Štvrková homília: Strážme si srdce pred znecitlivením svetskosťou

Svätý Otec vychádzal z liturgického čítania z Prvej knihy kráľov (11,4-13), ktoré hovorí o hriechu kráľa Šalamúna, o jeho apostázii, nevere voči Pánovi. V jeho starobe mu ženy „skazili srdce“, aby nasledoval iných bohov. Šalamún bol spočiatku skvelým mužom, ktorý si od Pána žiadal jedine múdrosť. Boh ho urobil múdrym až do tej miery, že za ním chodili sudcovia i kráľovná zo Sáby s množstvom darov a povesť o jeho múdrosti sa šírila do diaľky.

Avšak jeho srdce ochablo kvôli prílišnej náklonnosti k ženám, ktoré si vybral z národa uctievajúceho iných bohov. A „do jeho života vstúpilo pohanstvo“. Takže tento múdry mladík, ktorý sa dobre modlil o múdrosť, nakoniec upadol až do tej miery, že ho Pán odmietol, skonštatoval pápež.

Pomalé skĺzavanie k pohanstvu

Nešlo však o apostáziu zo dňa na deň, bola to pomalá apostázia“, vysvetlil Svätý Otec. Aj kráľ Dávid, jeho otec, zhrešil – a to ťažkým spôsobom, aspoň dvakrát. No rýchlo sa kajal a prosil o odpustenie, zostal verný Pánovi a ten ho chránil až do konca. Dávid bol svätý. Šalamún nie je svätý, dodal pápež. Pán mu dal množstvo darov, on však všetko premárnil, pretože svojmu srdcu dovolil ochabnúť. Nejde o nárazový hriech, ale o postupné skĺzavanie, vysvetlil Svätý Otec.

„Ženy mu skazili srdce, a Pán ho napomína: „Skazil si si srdce“. Toto sa stáva aj v našom živote. Nikto z nás nie je zločinec, nikto z nás nepácha závažné hriechy, tak ako Dávid s Uriášovou ženou, nikto. V čom však spočíva nebezpečenstvo? Dovolíme, aby sme pomaly skĺzavali, pretože je to pád s anestéziou, ani si to nevšimneš, no pomaličky skĺzavaš, veci sa relativizujú a strácaš vernosť voči Pánovi. Tieto ženy boli z iných národov, mali iných bohov – a koľkokrát my zabúdame na Pána a začneme vyjednávať s inými bohmi: peniazmi, márnivosťou, pýchou. K tomuto však dochádza pomaly a ak nemáme Božiu milosť, strácame všetko.“

Pozor na svetskosť

Svätý Otec pripomenul aj slová Žalmu 106: «zmiešali sa s pohanmi a osvojili si ich správanie». To znamená stávať sa svetskými, pohanmi, zdôraznil pápež:

„Pre nás toto skĺznutie v živote smeruje k svetskosti, toto je závažný hriech: „Veď tak robia všetci, žiaden problém, áno, skutočne nie je to ideálne, ale…“. Tieto slová nás ospravedlňujú za cenu straty vernosti voči jedinému Bohu. Sú to moderné modly.

Pomyslime na tento hriech svetskosti. Stratu rýdzosti Evanjelia. Rýdzosti Božieho slova, stratu lásky tohto Boha, ktorý za nás dal život. Nemôžeme byť zadobre s Bohom i s diablom. Hovoríme to my všetci, keď rozprávame o človeku, ktorý je tak trochu taký: „Tento je zadobre s Bohom i s diablom“. Stratil vernosť.“

Božia láska zastaví náš pád

Takéto správanie teda znamená, že nie sme verní „ani Bohu, ani diablovi“, zopakoval pápež. Na záver vyzval vyprosovať si od Pána milosť zastaviť sa, keď zistíme, že naše srdce začína skĺzavať:

„Pomyslime na tento hriech Šalamúna, pomyslime na to, ako upadol ten múdry Šalamún, požehnaný Pánom, s celým tým dedičstvom po otcovi Dávidovi, ako pomaličky upadal, anestetizovaný, do tohto modlárstva, do svetskosti, a kráľovstvo mu bolo odňaté. Vyprosujme si od Pána milosť uvedomiť si, keď naše srdce začne ochabovať a skĺzavať, aby sme ho zastavili. Bude to jeho milosť a jeho láska, čo nás zastavia, ak ho o to poprosíme.“

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.