Sú emigranti riešením pre Slovensko? Bosna a Hercegovina ukazuje, že nie

Slovensko 14. augusta 2017 (HSP/Foto: TASR/AP/Darko Vojinovic)

Krajiny chudobného západného Balkánu čelia vážnemu problému – vyľudňovaniu. V Bosne a Hercegovine už žije menej než polovica tých, ktorí tu majú svoje rodisko. Zlá ekonomická situácia a nezamestnanosť núti k odchodu mladých a vzdelaných ľudí, ktorí následne do krajiny pôvodu ročne posielajú stovky miliónov eur, píše český server iDNES.cz.

Najnovšie dáta bosnianskych úradov preukazujú, že najmenej dva milióny ľudí dnes žije v zahraničí. To je viac ako 56% celkovej populácie krajiny. Počet môže byť ešte vyšší, pretože správa vypracovaná bosnianskym ministerstvom vnútra vychádza len zo štatistiky o ľuďoch, ktorí sa odhlásili z trvalého bydliska kvôli pobytu v inej krajine.

Podľa bosnianskej správy nič nesignalizuje, že by sa mal trend vyľudňovania krajiny zmeniť. A podobne sú na tom podľa informácií portálu iDNES.cz aj ďalšie krajiny západného Balkánu. Svetová banka tu zahŕňa aj Srbsko, Čiernu Horu, Albánsko, Macedónsko a Kosovo. Banka zároveň tvrdí, že západný Balkán je jedným z hlavných ohnísk migrácie na svete.

Vytráca sa nádej na lepšiu budúcnosť

Hlavnou príčinou vyľudňovania balkánskych krajín už dlhodobo po tom, čo tu skončila krvavá vojna o “juhoslovanské dedičstvo”, je stále veľmi zlá ekonomická situácia a nezamestnanosť. To sa najviac dotýka mladých a vzdelaných ľudí. A preto odchod najperspektívnejších občanov ešte viac znemožňuje krajinám krízu riešiť.

Náplasťou pre balkánske štáty v kríze sú dane a ďalšie platby, ktoré do krajín prichádzajú od emigrantov. Tí samozrejme pracujú najmä v bohatých krajinách, ako je napríklad Nemecko a Rakúsko. Svetová banka zaznamenala, že príjmy od vysťahovalcov tvoria ročne 10 % HDP celého západného Balkánu. Krajiny tak prichádzajú o ľudský kapitál, čím sa vytráca nádej na lepšiu budúcnosť.

Odliv ľudského kapitálu

Na Slovensku sa čoraz častejšie ozývajú hlasy o nedostatku pracovných síl v určitých odvetviach, pričom sa zabúda, že niekoľko sto tisíc Slovákov odišlo za prácou do zahraničia. Ako riešenie sa ponúka zamestnávanie emigrantov, práve aj z krajín Balkánu. Už menej sa hovorí o riešení zvyšovania pracovných miezd, aby sa Slováci, ktorí odišli do zahraničia mohli vrátiť a o prekvalifikovaní Slovákov, ktorí sú ešte doma, ale majú ukončené nepoužiteľné školy a podobne.

Slováci odmietajú pracovať za nízke mzdy, preto tiež odchádzajú do iných krajín čím dochádza k odlivu „ľudského kapitálu“ a následne sa aj u nás vytráca nádej na lepšiu budúcnosť. Slováci, keby mohli zostať doma a doma pracovať, by totiž zarobené finančné prostriedky investovali do slovenskej ekonomiky a svojim potomstvom posilňovali vlastný národ, nie národy iných krajín.

Ďalším zaujímavým trendom z Bosny a Hercegoviny je, že emigranti zarobené finančné prostriedky neminú najmä v krajine, kde pracujú, ale zasielajú ich do krajiny svojho pôvodu. Takže v prípade zamestnávania emigrantov na Slovensku nemožno hovoriť o extrémnej podpore pre slovenskú ekonomiku, ale hlavne o odlive kapitálu zo Slovenska.