Stuchlíková: Migrácia vrátila tému západného Balkánu na pracovný stôl lídrov EÚ

Brusel/Sofia 17. mája 2018 (TASR/HSP/Foto: TASR/AP- Virginia Mayo)

Masová migrácia bola jedným z faktorov, ktoré prinavrátili západný Balkán do popredia pozornosti lídrov Európskej únie. Pri príležitosti summitu EÚ – západný Balkán v Sofii to pre TASR uviedla Zuzana Stuchlíková, šéfka bruselskej pobočky Inštitútu pre európsku politiku Europeum

“Migrácia zohrala významnú úlohu, lebo vrátila tento región späť do pracovnej agendy Únie. Pripomenula európskym lídrom, že západný Balkán tu je a že bezpečnosť tohto regiónu je zásadná pre bezpečnosť celej EÚ,” zhodnotila situáciu Stuchlíková.

Podľa jej slov spolupráca so skupinou šiestich západobalkánskych krajín prebieha v sérii rôznych oblastí, ale najintenzívnejšia je práve v tej bezpečnostnej. To je v tejto chvíli najväčšou prioritou pre EÚ.

Stuchlíková upozornila, že migračná kríza, ktorá kulminovala v roku 2015, ukázala, že tieto štáty samy o sebe takéto krízy nedokážu riešiť, a preto podpora zo strany Európskej únie je veľmi potrebná. Zároveň však spresnila, že otázku bezpečnosti netreba zužovať iba na migráciu, lebo pre západný Balkán sú špecifické aj iné bezpečnostné výzvy, najmä boj proti organizovanému zločinu.

Európski lídri odkazujú Balkáncom, aby boli trpezliví ohľadom vstupu do Únie. Stuchlíková uviedla, že krajiny tohto regiónu vítajú zintenzívnenú aktivitu zo strany EÚ, ale na druhej strane tam pretrváva aj skepticizmus – čo zasa dáva zmysel pri pohľade na súčasné vnútorné problémy Únie. Politici z týchto krajín si uvedomujú, že prístupová cesta je plná prekážok a aj potom treba zvládnuť náročný proces rokovacích kapitol.

“Sú si vedomí, že členstvo v EÚ je ďaleko, že aj rok 2025, ktorý bol zmienený ako možný dátum prístupu pre Srbsko a Čiernu Horu, je veľmi optimistický a zrejme nereálny,” opísala situáciu.

Podľa Stuchlíkovej je istým tromfom pre EÚ na západnom Balkáne to, že ponuka iných mocností je v súčasnosti slabšia oproti perspektíve členstva v Únii. Týka sa to predovšetkým vzťahov týchto krajín s Ruskom, Tureckom a Čínou. EÚ je na západnom Balkáne dominantná v oblasti investícií aj ako obchodný partner.

“Pozícia EÚ zo všetkých aktérov, ktorí sú dnes prítomní na západnom Balkáne, je najdominantnejšia. Ostatné mocnosti, aj keď sa snažia, nemajú v ruke také finančné možnosti, aby mohli definitívne zvrátiť európske smerovanie týchto krajín. To je ale situácia v roku 2018,” povedala Stuchlíková. Dodala, že bude preto zaujímavé sledovať, ako sa budú vyvíjať prístupové rozhovory s Čiernou Horou a Srbskom, ktoré sú naďalej v integračnom procese, pričom pre Srbov je základnou podmienkou vyriešenie konfliktu s Kosovom.

Upozornila, že obdobie po summite v Sofii bude kľúčovejšie ako samotné vrcholné stretnutie európskych a západobalkánskych lídrov. Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že päť členských krajín EÚ neuznáva samostatnosť Kosova a niektoré krajiny sú viac ako opatrné prijať odporúčanie Európskej komisie a už tento rok otvoriť prvé prístupové kapitoly s Albánskom a Macedónskom.

Lídri EÚ podporili na summite v Sofii európsku perspektívu západného Balkánu

Lídri Európskej únie a ich partneri z krajín západného Balkánu zopakovali vo štvrtok svoju oddanosť “európskej perspektíve” tohto regiónu. Zástupcovia európskej dvadsaťosmičky sa na tom zhodli v spoločnej deklarácii na záver neformálneho summitu v bulharskej Sofii.

“Je v záujme mieru a bezpečnosti pre všetkých, aby sme mali bezpečný región západného Balkánu, ktorý sa dobre rozvíja,” povedala na summite nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Predseda Európskej rady Donald Tusk doplnil, že integrácia regiónu je “najvyššou prioritou EÚ”. “Dnes sme potvrdili náš spoločný záväzok voči európskej perspektíve pre celý región,” povedal Tusk. “Európska únia je a zostane najspoľahlivejším partnerom celého západného Balkánu.”

Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič upozornil, že 15-ročná prestávka v takýchto stretnutiach na vysokej úrovni bola “príliš dlhou”. Zdôraznil, že lídri EÚ a západného Balkánu sa budú musieť opäť stretnúť v roku 2020. Cieľom tohto stretnutia by malo byť poskytnutie konkrétnejšej pomoci regiónu.

Vedúci predstavitelia EÚ a západného Balkánu po dvojdňovom neformálnom stretnutí v Sofii vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom načrtli nové snahy o integráciu tohto regiónu. “EÚ opätovne potvrdzuje svoju jednoznačnú podporu európskej perspektíve západného Balkánu,” píše sa v citovanom vyhlásení.

Únia dodala, že je “odhodlaná posilniť a zintenzívniť svoju angažovanosť na všetkých úrovniach” s cieľom pomôcť politickému, sociálnemu a hospodárskemu rozvoju v regióne. Zároveň osobitne prisľúbila “výrazne zvýšiť konektivitu vo všetkých jej rozmeroch: doprave, energetike, digitálnom, ekonomickom a ľudskom priestore”.

Hoci doposiaľ nie sú žiadne konkrétne náznaky na prípadné pristúpenie krajín západného Balkánu k EÚ, ide o prvý summit medzi blokom a vysokými predstaviteľmi toho regiónu za 15 rokov. Ako doplnila agentúra DPA, toto vrcholné podujatie sa vníma ako prejav podpory šiestim krajinám mimo EÚ – Srbsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Kosovu, Macedónsku a Albánsku, v ktorých sa Únia obáva o stratu svojho vplyvu.