Môj profil 
Predplatné
Zámerom návrhu nového stavebného zákona je profesionalizácia štátnej stavebnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní, zjednodušenie stavebného konania, zvlášť pre stavby rodinných domov a malých bytových domov. Zároveň má umožniť riešiť problém tzv. čiernych stavieb ako následok komplikovaného a zdĺhavého stavebného konania. “Nový zákon si kladie za cieľ riešiť aj aktuálny celospoločenský problém zníženej úrovne disciplíny vo výstavbe. Doterajšia koncepcia ucelenej komplexnej právnej úpravy v oblasti územného plánovania a verejného stavebného práva sa mení na úpravu dvoch samostatných právnych predpisov,” informoval rezort dopravy a výstavby. Stavebný zákon by mal odstrániť doterajšie nedostatky, zachovať a prehĺbiť osvedčené právne inštitúty, vnesené do zákona novelami po roku 1990, a doplniť právne inštitúty známe zo zahraničia.
Návrh zákona spresňuje jednotlivé správne konania, procesné práva a povinnosti účastníkov výstavby a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí stavebného úradu ako osobitnej úpravy správneho konania. “Upúšťa sa od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach – v územnom konaní a v stavebnom konaní, kedy v mnohých prípadoch sa dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrovali k predmetu veci duplicitne, čím sa zjednoduší a skráti schvaľovací proces stavieb,” očakáva ministerstvo dopravy a výstavby. Namiesto dvojitého rozhodovania bude len jedno – stavebný súhlas so stavebným zámerom.
Stavby bez stavebného povolenia po účinnosti nového zákona nebude možné dodatočne povoliť. Navrhovaný zákon spresňuje postup stavebného úradu pri nepovolených stavebných prácach a ich odstraňovaní, najmä ich presným definovaním, ako aj zohľadnením účasti zhotoviteľa nepovolenej stavby na porušení zákona. “Zároveň sa rozširuje okruh sankcionovaných osôb v prípade porušenia zákona aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby poverené výkonom stavebného dozoru, na stavbyvedúcich),” uviedol rezort s tým, že pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom výstavby a osobne ju neriadi.
Agenda stavebného úradu prenesená na obce bude obmedzená len na mestá, ktoré sú sídlom stavebného obvodu (okresu) – je ich 79. “Doterajšie päťnásťročné poznatky jednoznačne preukazujú, že prenesený výkon štátnej správy na obce nebol zabezpečený jednotne na celom území Slovenska. Riadenie a kontrola výkonu štátnej správy vo viac ako 2 900 obciach z jedného miesta (ministerstva výstavby) je fyzicky nemožná,” upozornilo ministerstvo. To sa podľa neho prejavilo v niekoľkonásobnom náraste počtu nepovolených stavebných prác (tzv. čiernych stavieb), vo veľkom počte súdnych konaní z dôvodu nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu s následnými náhradami škody zo štátneho rozpočtu a v nevhodných subjektívnych zásahoch do umiestňovania, povoľovania a kolaudácie stavieb zo strany starostov a poslancov, ktorú umožňuje nevhodná koncentrácia moci v jedných rukách. Starosta obce podpisuje územný plán a jeho zmeny a doplnky, územné rozhodnutia, stavebné povolenia i kolaudačné rozhodnutia.
Návrh zákona má sprísniť odbornú prípravu zamestnancov v štátnej stavebnej správe. “Terajšie nedostatky výkonu štátnej správy na obciach sú aj dôsledkom nižšej odbornej kvality úradníkov, keď len asi polovica zamestnancov na stavebných úradoch v obciach má zákonom požadovanú tzv. osobitnú odbornú spôsobilosť a v malých obciach zasa pre nízku využiteľnosť ide väčšinou o kumulované agendy,” dodalo ministerstvo dopravy a výstavby.
K návrhu stavebného zákona, ktorý má 71 strán, prišlo 1 801 pripomienok, z toho 1 045 zásadných. Ministerstvo akceptovalo 465 pripomienok (214 zásadných) a čiastočne prijalo 357 (252 zásadných). Z pôvodných 27 rozporových konaní ostali štyri rozpory.
.jpg)
