majú platiť od marca, resp. od septembra 2027, sa rozširuje aj a úprava týkajúca sa zásad hospodárenia samosprávnych krajov. „Ustanovuje sa rámec podmienok, ktorými možno obmedziť obchodnú verejnú súťaž. Zabezpečuje sa verejne kontrolovateľný proces prevodu majetku vyššieho územného celku obchodnou verejnou súťažou alebo priamym predajom. Precizuje sa tiež úprava podmienok, kedy vyšší územný celok pri prevode svojho majetku nie je povinný vytvoriť súťažné prostredie,“ priblížilo MV.

Vláda schválila novelu zákona o vojnových hroboch

Vláda v stredu schválila návrh novely zákona o vojnových hroboch. Jej cieľom má byť zefektívnenie starostlivosti o vojnové hroby aj reakcia na potreby aplikačnej praxe. Vyplýva to zo schváleného materiálu.

„Našou ambíciou je vytvoriť moderný a funkčný systém starostlivosti o vojnové hroby, ktorý bude reflektovať potreby 21. storočia. Vojnové hroby sú súčasťou našej historickej pamäte a zaslúžia si dôstojnú ochranu aj efektívnu správu,“ uviedol štátny tajomník ministerstva vnútra, ktoré návrh pripravilo, Michal Kaliňák pri predstavení materiálu v máji tohto roka.

Ministerstvo upozornilo, že zákon o vojnových hroboch platí od roku 2005 a v aplikačnej praxi sú vidieť jeho nedostatky. Zmeny majú prispieť k efektívnejšej správe hrobov a pietnych miest a lepšiemu manažovaniu agendy. Rezort má v ústrednej evidencii zapísaných viac ako 32.000 vojnových hrobov, no reálny počet je vyšší.

„Zároveň sa upravuje mechanizmus financovania starostlivosti o vojnové hroby a starostlivosti o vojnové pietne miesta tak, aby zodpovedal súčasným štandardom a reálnej aplikačnej praxi. Spresňuje sa okruh vojnových hrobov, na ktoré sa poskytuje pravidelný ročný príspevok. Podľa návrhu zákona sa poskytovanie tohto príspevku obmedzí na vojnové hroby s ľudskými ostatkami vojnovej obete,“ uviedol rezort v materiáli.

Novela po novom upraví podmienky prevodu a nájmu majetku VÚC

Existujúce problémy týkajúce sa prevodu vlastníctva majetku a nájmu majetku vyššieho územného celku (VÚC) má vyriešiť novela zákona o majetku VÚC. Navrhuje ju Ministerstvo vnútra (MV) SR v rámci novely zákona o obecnom zriadení, ktorú v stredu schválila vláda.

Nová právna úprava má priniesť zosúladenie zákona o majetku VÚC so zákonom o majetku obcí, reagovať na výsledky kontroly nakladania s majetkom VÚC zo strany Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ako aj na potreby aplikačnej praxe. Navrhovaná novela sa zameriava na úpravu pravidiel nakladania s majetkom kraja s cieľom zvýšiť transparentné, efektívne a hospodárne nakladanie s ním.

„Návrh zákona rozširuje obsah zásad hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku, ktoré určujú kritériá nakladania s týmto majetkom pri prevodoch alebo nájmoch, s cieľom prispieť k efektívnemu nakladaniu s majetkom VÚC,“ priblížil predkladateľ v dôvodovej správe.

Novela upraví verejne kontrolovateľný proces prevodu a nájmu majetku VÚC obchodnou verejnou súťažou od jej vyhlásenia až po samotný prevod alebo nájom majetku. Umožní krajom odmietnuť návrhy predložené do súťaže, ak nesplnia jej podmienky, pričom rieši aj možnosť zrušenia súťaže. Na druhej strane, VÚC nebude môcť obmedziť verejnú súťaž podmienkami, ktoré nemajú žiadny relevantný vplyv na jej priebeh a výsledok. Minimálnou lehotou na doručovanie cenových ponúk je 30 kalendárnych dní.

Novela zachováva možnosť priameho predaja majetku VÚC len v prípade, že jeho všeobecná hodnota podľa znaleckého posudku nepresiahne 40.000 eur. Tento znalecký posudok v deň schválenia prevodu zastupiteľstvom nesmie byť starší ako šesť mesiacov.

Kraj bude povinný vytvoriť súťažné prostredie aj pri nájme jeho majetku. Medzi doteraz platné výnimky zo súťažného prostredia sa navrhuje doplniť nájom majetku VÚC, pri ktorom úhrn súm nájomného počas celej doby nájmu nepresiahne 20.000 eur.

Novela bližšie vymedzuje podmienky prevodu, respektíve nájmu majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Do zásad hospodárenia s majetkom VÚC ustanovuje povinnosť zastupiteľstva upraviť dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä prípady prevodov nehnuteľností s malou výmerou a nízkej hodnoty alebo odôvodnenú podporu všeobecne akceptovateľného verejnoprospešného účelu. Rovnako aj podmienky na zníženie kúpnej ceny, respektíve nájomného oproti všeobecnej hodnote majetku alebo nájomného. Návrh tiež rozširuje okruh oprávnených osôb na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva VÚC k majetku.

Účinnosť tejto časti novely navrhuje predkladateľ od 1. septembra 2027.

Slovenskí vojaci sa zúčastnia na ďalších medzinárodných cvičeniach

Slovenskí vojaci sa zúčastnia na ďalších medzinárodných cvičeniach. Okrem schválených výcvikov ich krajina vyšle aj na cvičenie Adaptive Interaction 2026 v Taliansku a do Spojených štátov amerických (USA) na spoločné cvičenie Národných obranných síl s príslušníkmi Národnej gardy štátu Indiana. Vyplýva to z aktualizácie súhlasu vlády s prítomnosťou zahraničných vojakov a vyslaním slovenských vojakov za hranice, ktorú v stredu schválila vláda.

Materiálom vláda okrem toho odobrila dve nové medzinárodné vojenské cvičenia na Slovensku – Fire Rescue 2026 a Rebellion 2026. „Vzhľadom na neodkladnú potrebu zabezpečiť účasť príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na schvaľovaných vojenských cvičeniach sa materiál predkladá na rokovanie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky a na rokovanie vlády Slovenskej republiky bez toho, aby bol predmetom predbežného a medzirezortného pripomienkového konania,“ napísalo v dokumente ministerstvo obrany, ktoré ho na rokovanie vládneho kabinetu predložilo.

Zo schváleného materiálu tiež vyplýva, že nové cvičenia na území SR budú stáť štát viac ako 40.000 eur. Vyslanie vojakov do USA bude stáť 150.000 eur.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) po rokovaní vlády poukázal, že Národné obranné sily sa zapájajú do takéhoto cvičenia prvýkrát. Zúčastnia sa ho najlepší absolventi. Vycvičených je aktuálne viac ako 3000 ľudí a ďalších približne 16.000 má o výcvik záujem.

V tej istej veci by sa miestne referendum malo konať až po dvoch rokoch

V tej istej veci, v ktorej sa už rozhodlo v rámci miestneho referenda, bude možné rozhodovať najskôr po uplynutí 24 mesiacov od jeho vykonania. Vyplýva to z návrhu zmien, ktoré sa týkajú zákona o obecnom zriadení. Legislatívny materiál z dielne Ministerstva vnútra (MV) SR v stredu schválila vláda.

„Záujmom je, aby sa vzhľadom na význam miestneho referenda výsledok v krátkej dobe nemenil, aby sa zabezpečila jeho stabilita,“ vysvetlil predkladateľ. „V určenej lehote nemôže byť v rovnakej veci vyhlásené nové miestne referendum a výsledok miestneho referenda nemožno nahradiť ani rozhodnutím obecného zastupiteľstva,“ dodáva. Novela zákona zároveň umožňuje, aby výsledok miestneho referenda po uplynutí 24-mesačnej lehoty odo dňa jeho vykonania, mohlo zrušiť alebo zmeniť obecné zastupiteľstvo, a to súhlasom trojpätinovej väčšiny poslancov.

Legislatívny návrh tiež precizuje spôsob hlasovania v miestnom referende a konkretizuje i podobu hlasovacieho lístka. „Všetky hlasovacie lístky pre miestne referendum v obci by mali byť rovnaké, nielen čo sa týka obsahu, ale aj formy,“ vysvetľuje MV.

V rámci legislatívneho návrhu, ktorý je v súčasnosti v pripomienkovom konaní, a ktorým sa má upraviť nielen zákon o obecnom zriadení, ale i zákon o samospráve vyšších územných celkov (VÚC), zákon o majetku VÚC i zákon o majetku obcí, sa takisto mení proces pričleňovania tzv. nefunkčnej obce. Precizujú sa tiež pravidlá pri označovaní ulíc a verejných priestranstiev, sprísňujú sa podmienky na prijatie všeobecne záväzného nariadenia (VZN). Návrh zákona rozširuje takisto obsah zásad hospodárenia s majetkom VÚC.

Zmeny majú platiť od marca 2027, v prípade ustanovení zákona o majetku obcí a majetku vyšších územných celkov od septembra 2027.

Prijatie VZN obcí má mať prísnejšie pravidlá, existovať má zoznam starostov

Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) obcí a miest bude možné prijať len so súhlasom nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov zastupiteľstva, nebude stačiť trojpätinová väčšina prítomných tak ako doteraz. Vyplýva to z návrhu novely zákona a obecnom zriadení, ktorý v stredu schválila vláda. Novela chce zaviesť i povinnosť štatutára obce písomne odôvodniť zastavenie uznesenia zastupiteľstva, rovnako predpokladá vytvorenie zoznamu starostov, ktorý bude zverejnený na webe Ministerstva vnútra (MV) – predkladateľa návrhu.

Sprísnenie podmienok pre prijatie VZN vysvetľuje rezort v dôvodovej správe tým, že takýto právny predpis priamo zasahuje do práv a povinností širokého okruhu osôb – obyvateľov i podnikateľských subjektov na území obce. „Takýto významný právny akt by mal požívať čo najširšiu možnú podporu v rámci voleného orgánu, ktorú garantuje práve kvórum počítané z celkového počtu poslancov,“ argumentuje MV. Podmienenie schválenia VZN súhlasom nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov tak má zabrániť situáciám, keď by dôležité miestne predpisy boli prijímané len tesnou väčšinou pri nízkej účasti poslancov na zasadnutí.

Novela zákona o obecnom zriadení má taktiež obsahovať podmienku písomne odôvodniť zastavenie výkonu uznesenia obecného zastupiteľstva. Predkladateľ tým chce zabrániť prípadom, v ktorých právo veta, tzv. sistačné právo starostu nevychádza z objektívnych právnych či ekonomických dôvodov, ale je skôr subjektívnym alebo politicky motivovaným blokovaním uznesení bez reálneho základu. Písomné odôvodnenie do 10 dní od schválenia uznesenia má slúžiť ako podklad pre poslancov pri ich následnom rozhodovaní, rovnako má stransparentniť proces prijímania rozhodnutí aj voči verejnosti, môže tiež uľahčiť prácu prokuratúre pri preskúmavaní zákonnosti postupu orgánov obce. „Písomný dokument vytvára jasnú stopu v rozhodovacom procese, ktorú je možné spätne kontrolovať a vyhodnocovať,“ dodáva MV. Absencia písomného odôvodnenia bude mať za následok neplatnosť pozastavenia výkonu uznesenia. „To znamená, že ak starosta uznesenie nepodpíše a písomne ho v zákonnej lehote neodôvodní, uznesenie sa bude považovať za platné a vykonateľné,“ upozornil predkladateľ.

Ďalšou novinkou, ktorú má zaviesť úprava zákona o obecnom zriadení, má byť zoznam starostov, ktorý bude na webe MV. „Zoznam umožní mať prehľad o tom, kto vykonáva v obciach funkciu starostu,“ vysvetľuje rezort vnútra s tým, že v súčasnosti je overovanie informácie vrátane aktuálnosti mandátu administratívne náročné. „Zoznam poskytne verejnú dôveru v údaje o štatutároch a tretie strany – banky, obchodní partneri, štátne orgány si budú môcť napríklad pri podpisoch zmlúv či úverov okamžite overiť, či osoba konajúca za obec má na to zákonné oprávnenie,“ dodalo ministerstvo. Obce budú mať tiež povinnosť prípadný zánik mandátu nahlásiť ministerstvu do 15 dní.

V rámci legislatívneho návrhu, ktorý je v súčasnosti v pripomienkovom konaní a ktorým sa má upraviť nielen zákon o obecnom zriadení, ale i zákon o samospráve vyšších územných celkov (VÚC), zákon o majetku VÚC i zákon o majetku obcí, sa takisto mení proces pričleňovania tzv. nefunkčnej obce, precizuje sa vykonanie miestneho referenda či pravidlá pri označovaní ulíc a verejných priestranstiev. Návrh zákona rozširuje takisto obsah zásad hospodárenia s majetkom VÚC. Zmeny majú platiť od marca 2027, v prípade zmien, ktoré sa týkajú ustanovení zákona o majetku obcí a majetku vyšších územných celkov, od septembra 2027.

Pričlenenie nefunkčnej obce sa má zmeniť z fakultatívneho na obligatórne

Obec, ktorá po vykonaní dvoch po sebe idúcich komunálnych volieb nemá uznášaniaschopné obecné zastupiteľstvo ani starostu obce, pričlení vláda nariadením prioritne k najbližšej susediacej obci. Zmena z fakultatívneho na obligatórne pričlenenie tzv. nefunkčnej obce vyplýva z návrhu zákona, ktorý predložilo Ministerstvo vnútra (MV) SR. Materiál, upravujúci okrem zákona o obecnom zriadení aj ďalšiu legislatívu, schválila vláda na stredajšom rokovaní.

Podľa účinnej úpravy bolo rozhodnutie vlády o pričlenení obce v rovine možnosti, zmena na povinnosť pri splnení zákonných podmienok sa rezortu vnútra javí ako vhodnejšia. „Pričlenenie obce je v takýchto prípadoch v záujme jej obyvateľov, ktorí dlhodobou nefunkčnosťou obce trpia,“ uvádza MV. Poukazuje pritom na to, že v nefunkčných obciach, ktoré nemajú obsadené zastupujúce orgány, nie sú zabezpečené ani verejné služby, vrátane životne dôležitých, ako je napríklad zásobovanie vodou.

Vysvetľuje, že celkovo sa v uplynulom období realizovalo viac ako 200 doplňujúcich samosprávnych volieb, čo poukazuje na nestabilitu personálneho obsadenia orgánov samospráv. „V 23 voľbách bolo nevyhnutné súčasne voliť starostu aj poslancov obecného zastupiteľstva, pričom v takmer dvoch tretinách prípadov išlo o de facto nefunkčné obce bez starostu a uznášaniaschopného zastupiteľstva,“ dopĺňa rezort odôvodnenosť obavy a narastajúci počet tzv. nefunkčných obcí a potrebu riešiť prípadné problémy.

Prioritne sa nefunkčná obec bude pričleňovať k najbližšej susediacej obci, ktorá sa nachádza v tom istom okrese ako nefunkčná obec a ktorá pre nefunkčnú obec vedie knihu narodení a knihu úmrtí. Ak taká nie je, obec sa pričlení k inej obci v tom istom okrese. Nevyhnutnou podmienkou pričlenenia obce je predchádzajúci súhlas susediacej obce. Tá sa musí vyjadriť do 60 dní od výzvy okresného úradu, musí mať zároveň exaktné dáta o dlhoch a majetku preberaného subjektu. Po pričlenení si nefunkčná obec ako časť obce ponechá svoj názov.

Na podporu plynulého výkonu samosprávy obce, ku ktorej bola pričlenená nefunkčná obec, môže susediaca obec na základe žiadosti dostať jednorazový finančný príspevok. Na druhej strane, navrhovaná právna úprava reaguje aj na riziko, že po pričlenení nefunkčnej obce by jej pôvodné územie a obyvatelia mohli byť marginalizovaní v prospech nástupníckej (susediacej) obce. Návrh teda stanovuje na obdobie desiatich rokov fixne stanovený 40-percentný podiel na rozdelení zdrojov, ktorý má garantovať, že dane, poplatky a podielové dane sa do územia pričlenenej obce aj reálne vrátia vo forme investícií a služieb.

Návrh pozmeňujúceho zákona o obecnom zriadení, ale i zákon o samospráve vyšších územných celkov (VÚC), zákon o majetku VÚC i zákon o majetku obcí takisto precizuje vykonanie miestneho referenda či pravidlá pri označovaní ulíc a verejných priestranstiev. Návrh zákona rozširuje takisto obsah zásad hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku. Cieľom legislatívneho návrhu je vytvorenie jednotných pravidiel pre miestnu i regionálnu samosprávu a odstránenie legislatívnych nejasností pri výkone samosprávnych funkcií a správe majetku obcí a krajov.

Nová legislatíva má platiť od marca 2027, ustanovenie zákonov o majetku obcí a majetku vyšších územných celkov od septembra 2027.

Niektoré sídla budú mať štatút kúpeľnej obce

V zákone o obecnom zriadení bude mať osobitné postavenie „kúpeľná obec“. Nový inštitút zavádza novela zákona, ktorú v stredu schválila vláda.

„Reflektuje na špecifické postavenie, povinnosti a rozvojový potenciál sídiel s certifikovanou prítomnosťou prírodných liečivých zdrojov a kúpeľnej infraštruktúry,“ upozornilo v súvislosti so zmenou Ministerstvo vnútra (MV) SR, predkladateľ návrhu.

Zákon definuje materiálne a formálne podmienky, ktoré musí obec splniť, aby získala status kúpeľnej obce. Rozhodujúcim kritériom je, že sa na jej území nachádza uznané kúpeľné miesto a zároveň disponuje platným štatútom kúpeľného miesta vydaným podľa osobitného predpisu – zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách. Prepojenie so zákonom podľa rezortu garantuje, že status kúpeľnej obce nebude udeľovaný svojvoľne, ale bude naviazaný na prísne expertné konanie, výsledkom ktorého je uznanie kúpeľného miesta a vydanie štatútu kúpeľného miesta vládou SR.

Zákon tiež rozvíja možnosť poskytnúť systémovú a adresnú finančnú podporu týmto špecifickým územiam. „Kúpeľné obce znášajú v praxi omnoho vyššie finančné a administratívne náklady na údržbu verejných priestranstiev, parkov, čistotu ovzdušia či rozvoj infraštruktúry pre návštevníkov, než je bežný priemer slovenských samospráv,“ vysvetlili predkladatelia. „Zakotvenie možnosti poskytovať im podporu formou príspevkov, finančných nástrojov alebo európskych fondov otvára dvere pre cielenú štátnu dotačnú politiku a zvýhodnené schémy v oblasti regionálneho rozvoja a cestovného ruchu,“ dodali.

Zoznam kúpeľných obcí bude viesť na svojom webe Ministerstvo zdravotníctva SR.

Legislatívna novela má nadobudnúť účinnosť od marca 2027.

Vhodnosť názvu ulice posúdi komisia so zastúpením viacerých inštitúcií

V súvislosti s označovaním ulíc a iných verejných priestranstiev sa má zmeniť subjekt, ktorého vyjadrenie bude v prípade pochybnosti o prípustnosti názvu záväzné. Z výlučnej pôsobnosti Ústavu pamäti národa (ÚPN) má prejsť kompetencia na komisiu Ministerstva vnútra (MV) SR, v ktorej bude mať okrem ÚPN zastúpenie aj samotný rezort vnútra, taktiež Ministerstvo kultúry (MK) SR, Historický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) i Vojenský historický ústav (VHÚ). Vyplýva to z návrhu novely zákona obecnom zriadení, ktorý v stredu schválila vláda.

MV ako predkladateľ v dôvodovej správe pripomenulo, že ak v súvislosti s označovaním ulíc a iných verejných priestranstiev vzniknú pochybnosti o prípustnosti, je posúdenie tejto otázky v súčasnosti výlučne v pôsobnosti ÚPN. „V praxi sa vyskytli prípady nespokojnosti s takýmto jednostranným posudzovaním a kritikou, že pohľad tohto orgánu je príliš rigidný,“ upozornilo ministerstvo. Za vhodnejšiu alternatívu k súčasnej praxi, v snahe predchádzať kritike z jednostrannosti posudzovania, preto považuje vytvorenie komisie so zástupcov viacerých relevantných orgánov.

Nová právna úprava explicitne stanovuje, že vyjadrenie komisie ministerstva je pre obec záväzné. Rovnako sa zavádza právna fikcia súhlasu. „Ak komisia ministerstva nezašle svoje vyjadrenie v zákonom stanovenej lehote, uplatní sa pravidlo, že k návrhu nemá výhrady,“ vysvetľuje rezort. Týmto mechanizmom sa má predísť blokovaniu procesu z dôvodu preťaženosti či nečinnosti komisie ministerstva.

Návrh zákona pozmeňujúceho zákon o obecnom zriadení, ale i zákon o samospráve vyšších územných celkov (VÚC), zákon o majetku VÚC i zákon o majetku obcí takisto precizuje vykonanie miestneho referenda či pravidlá pri označovaní ulíc a verejných priestranstiev. Návrh zákona rozširuje takisto obsah zásad hospodárenia s majetkom VÚC. Cieľom legislatívneho návrhu je vytvorenie jednotných pravidiel pre miestnu i regionálnu samosprávu a odstránenie legislatívnych nejasností pri výkone samosprávnych funkcií a správu majetku obcí a krajov.

Novela má byť účinná od marca 2027, v prípade ustanovení zákona o majetku obcí a majetku vyšších územných celkov od septembra 2027.

Predseda VÚC bude mať nanajvýš štyroch podpredsedov

Predsedu samosprávneho kraja budú môcť zastupovať najviac štyria podpredsedovia, zavedie sa tiež inštitút prvého podpredsedu samosprávneho kraja. Vyplýva to z novely zákona o samospráve vyšších územných celkov (VÚC), ktorú spolu s ďalšou legislatívou týkajúcou sa samospráv schválila v stredu vláda.

V prípade stropu počtu podpredsedov VÚC argumentuje Ministerstvo vnútra (MV) SR, predkladateľ návrhu, že jeho zavedenie reflektuje rozdielnu veľkosť, počet obyvateľov a socioekonomické potreby jednotlivých samosprávnych krajov v SR. Inštitút prvého podpredsedu samosprávneho kraja smeruje k povinnosti predsedu kraja jasne určiť hierarchiu v zastupovaní pre prípady svojej neprítomnosti alebo neschopnosti vykonávať funkciu. „Tým sa predchádza kompetenčným konfliktom medzi viacerými podpredsedami a garantuje sa kontinuita vedenia úradu,“ dodáva MV.

Navrhovaná úprava rozširuje okruh funkcií, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou predsedu samosprávneho kraja, ktorý po novom nebude môcť počas výkonu svojho mandátu zastávať funkciu vedúceho zamestnanca v orgáne štátnej správy. Okrem možného konfliktu záujmov predkladateľ upozorňuje na to, že výkon funkcie predsedu kraja si vyžaduje plné nasadenie, rovnako i vedúci zamestnanec štátu (napr. generálny tajomník služobného úradu alebo prednosta) zodpovedá za riadenie úradu v nepretržitom režime. „Kumulácia týchto postov je fyzicky aj mentálne nerealizovateľná bez toho, aby bol jeden z nich zanedbaný, čo je v rozpore s princípom dobrého spravovania,“ upozornilo MV.

Novela samosprávnej legislatívy rozširuje aj okruh funkcií nezlučiteľných s funkciami krajských i obecných poslancov, ktorí nebudú môcť byť štatutármi rozpočtovej, príspevkovej, ale ani neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby, ktorej zakladateľom je ten istý samosprávny kraj či obec.