Bratislava 5. júna (TASR) – Celková zamestnanosť sa podľa výberového zisťovania pracovných síl v 1. štvrťroku 2013 medziročne zvýšila o 3000 na 2,328 milióna osôb, teda 0,1 %. Jej rast ovplyvňovalo najmä zvýšenie počtu pracujúcich v zahraničí do 1 roka o 19,3 %. Zamestnanosť v SR bez započítania osôb, ktoré pracovali v cudzine, klesla o 22.000 osôb, teda o 0,9 %. Sezónne očistená celková zamestnanosť v 1. štvrťroku 2013 oproti 4. štvrťroku 2012 vzrástla o 4400 osôb na 2,334 milióna osôb, teda o 0,2 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Z hľadiska štruktúry pracovných síl vývoj celkovej zamestnanosti ovplyvňoval hlavne medziročný rast počtu podnikateľov o 0,7 % na 361.700. Počet podnikateľov bez zamestnancov vzrástol o 0,8 % na 289.700 a počet podnikateľov so zamestnancami o 0,6 % na 72.000. Počet zamestnancov sa nezmenil. Počet živnostníkov, ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca, sa znížil o 4 % na 96.800 osôb.
Podľa jednotlivých odvetví sa relatívne najviac zvýšil počet pracujúcich v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 40,3 %, umení, zábave a rekreácií o 12,5 %, administratívnych službách o 11,7 % a v oblasti ubytovacích a stravovacích služieb o 10,8 %. V úhrne za služby zamestnanosť vzrástla o 2 % a dosiahla 1,40 milióna osôb. Situáciu na trhu práce negatívne najviac ovplyvnil pokles počtu pracujúcich v priemysle o 4,6 % na 614.800 osôb, z toho najmä v priemyselnej výrobe o 5,1 %.
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov sa v porovnaní s 1. štvrťrokom 2012 nezmenila a zostala na úrovni 64,9 %. Miera zamestnanosti mužov sa znížila o 0,1 percentuálneho bodu (p. b.) na 72,4 %, u žien zostala na úrovni 57,4 %.
Dlhodobý trend zvyšovania vzdelanostnej úrovne pracujúcich pokračoval aj v 1. štvrťroku 2013. Počet vysokoškolsky vzdelaných osôb sa zvýšil o 4,8 % v dôsledku výrazného prírastku vysokoškolákov mužov o 17.400, teda o 8,1 %. Pribudli aj pracujúce osoby so základným vzdelaním o 6 % a s úplným stredným odborným vzdelaním o 6,5 %. Naopak, najviac klesol počet osôb s vyšším odborným vzdelaním o 42,7 % a s učňovským vzdelaním s maturitou o 21,5 %.
Podiel jednotlivých krajov na celkovej zamestnanosti bol v rozpätí od 11,3 % v Trenčianskom kraji do 13,9 % v Prešovskom kraji. Počet pracujúcich osôb sa medziročne zvýšil v štyroch krajoch, relatívne najviac v Prešovskom kraji o 3,1 %. Klesol v štyroch krajoch pri najvyššom poklese v Trenčianskom kraji o 2,1 %. Miera zamestnanosti vo vekovej skupine 20- až 64-ročných medziročne klesla v piatich krajoch, z toho najviac v Trenčianskom kraji o 1,4 p. b. Vzrástla len v Trnavskom a Prešovskom kraji, v Žilinskom kraji sa nezmenila.