Žalobu podala organizácia Deutsche Umwelthilfe (DUH), ktorá sa opierala o rozhodnutie ústavného súdu z roku 2021 o povinnosti chrániť budúce generácie pred dôsledkami klimatickej zmeny. Aktivisti sa snažili tento princíp rozšíriť aj na súkromné spoločnosti.

Súd však konštatoval, že osobné práva občanov nie sú priamo dotknuté obchodnou činnosťou automobiliek. „Súkromné osoby nemôžu požadovať, aby výrobcovia automobilov prestali uvádzať na trh vozidlá so spaľovacím motorom pred termínmi stanovenými Európskou úniou,“ uviedol v rozhodnutí.

Návrh aktivistov požadoval zákaz predaja fosílnych vozidiel o päť rokov skôr, než predpokladá európska legislatíva.

Zástupkyňa organizácie Barbara Metzová napriek tomu zdôraznila, že rozhodnutie nezbavuje automobilky zodpovednosti za klimatickú krízu. Dodala, že súd zároveň potvrdil, že hlavná zodpovednosť za prijímanie opatrení leží na vláde, a vyzvala kancelára Friedricha Merza na ráznejšie kroky. Organizácia zvažuje ďalšie právne kroky.

Automobilky rozhodnutie privítali. Mercedes-Benz uviedol, že prináša jasnosť do fungovania demokratického systému, zatiaľ čo BMW zdôraznilo význam právnej istoty pre podniky. Obe firmy trvajú na tom, že klimatické ciele majú byť určované politickým procesom.

Prípad zapadá do širšieho trendu, keď sa aktivisti snažia presadzovať klimatické opatrenia súdnou cestou. Nemecké automobilky pritom investujú miliardy do elektromobility, no prechod spomaľuje slabší dopyt a nedostatočná infraštruktúra.